Môj profil 
Predplatné
Samotný Zsolt, ktorý rómovi uštedril úder o incidente napísal:
Dobrý deň
Bol som svedkom ako jeden občan rómskej národnosti utýral na smrť psa. Ťahal ho veľkou rýchlosťou za svojím vozidlom a zadusil ho, pravdepodobne mal veľmi veľké bolesti. Keď som tento skutok uvidel okamžite som sa otočil s mojim autom a vybral som sa za vodičom, keď som ho dobehol s autom začal som naň silno trúbiť ale vodič sa nezastavil. Pes vtedy už spadol na zem a následne ho ťahal ešte cca 200-300 metrov k svojmu bydlisku vo vysokej rýchlosti, odhadujem min50km/h. Keď sa vodič zastavil, nedokázal som sa ovládnuť a vrazil som mu jednu! Čo inak ani neľutujem nuž ale bola to chyba. Vybehli na mňa rómovia a začali kričať a nadávať. Okamžite som zavolal 112 odkiaľ ma presmerovali na 159 a následne na políciu. Problém je v tom, že som bol sám a róm ktorý je teraz v nemocnici tvrdí, že som ho kopal na zemi a pravdepodobne bude mať na to aj svedkov (všetci vieme akých svedkov).
Ľudia ma podporujú, policajti tiež, ale žiaľ zákon nie. Preto sa obraciam na vás, potreboval by som pomoc s týmto prípadom. V prílohe vám posielam fotky skutku ktoré som zachytil.
Oslovili sme teda osoby najpovolanejšie ktoré v danej veci poradili.
Sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin:
Zviera je živý tvor. Cítiaca a milujúca bytosť. Kto je schopný takýmto krutým spôsobom ublížiť nevinnému a bezbrannému tvorovi nemá mať v normálnej spoločnosti miesto. Z mojej dlhoročnej praxe môžem povedať, že páchatelia takýchto ohavných činov sa obvykle nezastavia pred ničím.
Slabá vymožiteľnosť práva (zviera bolo v slovenskej legislatíve donedávna len vecou!) dáva týmto páchateľom pocit beztrestnosti. Podobné kreatúry – pretože len ťažko je mi nazvať spomínaného páchateľa človekom, zvyknú svoje beštiálne výčiny stupňovať. Neraz to končí tragédiou, kedy je obeťou niečia mama, otec, starý otec alebo babička.
Práve preto si myslím, že občan, ktorý voči páchateľovi zakročil sa zachoval nanajvýš správne po právnej aj po ľudskej stránke. Riskujúc vlastný život a zdravie sa snažil zabrániť v páchaní trestného činu, za čo by mu mala patriť naša vďaka.
Bývalý generálny prokurátor Michal Vaľo:
Vo veci treba riešiť dva okruhy otázok, právne a skutkové.
Po právnej stránke podľa zverejnených informácií konanie vodiča, ktorý ťahal za autom psa, zrejme napĺňa znaky trestného činu týrania zvierat podľa § 378 odsek 1 písmená b) a c), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, za spáchanie ktorého zákon hrozí trestom odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.
Právne posúdenie konania druhého vodiča, ktorý priznal, že sa neovládol a prvému vodičovi jednu vrazil, bude závisieť od toho, či napadnutý utrpel nejaké poškodenie zdravia a aké. Vodič neuviedol, žeby konal v sebaobrane alebo s cieľom zadržať prvého vodiča. Jasne uviedol, že prvého vodiča udrel v zlosti, lebo sa neovládol. Keby takýmto konaním nedošlo k ublíženiu na zdraví, išlo by iba o priestupok. V prípade ublíženia na zdraví zákon hrozí trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky. Keby došlo dokonca k ťažkej ujme na zdraví, hrozil by trest odňatia slobody až na desať rokov.
Po skutkovej stránke nie je rozhodujúce koľko svedkov bude svedčiť v prospech ktorého z vodičov. Z fotografie je zrejmé, že tvrdenie prvého vodiča, že šiel veľmi pomaly a pes stíhal za autom bežať, je nepravdivé. Na tom nemôže nič zmeniť ani sto svedkov.
Rovnako pre posúdenie rozsahu prípadného ublíženia na zdraví prvému vodičovi nebudú rozhodujúce výpovede svedkov, ale objektívne lekárom zistený rozsah a mechanizmus prípadnej ujmy na zdraví.
Krivá výpoveď v prospech niektorého z vodičov by navyše neostala bez následkov. Trestný zákon v § 346 hrozí za krivú výpoveď trestom odňatia slobody až na päť rokov a pri spôsobení závažného následku dokonca až na desať rokov.
Advokát Marek Para:
Uvedenú medializovanú informáciu som zachytil len okrajovo a ľudsky som ako psíčkar zhrozený z takéhoto týrania zvierat. Z popísaného skutkového stavu sa javí byť zrejmé, že osoba A sa svojim konaním snažila zabrániť v páchaní trestného činu (pozn. § 378 ods. 2 pism. b) TU) a následne podľa ustanovenia § 85 ods. 2 TP obmedziť páchateľa na osobnej slobode do príchodu polície.
Predmetne ustanovenie (85/2 TP) predstavuje dôvod vylučujúci protiprávnosť konania, ktoré je spravidla trestné. Platí tu tzv. princíp pravidla a výnimky, keď spravidla je obmedzenie osobnej slobody protiprávne, avšak výnimočne (pozn. obmedzenie osobnej slobody osoby pristihnutej pri páchaní trestného činu) zákonodarca takéto konanie dovoľuje a ustanovuje jeho súlad s právom.
Nakoľko osoba A obmedzujúca osobnú slobodu inej osobe konala v súlade s právom (a teda nie protiprávne) nie je možné fyzicky sa jej konaniu brániť. Ak by sa osoba pristihnutá pri čine bránila obmedzeniu slobody, či napadla osobu A alternatívne by len hrozil útok na osobu A môže táto osoba využiť okrem inštitútu § 85 ods. 2 TZ aj prostriedky Nutnej obrany podľa § 25 TZ, teda odvrátiť hroziaci alebo aktuálny útok. Pri tom treba mať na pamäti, že v rámci Nutnej obrany je možné zasiahnuť len do právnych hodnôt (napr. zdravie, majetok a pod) útočníka a nie tretej osoby (napr. jeho kamarát nachádzajúci sa v blízkosti).
Skutkovú situáciu budú musieť pri zvážení všetkých okolnosti vyhodnotiť orgány činné v trestnom konaní, pričom počet svedkov nie je rozhodujúci v zmysle napr. päť proti jednému, ale z pohľadu logiky ich tvrdení! V zásade platí, že akákoľvek logická medzera v tvrdení určitej osoby znižuje jej mieru vierohodnosti.
V tomto smere chcem v budúcnosti aj ovplyvňovať legislatívny proces, preto som sa stal podpredsedom strany Národná koalícia.
.jpg)
.jpg)
