Bratislava 22. mája 2024 (HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)
Fenomén kreslenej politickej satiry nie je žiadne nóvum. Zmenila sa len intenzita a miera dobrého vkusu – latka, za ktorú by sa pred desiatimi rokmi nechodilo, bola významne posunutá. Značný podiel na tom majú maskovaní administrátori facebookovej stránky s veľavravným názvom ZOMRI
Malé zopakovanie slovenskej gramatiky na úvod. Sloveso „zomri“ je tzv. imperatív: Rozkazovací spôsob, ktorý vyjadruje výzvu, želanie alebo príkaz, aby adresát vykonal príslušný dej alebo aby bol dej uskutočnený. A keď je niečo zdôraznené kapitálkami, znamená to, že to chcete veľmi: ZOMRI!
Nuž – takmer sa stalo…
Trojica aktérov ZOMRI vystupuje na verejnosti v maskách – mali na sebe raz aj čiernu vrecovinu, v nevkusnom odkaze na zajatcov teroristických organizácií. Teraz si jedného z nich pozvali do podcastu istého liberálneho média.
Prišiel v mikine, s čiernou kuklou na hlave.
Neviem, či má význam pripomínať na tomto mieste ich konkrétne, hrubé pokusy o vizuálne žarty, ktoré prekračujú ešte aj hranice šibeničného humoru. Okrem toho, že títo ľudia ignorujú akékoľvek normy, je pre nich typické používanie fotografií z amerických filmov a seriálov, ako aj hojné využívanie anglických výrazov (napísaných foneticky). A hoci pred satirou neušetria ani opozičných politikov, spoločným výrazným menovateľom sú početné útoky na Roberta Fica a jeho spolupracovníkov.
Podobne fungujú karikaturisti ako Shooty, Danglár alebo projekt „Cynická obluda“. Posledný menovaný sa neštítil urobiť vizuálny „vtip“ s použitím fotografie Roberta Kaliňáka v momente, keď spred nemocnice informuje o zdravotnom stave premiéra. Text tohto „vtipu“ si môžete prečítať až potom, keď sa stanete odberateľom projektu.
Hyenizmus prvej triedy.
Dodajme, že jeho autor, istý Rado Ondřejíček, sa medzičasom zo Slovenska odsťahoval…
Ale robiť si neotesané žarty na účet svojich spoluobčanov, toho očividne baví.
A Rádio_FM si ho dokonca pozvalo začiatkom roka do relácie. Toľko o ideologickej nezaťaženosti RTVS…
A Danglár? Ten akoby bol Ficom posadnutý, volajte exorcistu!
Vlani v apríli mu zverejnili obrázok, kde sa premiér modlí: „Budem imitovať podporu kohokoľvek, len nech ma, preboha, nezavrú“. Na ruke má pritom červenú pásku, akú nosili nacisti, len namiesto svastiky je v kruhu kosák a kladivo…
Takto postupne, systematicky stotožňovali karikaturisti predsedu strany SMER s absolútnym zlom (nacizmus) a sovietskym komunizmom, ktorý u nás časť spoločnosti vníma len ako inú verziu hitlerovského Nemecka.
Na ďalšom obrázku z Danglárovho pera kričí zdeformovaný obrázok premiéra: „Kočner na hrad!“
Takto navliekli na osobu Roberta Fica zločinecký mundúr.
Kto teraz preberie na seba zodpovednosť za postreleného premiéra?
Tieto skupiny a jednotlivci s ich snahou o vizuálno-humoristickú diskreditáciu politickej moci nie sú v ničom revolučné. Naopak, ide o známy súbeh s ďalšími extrémisticky liberálnymi prúdmi „občianskej spoločnosti“. Preto si tak dobre rozumejú s liberálnymi médiami a opozičnými politikmi – preto médiá teraz bijú na poplach, že Danko s Tarabom pracujú na tom, aby „umlčali“ stránku ZOMRI.
Nuž, v kultúrnej, decentnej spoločnosti, by v prvom rade nikto podobnú stránku dobrovoľne nespravoval…
Ale v poriadku, sem nás doviedol liberalizmus, ktorý pretrhol všetky hrádze a vylial sa z brehov. Jeho dravé vlny pochovali všetko slušné, od dobrého vkusu po znalosť miery a akýkoľvek jemnocit.
Niet divu, že „satirické“ stránky a vizuálny humor sú súčasťou či predvojom tzv. farebných revolúcií. V poslednej dobe sa často odvolávame na manuál Michala Šimečku, kde autor popisuje aké prostriedky efektívne využívať pri snahe o štátny prevrat – taký, ako sa odohral napríklad na Ukrajine…
Ako rukolapný príklad využitia humoristických projektov uvádza Šimečka srbské hnutie „Otpor“ (Odpor), ktoré sa podieľalo na páde režimu Slobodana Miloševiča. Voľne prekladáme z anglického jazyka: „Aktivisti z hnutia Otpor hojne využívajú humor, satiru a symboly populárnej kultúry… Občiansky odpor a politické kampaňovanie vďaka nim dostalo ,cool´ vzhľad.“
Čo vám to pripomína?
