Ako uviedol pre TASR riaditeľ školy Marián Molčan, namiesto honosných osláv peniaze radšej dali do zriadenia rehabilitačného centra. S integráciou žiakov začali v roku 1990. „V súvislosti s tým, že sme museli urobiť rekonštrukciu, celá škola je bezbariérová a všetky prístupové miesta sú prispôsobené pre vozičkárov. Máme tu výťah. Jedáleň je prispôsobená, vstupy do školy, všetko je upravené pre týchto žiakov,“ povedal Molčan.

Dnes má škola 470 žiakov v 24 triedach. Z toho 26 so zdravotným postihnutím a zhruba 100 športovcov. V začiatkoch mali až 1000 žiakov a istý čas učili na dve zmeny. Postupne, ako na sídlisku postavili ďalšie školy, počet žiakov sa ustálil na dnešný stav.

Zástupca riaditeľa angličtinár Eduard Michálek sa teší, že školu objavili aj zahraniční vysokoškoláci z Brazílie, Ukrajiny a Malajzie. V rámci projektu Aiesec viedli hodiny anglického jazyka. Gro bola konverzácia. „Odozva bola veľmi pozitívna, lebo deti zistili, že sa dá po anglicky rozprávať aj s cudzincom. Prekonali bariéru, riešili rôzne témy. Zo strany zahraničných študentov bola tiež veľmi pozitívna spätná väzba,“ uviedol Michálek.

Medzi učiteľmi je na škole najdlhšie Daniela Čekanová, za katedrou stála vyše 30 rokov a o dva týždne odchádza do dôchodku. Učila na prvom stupni. Z jej pohľadu sa za tie roky deti veľmi zmenili. V minulosti boli ustráchanejšie. Dnes sú priebojné, lebo rodičia majú na ne málo času a zmenila sa aj doba. Keď chcú prežiť, musia sa prispôsobiť. „Ale jedno sa nezmenilo, vtedy aj teraz si deti k sebe vedia nájsť cestu. Pamätám sa, ako k nám prišlo prvé dievčatko na vozíku. Malo fyzický hendikep a vedelo sa pohybovať na kýptiku ruky. Deti si ju obzerali. Postupne takých detí pribúdalo. Stačil krátky čas a brali ich úplne normálne. Vedia sa veľmi dobre tolerovať. Neskutočne si navzájom pomáhajú,“ uviedla Čekanová. O sebe prezradila, že už teraz vie, že jej škola bude od septembra chýbať.

Pri vstupe do vestibulu školy návštevníci musia oči nechať na obrovskej lodi, ktorú zhotovili žiaci z kartónu. Dielom malých majstrov je Britská plachetnica kráľovskej rodiny z roku 1749 s názvom HMS Royale Caroline. Stavali ju od októbra do mája. Škola podporuje aj nadšencov pre písané slovo – štyrikrát do roka vychádza časopis Inside. Do lavíc sa práve dostalo letné číslo. Je plnofarebné, má peknú grafiku a príspevky sú písané ľahkým perom. Časopis vedie žiacka redakčná rada. Pomáha im slovenčinárka a učiteľka výtvarnej výchovy. Deti si našli na jeho vydávanie sponzoring, školu tlač nič nestojí.

Žiakom tejto školy varí Mária Olexová, ktorá je čerstvou víťazkou súťaže Košický kuchár. Prvé miesto získala svojou špecialitou Kuracie prsia prírodné s pestom z medvedieho cesnaku a pena z kvaky. Za najlepšie zvládnutie témy Jar na tanieri si priniesla aj zlatý pohár ako absolútna víťazka v kategórii Kuchár školských jedální.

Deti na invalidných vozíkoch z prešovskej ZŠ berú učitelia i na výlety

Základná škola na Prostějovskej ulici v Prešove patrí medzi tie, ktoré sa rozhodli integrovať zdravotne postihnuté deti medzi zdravú populáciu. Celá budova je bezbariérová. V škole nechýba výťah, ktorým zabezpečila komfort deťom na invalidných vozíkoch. Na každom poschodí je WC pre telesne postihnutých upravené podľa noriem. Dvere do tried majú širšie zárubne, v triede na vozičkárov nečaká obyčajná lavica bez stoličky, ale špeciálne stoly.

Deti tu hrajú boccia, olympijský šport pre telesne postihnutých. Učitelia ich berú na výlety, boli už v Gombaseckej jaskyni, na Rainerovej chate, ešte sú plní dojmov z minulotýždňového výletu do Hrhova, kde všetky deti vyložili na voz a koník ich povozil po dedine. “Mali z toho úžasný zážitok. Je to pre ne veľké plus, že sú medzi zdravými deťmi a žijú život ako ostatní spolužiaci,” uviedla Eva Kaletová, špeciálna pedagogička pre telesne postihnuté deti.

Školu na sídlisku navštevujú aj žiaci s postihnutím zo širšieho okolia. Sú rozdelené do jednotlivých tried, tak ako prichádzali. Majú vytvorené všetky podmienky na to, aby sa mohli vzdelávať ako zdravé deti. Pri ich obsluhe im pomáhajú zdravotné a rehabilitačné sestry. Na ich štúdium dozerajú špeciálne pedagogičky, ktoré im pripravujú individuálny vzdelávací plán a poskytujú poradenskú službu rodičom. Zo 460 žiakov je 26 so zdravotným oslabením a z toho 18 s ťažkým postihnutím. 

