Môj profil 
Predplatné
Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Za kardinála ho pápež Ján Pavol II. ustanovil v konzistóriu 28. júna 1991.
Za nitrianskeho diecézneho biskupa pápež Ján Pavol II. menoval Koreca krátko po zmene spoločenského systému 6. februára 1990. Diecézu spravoval až do roku 2005. Aj ako emeritný biskup až do svojho úmrtia býval v Nitre.
Korec patril k duchovným, ktorí boli perzekvovaní komunistickým režimom. Za biskupa bol tajne vysvätený ako 27-ročný už v roku 1951 biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník.
KBS pripomenula, že v tomto období desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť. Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach.
Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do obnovy náboženského života. Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý mu odovzdal biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný, priblížila KBS. Okrem kontaktu s mladými ľuďmi sa venoval literárnej činnosti.
Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Do rehole jezuitov vstúpil 15. septembra 1939 v Ružomberku. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu.
Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza. Za biskupa bol 24. augusta tajne vysvätený po internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov.
O osobnosti kardinála Korca sa vyslovili aj slovenskí politici
“Kardinála si Slovensko bude pamätať najmä ako človeka, ktorý napriek utrpeniu nikdy neopustil hodnoty, ktoré vyznával,” uviedol prezident Andrej Kiska.
Hlbokú ľútosť vyslovil premiér Robert Fico. Podľa neho išlo o človeka, ktorý vedel poradiť, ale aj pokarhať v tom najlepšom slova zmysle. “Dovoľte mi, aby som vyjadril hlbokú ľútosť nad informáciou, že dnes zomrel otec kardinál Korec, pretože to bola naozaj žijúca legenda Slovenska a ja som v otcovi kardinálovi Korcovi vždy mal človeka, ktorý vedel aj poradiť, ktorý vedel aj pokarhať v tom najlepšom slova zmysle. Asi to tak niekto chcel, že v jeden deň, keď si pripomíname 200. výročie slovenského velikána Ľudovíta Štúra, odchádza iný velikán slovenského národa, otec kardinál Korec. A chcem ešte raz vysloviť obrovskú ľútosť,” povedal Fico.
Ján Chryzostom Korec bol pre mnohých inšpiráciou, predstaviteľom zápasu o slobodu, boja o dôstojnosť každého človeka, predstaviteľom etiky, zodpovednosti. Bol priateľom aj pre kresťanských demokratov. Predseda KDH Ján Figeľ: “Chceme vyjadriť smútok nad odchodom veľkej osobnosti Slovenska kardinála Jána Chryzostoma Korca. Chceme vyjadriť poďakovanie za túto osobnosť, že sme ju mali medzi sebou ako otca, ako veľkého inšpirátora pre zápas o ľudskú dôstojnosť. Uctili sme si ho minútou ticha a tichou modlitbou.”
Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč vraví, že “v kardinálovi Korcovi zomrel veľký Slovák a veľký človek. Bodaj by cirkev a tento národ našiel jeho pokračovateľov”. Dodáva: “Slovenské nebo je silnejšie o jednu veľkú osobnosť a my sme zasa chudobnejší. Nech mu Pán Boh odplatí jeho utrpenie a boj za práva slovenského národa.”
Podľa predsedu SNS Andreja Danka bol kardinál Korec človek, ktorý vedel spojiť ľudí, ktorý vedel spájať spoločnosť. „Každé stretnutie s kardinálom Korecom bolo plné duchovnej inšpirácie a nieslo sa v znamení ľudskosti a pokory. Pokore ho určite naučila nielen jeho hlboká viera, ale aj perzekvovanie zo strany komunistického režimu, ktorému dôstojne odolával. Viery ani konania dobra sa nikdy nevedel vzdať,“ povedal Danko.
Kardinál Korec prešiel veľkým utrpením, ale nezanevrel ani na ľudí, ani na život. „Bol pre nás morálnou autoritou, ale nesprával sa ako autorita. Bol láskavý a zároveň mal veľký zmysel pre humor. Po celý život sa hlásil ku kresťanským hodnotám, podľa nich žil, a usiloval sa ich láskavým spôsobom vštepiť ľuďom,“ doplnil Danko.
V mene Slovenskej národnej strany vyslovil jeho blízkym, spolupracovníkom a všetkým, ktorí ho mali nesmierne radi, úprimnú sústrasť. „Zostane po ňom v našich životoch veľké prázdno a nenaplnené miesto. Česť jeho pamiatke!“ uzavrel.
.JPG)
