Zmrazenie vojny? Musia sa naplniť tri podmienky. Aký je postoj Ruska?

Kyjev 11. augusta 2023 (HSP/Foto:Screenshot)

Pokiaľ ide o nové zintenzívňujúce sa reči o možnosti “zmrazenia” vojny v blízkej budúcnosti, tak sme už písali, že nedostatok výrazných úspechov v ofenzíve by mohol viesť k posilneniu nálad v ukrajinskej spoločnosti, pokiaľ ide o skoré ukončenie bojov aspoň podľa “kórejského scenára”

Tento trend teraz zaznamenávajú aj západné médiá. Z armády tiež prichádzajú signály, že mnohí príslušníci ukrajinských ozbrojených síl nie sú proti zmrazeniu.

Avšak na ukončenie vojny aspoň podľa “kórejského scenára” (zmrazenie prostredníctvom prímeria pozdĺž súčasnej línie frontu) nestačia zmeny nálad v spoločnosti a dokonca ani v armáde.

Potrebné sú minimálne tri ďalšie zložky.

Prvým je zmena postoja ukrajinského vojensko-politického vedenia, ktoré deklaruje, že cieľom Ukrajiny je vojna až po dosiahnutie hraníc z roku 1991. A tento postoj nie je len rétorikou, ale vychádza z konkrétneho vojenského plánu a kalkulácie – prerušiť pozemný koridor na Krym, vytlačiť ruské vojská z juhu Ukrajiny a potom začať ofenzívu na samotný polostrov, pričom sa využije jeho logistická zraniteľnosť (ak sa AFU podarí dosiahnuť hranice Krymu, potom, samozrejme, Ukrajina neponúkne žiadne prímerie, ale bude pokračovať v ofenzíve s cieľom získať kontrolu nad polostrovom).

Na realizáciu tohto plánu je však potrebné prinajmenšom preraziť južný front a dosiahnuť Azovské more. A ofenzíva v tomto smere zatiaľ nemá žiadne významné úspechy.

A ak sa to nepodarí v najbližších mesiacoch, a tým skôr, ak sa to nepodarí vôbec, pomer síl na bojisku sa zmení v prospech Ruskej federácie, ukrajinské orgány si môžu vybrať druhú možnosť medzi predlžovaním vojny “na dlhý čas” alebo jej skorým ukončením podľa “kórejského scenára”. Pravdepodobnosť takejto situácie nie je stopercentná, ale je možná.

Hlavným argumentom v tomto prípade pre Zelenského môže byť hrozba destabilizácie a demoralizácie spoločnosti a armády, ak sa vojna pretiahne. Najmä preto, že už teraz sa začínajú čoraz silnejšie prejavovať príznaky únavy Ukrajincov z vojny. Okrem toho môžu úrady prezentovať “kórejský scenár” ako víťazstvo Ukrajiny – štátnosť je zachovaná, vojna sa skončila, prístup k moru je zachovaný a krajina je na ceste k vstupu do EÚ.

Ale, samozrejme, je nepravdepodobné, že by Zelenskyj urobil takéto rozhodnutie sám, bez konzultácie so svojimi spojencami.

Preto je druhým najdôležitejším faktorom postoj Západu.

Podľa všeobecného presvedčenia to boli práve západní spojenci, ktorí minulú jar odradili Zelenského od podpísania rýchleho mieru s Putinom. A teraz je ich postoj solidárny s oficiálnym stanoviskom Kyjeva – žiadne prímerie za cenu zachovania ruskej kontroly nad časťou ukrajinského územia. Môže sa to zmeniť? Áno. A západná tlač o tom priamo píše a upozorňuje, že ak ukrajinská ofenzíva nebude úspešná, tlak na Kyjev, aby zastavil boje, bude veľký.

Jedným z hlavných faktorov je blížiaca sa volebná kampaň v USA.

Pokračovanie vojny s veľmi nejasnými vyhliadkami, ale s hrozbou eskalácie a zapojením USA priamo do nej, bude Trump určite používať ako jeden z hlavných argumentov proti Bidenovi. Biely dom preto môže zmeniť svoj postoj a prinajmenšom nebrániť prímeriu, ak naň budú obe strany pripravené.

A tu prichádza tretia kľúčová otázka – aký je postoj Ruska?

Na Ukrajine panuje všeobecné presvedčenie, že cieľom Kremľa a Putina je skoré prímerie podľa kórejského scenára s fixáciou na už dosiahnuté zisky vrátane pozemného koridoru na Krym.

Je to však skutočne tak? Na túto otázku existujú rôzne odpovede.

Podľa jednej z nich Putin v skutočnosti nechce zastaviť vojnu (ani v “kórejskom scenári”), ale má v úmysle previesť ju dočasne do režimu nízkej intenzity s postupným budovaním svojho vojenského potenciálu na obnovenie útočných akcií. Až po dosiahnutie cieľov, ktoré si Putin pôvodne vytýčil – zaručiť Ukrajine minimálne neprijatie do NATO a nanajvýš získať kontrolu nad zahraničnou a vnútornou politikou krajiny, ako aj dosiahnuť niektoré globálne dohody o zmene svetového poriadku.

Teda s využitím, ako hovorí Arestovič, princípu “dlhej vôle”, ktorý už fungoval v “nultých rokoch” počas vojen na severnom Kaukaze.

Ďalším možným motívom Putina pokračovať vo vojne a nepristúpiť na “kórejský scenár” sa nazýva snaha hrať vo voľbách spolu s Trumpom, čo mu dáva príležitosť kritizovať Bidena z “protivojnových” pozícií.

Zároveň existujú argumenty v prospech Putinovho zámeru ukončiť vojnu podľa “kórejského scenára”, ak sa Kyjev a Západ dohodnú.

Po prvé, vojna sa pre Rusko vyvíja ťažko, vojensko-priemyselný potenciál Západu sa zrýchľuje a nie je známe, aký bude pomer síl o rok či dva. Riziká pre Ruskú federáciu sú veľké.

Po druhé, sociálno-ekonomická situácia v Rusku nie je jednoduchá. Doteraz ju úrady držali pod kontrolou, ale nikto nemôže s istotou povedať, čo sa stane v blízkej budúcnosti. Je jasné, že vojna ekonomike zdravie nepridáva. Navyše vstup do dlhej vojny znamená nové vlny mobilizácie, čomu sa Kremeľ jednoznačne chce vyhnúť, aby nezvyšoval sociálne napätie v spoločnosti.

Po tretie, Prigožinova vzbura ukázala existujúce riziká vo vnútornej politike, ako aj nejednoznačnú situáciu medzi ruskými elitami.

Po štvrté, ako ukazujú skúsenosti z nedávneho Trumpovho prezidentovania, aj keď opäť vyhrá voľby, nie je zďaleka isté, že sa tým nejako zmení politika USA voči Rusku.

Vzhľadom na všetky tieto body nie je vylúčená ani možnosť, že Putin bude pripravený na skoré prímerie.

Opakujeme však, že na to, aby k nemu došlo, sa musia dohodnúť všetci traja skutoční účastníci procesu – Ukrajina, Západ a Rusko. A nebude ľahké k tomu dospieť. Prinajmenšom dovtedy, kým vedenie bojujúcich krajín ešte stále dúfa, že sa im podarí zvrátiť situáciu na bojisku vo svoj prospech.