Podľa Kaletovej chlapci a dievčatá s ťažkým postihnutím sú začlenené v triedach s ostatnými deťmi, ale už štvrtý rok sa učia hlavné predmety – slovenský jazyk a matematiku v špeciálnej triede. “Je to výhoda v tom, že potrebujú pomalšie pracovné tempo, majú problémy s motorikou rúk, čiže pomalšie píšu. Niektoré používajú iba tlačené písmo. Tempo v bežnej triede by nestíhali, učiteľka by sa im nemohla tak venovať. Je to veľmi dobrá vec. Rodičia si to pochvaľujú, deti sú pokojnejšie,” povedala Kaletová.

Keď deti nepracujú individuálne, do tried ich sprevádza asistent, ktorý im pomáha. Vždy to závisí od ich diagnózy. “Najčastejšie je to detská mozgová obrna, svalová dystrofia, sú tu tiež deti s hydrocefalom. Máme aj jeden ťažký poúrazový stav. K chlapčekovi chodíme domov, lebo je v bdelej kóme. Niektoré deti majú upravenú dochádzku, lebo sa rýchlejšie unavia. Majú individuálny plán. Závisí to od rozhodnutia lekára,” doplnila. 

Fyzioterapeutka Katarína Petrová sprevádza deti do novootvoreného rehabilitačného strediska, kde je fínska sauna, oddychová miestnosť, liečebná telocvičňa, masážna miestnosť. V bezbariérovej kúpeľni môžu vozičkárov bez problému osprchovať. Predtým im mohli dať iba parafín a hydromasážnu vaňu.

Na tréning mozgu slúži biofeedback. Obsluhuje ho asistentka učiteľa Iveta Hozzová. Pomocou špeciálnych elektród a počítačového programu stimuluje činnosť mozgu. Podľa jej vyjadrenia, je to dobrá pomôcka pre deti, ktoré majú poruchy správania, ale prístroj sa môže používať aj u zdravých detí.

Žiaci, ktorých osud posadil do invalidného kresla, sa s tým statočne popasujú. Najväčším problémom však je, že na nich nečaká ani jedna stredná bezbariérová škola v okolí. Napriek tomu majú aj absolventov školy, ktorí sa hrdia vysokoškolským diplomom.

V ZŠ na Prostějovskej ulici žiari Hviezda Prešova

V prešovskej Základnej škole na Prostějovskej ulici majú Hviezdu Prešova. Je ňou deviatačka Laura Žemberyová. Toto ocenenie, ktoré šikovným žiakom udeľuje mesto, si v rámci osláv Medzinárodného dňa detí prevzala na pódiu v centre mesta z rúk primátorky Prešova Andrey Turčanovej. Získala ho v kategórii šport. Odborná komisia vyzdvihla jej doterajšie úspechy, získala titul majsterky Slovenska vo futbale za rok 2016, vypracovala sa na kapitánku slovenskej reprezentácie v dievčenskom futbale a je aj najlepšou strelkyňou. Na halových majstrovstvách SR získala prvé miesto a bola vyhlásená za najlepšiu hráčku. Prvenstvo si so svojím tímom vybojovala aj na futbalovom turnaji Fragaria Cup Prešov 2015, na ktorom bola vyhlásená za Hviezdu turnaja.

Škola okrem jednej dievčenskej hviezdy vychováva aj ďalšiu stovku nádejných futbalistov a to nielen z Prešova, ale zo všetkých kútov východného Slovenska. Chlapci pre futbal už v rannom detstve odchádzajú na “týždňovky” do Prešova. Ubytovanie majú v tzv. domčeku pri futbalovom štadióne. V tomto školskom roku ich tu býva 25. “Majú tam zabezpečený režim na celý deň. Čiže, ráno vstať, raňajky, škola a poobede ich čaká tréningový proces. Počas vyučovania majú zvýhodnenú telesnú výchovu, namiesto klasickej hodiny hrajú futbal pod vedením profesionálnych trénerov 1. FC Tatran,” uviedol zástupca školy Eduard Michálek.

Talenty vyberá klub Tatrana Prešov, kontaktovať by ho mali rodičia. Týka sa to chlapcov vo veku 10 – 11 rokov. Celý proces prebieha od februára, v septembri nastúpia úspešní adepti do piateho ročníka. V škole majú futbalisti k dispozícii dve telocvične, posilňovňu, saunu. Od apríla, keď to dovolí počasie, trénujú vonku na veľkom ihrisku. Zahrať si môžu tiež na umelej tráve a mlatovom ihrisku. Chlapci sa zúčastňujú na turnajoch. Vo vestibule školy majú vo vitríne bohatú zbierku víťazných pohárov. 

Športovú prípravu má na starosti tréner Patrik Durkáč. Vo svojich zverencoch vidí predovšetkým budúce osobnosti, ktoré sa môžu uplatniť v rôznych oblastiach. “Stále sa snažíme v mladom veku nepozerať len na to, že z nich bude možno ligový futbalista, ktorý sa bude živiť futbalom, ale chceme ich rozvíjať aj po mentálnej stránke. Čiže, takú istú váhu prikladáme nielen športovej činnosti, ale aj vzdelávaniu. Snažíme sa, aby boli nielen dobrí futbalisti, ale aj dobrí žiaci a ľudia hlavne, pretože ich nielen trénujeme, ale aj vychovávame. Chceme, aby sa rozvíjali mentálne aj fyzicky,” vysvetlil tréner. 

Škola už vychovala množstvo úspešných futbalistov. V 1. FC Tatran Prešov hrajú Jozef Talian, Jakub Bartek aj Jozef Bujňák. Za hranice Slovenska to dotiahol Matúš Marcin, ktorý hrá v Jihlave. V prvej lige v Poľsku hrajú Michal Piter Bučko a Martin Pribula. Dávid Guba začínal v Tatrane Prešov, bol tiež v MŠK Žilina, AS Trenčín a momentálne hrá v Poľsku.