O probléme, že sa v Českej a Slovenskej republike a ďalších východných krajinách EÚ na pultoch objavujú konzervy s nižším obsahom mäsa, menej kvalitné rybie prsty alebo napríklad pizza s menšou porciou šunky ako v Nemecku, už snáď každý Slovák i Čech vie. Potvrdzujú to aj výrobcovia, ktorí používajú lacné výhovorky, ako napríklad o iných chutiach každého národa.
Česko, Slovensko a ďalšie štáty preto chcú bojovať a v Bruseli presadili, že sa bude riešiť zakázanie takejto praktiky. Takže Európska komisia pripravila prísny návrh, na základe ktorého by výrobky rovnakej značky museli mať vo všetkých krajinách rovnakú kvalitu.
A výsledok? Europoslanci vo výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa totiž v utorok odhlasovali kompromisnú verziu, ktorú presadili predovšetkým západné štáty na čele s Nemeckom alebo Rakúskom.
Takže tá najdôležitejšia časť o dvojitej kvalite sa zmenila, plus budú existovať výnimky.
“Obchodník však môže prispôsobovať výrobky rovnakej značky rôznym geografickým trhom s ohľadom na odôvodnené faktory, ako je získavanie miestnych prísad, požiadavky vnútroštátneho práva, ciele zmeny zloženia alebo preukázateľné preferencie spotrebiteľov,“ znie nová smernica.
Pre Blesk situáciu okomentovala europoslankyňa Olga Sehnalová, ktorá hlasovala proti tejto zmene.
“Pasáž ohľadom dvojakej kvality dopadla tak, že prakticky je legalizovaná. Členské štáty presadili v podstate nekonečný zoznam výnimiek a bolo prijaté bezzubé riešenie,“ vysvetlila.
A ako nakoniec znie schválená smernica?
Uvádzanie na trh výrobku prezentovaného tým istým alebo zdanlivo totožným spôsobom ako výrobok, ktorý je uvádzaný na trh pod rovnakou značkou, ale ktorého zloženie alebo znaky sú odlišné, a ak táto odlišnosť nie je jasne a zrozumiteľne označená tak, aby si ju spotrebiteľ mohol na prvý pohľad všimnúť , je nekalou obchodnou praktikou. (…)
Obchodník však môže prispôsobovať výrobky rovnakej značky rôznym geografickým trhom s ohľadom na odôvodnené faktory, ako je získavanie miestnych prísad, požiadavky vnútroštátneho práva, ciele zmeny zloženia alebo preukázateľné preferencie spotrebiteľov, pričom posledne menované musia byť podložené uspokojivými dôkazmi. Možné dôkazy môžu vyplynúť zo spotrebiteľských testov využívajúcich ochutnávanie naslepo alebo testovanie výrobkov a ďalších metód, ktoré stanovuje jasné preferencie spotrebiteľov. (…)