Šimečka napísal svoju štúdiu pred vyše desiatimi rokmi – darmo, asi už vtedy tušil, akým smerom sa jedného dňa bude chcieť na Slovensku angažovať…
Príklad „humoru“, s akým svojho času pracovalo hnutie Otpor: O prezidentovej manželke bolo známe, že vo vlasoch nosila bielu ružu. A tak umiestnili biele ruže na niekoľko moriek. Keď potom dobehla polícia, a snažila sa hydinu pochytať, fotili si ich a vystavovali verejnosti na smiech.
Lenivejšie ZOMRI si pomáha už existujúcimi obrázkami, využíva hojné odkazy na popkultúru. Typické je pre nich aj zbožšťovanie niektorých politických idolov. Napríklad k fotografii, na ktorej pózuje Zuzana Čaputová, J. M. Jarré a Brian May (z kapely Queen), dali popis: Queen (kráľovná) a nejakí dvaja hudobníci.
Fotku komentoval Miroslav Žiak spôsobom sebe vlastným: „Našťastie sa to stihlo ešte s prezidentkou našej krajiny a nie s podržtaškou…“
Za tento komentár dostal vyše dvetisíc lajkov.
Foto s prezidentkou ich dostalo dvadsať tisíc.
Darmo, láska ku kráľovnej je láska ku kráľovnej.
Ale fotka novej ministerky kultúry na oficiálnom webe ministerstva kultúry im prekáža…
A potom ju vyobrazia ako zlú kráľovnú zo Snehulienky.
Tu vôbec nejde o vtip, milí priatelia. Ide o politikárčenie. O jasný príklon k jedným a odpor (Otpor?) k druhým. Čaputovej volajú pokorne na slávu, Šimkovičovú vykresľujú v najhoršom možnom svetle. A prečo? Pretože je konzervatívna, a bude robiť takú politiku, za akú ju (a ostatných) občania zvolili? Pretože namiesto americkej popkultúry uprednostní zlatý fond slovenského umenia?
ZOMRI je len spolok krikľúňov, ktorý našiel svoje publikum u ľudí, s ktorými ich spája antipatia ku všetkému, čo sa spája so súčasnou vládnou koalíciou. Nikdy som ich poriadne nesledoval, len evidujem, že taký projekt existuje. Až teraz vidím, že je súčasťou, metastázou liberálnej agendy, ktorá sa tu v posledných rokoch nekontrolovane rozbujnela.
Toto sme my, opičiaci sa po západných vzoroch. Už nám nič nie je sväté, a na Facebooku sa šíria obrázky Ježiša Nazaretského, ako hreší pápeža za to, že vyjadril presvedčenie o nevyhnutnosti vztýčenia bielej vlajky Ukrajinou.
Nestála náhodou postava Ježiša aj v čele dúhovo-ukrajinského sprievodu na „preslávenom“ plagáte Divadla Pavola Országha Hviezdoslava?
Tu práve sa ukazuje výrazný rozdiel medzi západnou a východnou civilizáciou. Západ si dovolí všetko, siahne aj na posvätné symboly, ktoré jednotlivcom i komunitám tvoria základnú existenčnú os. A katolícka cirkev mlčí…
Toto by vám v krajinách, kde dominuje pravoslávna cirkev, asi tak ľahko neprešlo. A už vôbec by ste nemohli siahať na Ježiša ani iné biblické postavy v moslimských krajinách. Dobre vieme, že tam je prísne zakázané akékoľvek zobrazovanie či už proroka Mohameda, alebo aj ďalších významných poslov Božích. A má to dobrý dôvod – je to pevne daná, stabilná hranica, za ktorú nemožno ísť.
Nie bez toho, aby to malo konzekvencie.
Namieste je teda otázka, či by nový pripravovaný zákon o financovaní mimovládok nemal pamätať aj na ďalšie prostriedky šírenia liberálnej a zároveň protivládnej propagandy, konkrétne na ich kontrolu a reguláciu. Nielen preto, že aj sloboda prejavu v demokratickom zriadení má svoje hranice: morálne, etické, vkusové, náboženské, a iné. (Hovorí to aj Anna Belousovová: Ani v demokracii si nemôže robiť kto chce, čo chce.)
Legislatívne rámcovať extrémistické satiristické stránky by sa malo aj preto, že to, čo tu vnímame, táto propaganda, je istá forma vedenia hybridnej vojny (aj keď zo strany humoristov určite nevedomej) proti slovenskému konzervativizmu, tradicionalizmu a národnej solidarite. Presne v súlade s Šimečkovým manuálom na postupnú demontáž štátu a nahradenie vlády opozíciou. Mierovou cestou, synkretickým efektom nátlaku mimovládok, pouličných protestov, a vizuálneho „humoru“.
Veľmi šikovná operácia, to musíte uznať.
Aj keď tá „nenásilná“ cesta u nás celkom nevyšla, však?
Prečítajte si tiež:
27.6°C
Nedeľa 
Utorok 
Utorok 
Nedeľa 
.jpg)
.jpg)
.jpg)
