Gizela Veclová sa narodila 1. mája 1923 v Bratislave. V roku 1942 absolvovala štúdium operného spevu na Štátnom konzervatóriu v Bratislave u profesora Arnolda Flögla. Jej pedagógmi boli aj Eugen Suchoň a Ján Cikker. V rokoch 1942-1945 pôsobila ako sólistka opery SND v Bratislave. Po vojne stála pri vzniku košického divadla, kde ju do tvoriaceho sa operného súboru pozval riaditeľ Janko Borodáč. „Netušila som, ako sa v auguste 1945 dostanem na východ republiky. Janko Borodáč mi poradil, aby som išla vlakom do Vrútok a ďalej nejakým kočom. Zobrala ma UNRA – povojnová potravinová pomoc na nákladnom aute s plachtou. Košické divadlo som si na prvý pohľad zamilovala. Prvú noc som prespala v šatni, iná možnosť nebola,” spomínala pred niekoľkými rokmi. Vďaka výraznému talentu a neodolateľnému javiskovému šarmu sa Gizela Veclová rýchlo stala dominantnou postavou súboru. Tu dostala možnosť rýchleho umeleckého rastu a s ním spojeného naštudovania svetového operného repertoáru, ale aj primadonských operetných partov.
Po príchode na bratislavskú Novú scénu v roku 1952 sa začalo umelecky najvýznamnejšie, 33 rokov trvajúce obdobie jej kariéry. Vďaka všestrannému talentu, speváckym, hereckým i tanečným schopnostiam, javiskovému šarmu i noblese, si vydobyla pozíciu prvej dámy slovenského muzikálu, predovšetkým vďaka postave Dolly Leviovej v slávnom muzikáli Hello, Dolly! (1966), za ktorú získala na festivale v Karlovych Varoch v roku 1967 cenu pre najlepšiu muzikálovú herečku. Zaujímavosťou je, že túto postavu spočiatku odmietla. Medzi jej najvýraznejšie muzikálové roly patria aj postavy Pani Higginsová a Pani Pearsová v My Fair Lady, Golda vo Fidlikantovi na streche, v ktorom si zahrala po boku Jozefa Krónera, či Hortenzia v muzikáli Grék Zorba.
Jeseň života trávila opäť v Košiciach po boku dcéry, herečky Dany Gažovej a vnučky Dany Markušovej, ktorá je zakladateľkou prvej muzikálovej školy v Košiciach.
Redakciu informoval Svjatoslav Dohovič zo Štátneho divadla Košice.