Bratislava 14. februára 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)
Opatrenia vedúce k zníženiu množstva emisií skleníkových plynov budú stať Slovensko do roku 2040 1,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Uviedlo to na dnešnej tlačovej konferencii Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP)
MŽP zároveň predstavilo návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorý vytvorilo v spolupráci so svetovými inštitúciami zaoberajúcimi sa problematikou zmeny klímy. Dopady zmeny klímy na Slovensku spôsobujú ročne odhadované škody na úrovni jednej miliardy eur.
Nízkouhlíková stratégia už prešla medzirezortným pripomienkovým konaním. V najbližšom období ju bude schvaľovať Vláda SR. „Zmena klímy neprichádza, zmena klímy je tu. Máme poslednú šancu vývoj zvrátiť, a pritom udržateľne modernizovať Slovensko. To sa však nedá bez dlhodobého plánovania a prístupu založenom na vedeckom základe,” uviedol štátny tajomník MŽP Norbert Kurilla.
Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre ucelený dlhodobý 30-ročný strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050. Do prípravy návrhu sa zapojilo široké spektrum laickej aj odbornej verejnosti. V rámci spolupráce so Svetovou bankou a Aténskou technickou univerzitou boli Slovensku na mieru vypracované komplexné klimatické modely na dosiahnutie klimatickej neutrality. Modely sa skladajú z tisícok rovníc, ktoré pracujú s veľkým množstvom údajov. Pričom celé know-how je teraz vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Nízkouhlíková stratégia obsahuje napríklad prijatie zákona o zmene klímy so záväzným cieľom pre rok 2050. Nastavuje pravidlá pre obmedzenie fosílnych palív, či podporu hromadnej dopravy, zachytávanie a využívanie všetkého odpadového tepla z priemyselných a energetických procesov. MŽP chce aj podporovať lokálne potraviny, zavádzať zdieľanie bicyklov v mestách a obciach a podporovať biohospodárstvo, zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívanej pôdy a obnovovať rašeliniská a mokrade.
Slovensko sa ako členská krajina Európskej únie (EÚ) zaviazala do roku 2030 znížiť množstvo emisií skleníkových plynov o 40 percent. Zároveň sa zaviazalo dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, teda produkovať iba toľko emisií, koľko je príroda schopná absorbovať. Podľa odhadov Európskej komisie v členských krajinách EÚ ročne predčasne zomrie na následky znečistenia ovzdušia 400-tisíc ľudí. Náklady spojené s liečbou ich zdravotného stavu dosahujú 16 miliárd eur ročne.