Zväz odpadového priemyslu: Zmena zákona o odpade môže mať fatálne dôsledky pre prevádzkovateľov skládok

Rýchlo prijatá zmena zákona o úprave odpadu bude mať bezprecedentný environmentálny dosah a môže výrazne negatívne ovplyvniť viacerých prevádzkovateľov skládok. Povinnosť zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku bola opätovne oddialená, pričom väčšina prevádzkovateľov v tejto súvislosti už požiadala o fondy a úvery na technológie a zamestnala stovky nových zamestnancov. Na zrušenie povinnosti dva mesiace pred jej plánovanou platnosťou a možné dôsledky upozornil v pondelok Zväz odpadového priemyslu (ZOP) SR a Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH)

18. 11. 2024 | Ekonomika | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 18. novembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Prezídium PZ)

Aktualizované 18. novembra 13:44

▶ ❚❚ ↻

“Povinnosť zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku mala platiť už od 1. januára 2021. Následne sa termín posúval, čo malo svoju logiku, pretože prevádzkovatelia nestihli vybudovať potrebnú infraštruktúru. Posledné posunutie termínu na rok 2027 už logiku nemá. Iba vnáša obrovskú právnu neistotu do celého sektora odpadového hospodárstva. Je to zlá správa pre všetkých investorov v čase, keď má Slovensko investičný dlh v oblasti spracovania odpadov vo výške približne jednej miliardy eur,” povedal generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.

Na spustenie systému od začiatku budúceho roka bolo pritom podľa neho pripravených 80 % prevádzkovateľov skládok. Poslanci sa napriek tomu priklonili k menšinovej skupine prevádzkovateľov a posunutím termínu parlament potrestal tých, ktorí sa na túto legislatívnu zmenu včas pripravili, doplnil.

Odklad platnosti o ďalšie dva roky by taktiež, paradoxne, nemal priniesť efekt výrazne nižších cien za odpad pre obce a mestá, keďže prevádzkovatelia skládok s novou technológiou im nebudú môcť účtovať ceny platné pred plánovanou úpravou odpadu. V prípade účtovania nižších cien by sa totiž mohli dostať do finančných problémov a mohol by hroziť kolaps systému vo viacerých regiónoch.

“Prevádzkovateľ skládky, ktorý ročne spracuje napríklad 25.000 ton odpadu a investoval do technológií na úpravu odpadu približne 1 milión eur, nebude vládať pri vypnutých strojoch investíciu splácať. Súčasne platí, že ak nebude prevádzkovateľ skládky odpad upravovať, bude pravdepodobne čeliť riziku, že sa po kontrole zo strany Európskej únie dostane jeho zariadenie na zoznam skládok určených na uzatvorenie,” vysvetlil Chovanec.

Slovensko by tak mohlo od nového roka fungovať v duálnom režime, keď mnohé skládky neupravený odpad nebudú môcť prijímať a upravený odpad nebudú chcieť obce a mestá zaplatiť, pretože ich k tomu nezaväzuje žiadna legislatívna povinnosť. Združenia v odpadovom hospodárstve apelujú na ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby situáciu v sektore zachránil.

Taraba mal podľa rezortu životného prostredia pripravené riešenie, ktoré odsúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Hospodárska a sociálna rada SR aj vláda SR.

“Ministerstvo životného prostredia SR preto nenesie žiadnu zodpovednosť za iniciatívny návrh vládnych poslancov, pre ktorý bola opätovne odložená povinná úprava komunálneho odpadu pred skládkovaním. Envirorezort pod Tomášom Tarabom bude maximálne súčinný spoločne so ZMOS-om pri riešení tohto problému, ktorý však vznikol na pôde parlamentu a nie na rezorte životného prostredia,” uviedol rezort v reakcii na združenia v odpadovom hospodárstve. Taraba by mal v súčasnosti pokračovať v účasti na odborných debatách so združeniami pri nastavovaní novej legislatívy.

ÚMS znepokojuje chaos so zavádzaním MBÚ odpadov, na vládu smeruje výzvu

Únia miest Slovenska (ÚMS) je znepokojená chaotickými rozhodnutiami štátu v súvislosti so zavádzaním mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) odpadov. Spôsobujú totiž výraznú neistotu pre samosprávy, ktoré sa na zavedenie tejto povinnosti niekoľko mesiacov pripravujú. Vyzýva preto vládu SR, aby okamžite konala. Zhodli sa na tom zástupcovia členských miest ÚMS na mimoriadnom online rokovaní Republikovej rady.

Únia žiada vládu, aby na najbližšom zasadnutí definitívne a záväzne schválila nariadenie o poplatkoch za ukladanie odpadov na skládky, ktoré bude platiť od 1. januára 2025. Je to kľúčový krok pre mestá, aby mohli dokončiť prípravu svojich rozpočtov na budúci rok. Bez týchto informácií nie sú schopné určiť výšku poplatkov za komunálne odpady a zohľadniť to v rozpočtoch. Chaotické rozhodnutia majú pritom nielen právne a administratívne, ale aj finančné dôsledky.

Nariadenie o poplatkoch schválila najprv vláda 6. novembra, avšak následne 7. novembra Národná rada SR nečakane rozhodla o odklade tejto povinnosti o dva roky. V ďalšom kroku 13. novembra vláda pôvodne schválené nariadenie o poplatkoch zrušila. Únia pripomína, že takýto postup znemožňuje mestám včasné vydanie všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o výške poplatkov za odpady na rok 2025. VZN totiž nie je možné meniť počas roka.

“Tento vývoj je úplne neakceptovateľný. Mestá sú v prípravných fázach, mnohé už vyhlásili verejné obstarávanie na služby spojené s úpravou odpadu. Rozhodnutie vlády o odklade povinnosti a následné zrušenie schváleného nariadenia len pridáva ďalší chaos. Mnohé samosprávy sa nachádzajú v zúfalej situácii,” zdôrazňuje prezident ÚMS Richard Rybníček. Považuje za nespravodlivé, aby tie mestá, ktoré sa poctivo pripravovali, čelili ďalším komplikáciám a nezodpovednému prístupu zo strany štátu.

Vzniknutú situáciu nepovažuje únia za férovú voči Bratislave a Košiciam, ktoré svoj odpad zhodnocujú v spaľovniach. Ich obyvatelia majú podľa nej dlhodobo vyššie poplatky, ako v iných samosprávach, ktoré odpad ukladajú na skládky za oveľa výhodnejších podmienok.

Bez jasných informácií však podľa únie nemôžu mestá efektívne plánovať svoje ďalšie kroky. ÚMS preto opakovane požiadala Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR o urýchlené zverejnenie týchto informácií.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Vodca KĽDR Kim Čong-un navštívil základňu na výrobu jadrového materiálu a inštitút pre jadrové zbrane a vykonal ich inšpekciu. Zdôraznil počas nej, že posilnenie jadrového štítu je “nepostrádateľné” v dlhodobej konfrontácii s “najničomnejšími nepriateľskými krajinami”.