Zmeny v trestných zákonoch a skrátené legislatívne konanie. Alebo keď dvaja robia to isté, nie je to to isté?

❚❚

Bratislava 11. decembra 2023 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)

 

Návrh zmien trestných zákonov, ktorý je aktuálne predložený na schválenie v NR SR vyvolal aj negatívne reakcie, ktoré sa týkajú nielen obsahových zmien, ale aj toho, že sa tento návrh predkladá v skrátenom legislatívnom konaní a že sa neumožnila diskusia o navrhovaných zmenách

Peter Šamko
Na snímke Peter Šamko

Je nutné súhlasiť s tým, že sa skrátené legislatívne konanie pri prijímaní zákonov využíva až príliš často, avšak faktom je aj to, že právny poriadok SR umožňuje využívať tento inštitút v zákonom predpokladaných situáciách. Tie sú ale definované pomerne všeobecne, či neurčito a preto takmer vždy tá skupina, ktorá je proti prijatiu navrhovanej právnej úpravy tvrdí, že neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie a opačná skupina zase tvrdí, že splnené boli.

.

 

Čo má spoločné COVID-19 a Súdna rada SR?

Ak sa pozrieme do minulosti, tak zistíme, že skrátené legislatívne konanie bolo využívané pomerne pravidelne a dokonca bolo využité aj v prípade zmien zákona o Súdnej rade SR a to v roku 2020. O čo išlo?

.

Zákonom o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID – 19 sa menil aj zákon o Súdnej rade SR (čítate dobre, opatrenia proti covidu boli spojené s opatreniami v súdnej rade) s tým, že predchádzajúca právna úprava zákona o súdnej rade stanovovala, že funkcia člena súdnej rady, ale aj predsedu súdnej rady zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia oznámenia o vzdaní sa, pričom zmena prijatá v skrátenom legislatívnom konaní túto právnu úpravu upravila tak, že funkcia člena súdnej rady ako aj predsedu súdnej rady zaniká dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o vzdaní sa. Netreba hádam pripomínať, že táto zmena v zákone o súdnej rade bola schválená z dôvodu, aby sa členom súdnej rady mohol stať hneď pán Mazák a ďalší tzv. politickí nominanti, t. j., aby nemuseli čakať na členstvo v súdnej rade dva mesiace (keďže predchádzajúci členovia sa funkcie vzdali), ale mohli nastúpiť hneď. Je toto dôvod na skrátené legislatívne konanie? (súdna rada by bola uznášania schopná aj v prípade, ak by sa doplnila až po dvoch mesiacoch).

Táto zmena v skrátenom legislatívnom konaní bola napadnutá na Ústavnom súde SR, v ktorom navrhovatelia namietali, že prijaté zákony boli schválené v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky, napríklad namietali to, že dôvodová správa k prijatým zákonom neuvádzala vôbec nič o tom, prečo by sa takto mali meniť aj ustanovenia o súdnej rade, teda návrh zákona nebol riadne odôvodnený, nebola žiadna odborná diskusia a zmeny v súdnej rade teda nijako nesúviseli s opatreniami proti covidu.

Ústavný súd SR vo veci rozhodol nálezom sp. zn. PL. ÚS 13/2020 zo dňa 11.05.2022 a to tak, že návrhu nevyhovel. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol nasledovné podstatné skutočnosti:

  • ak by bol dôvodom na pozastavenie účinnosti právnej normy samotný fakt, že legislatívne konanie prebehlo v rozpore s ústavou, potom by ústavný súd mohol k takému rozhodnutiu pristúpiť len v celkom výnimočných prípadoch, najmä ak by už na prvý pohľad neboli splnené podmienky na prijatie dotknutej právnej normy (ústavný súd v danej veci nepristúpil k dočasnému pozastaveniu účinnosti napadnutých zákonov).
  • Diskusia je jedným zo zmyslov parlamentnej rozpravy, preto by porušenie zákona o rokovacom poriadku mohlo dosiahnuť ústavnú intenzitu napríklad vtedy, ak by bola hrubo alebo úplne obmedzená rozprava, možnosť poslancov, zvlášť menšinových, verejne zaujať stanovisko a vyjadriť sa k návrhu zákona alebo by v celej procedúre bolo množstvo nedostatkov, ktoré by vo výsledku mali rovnaký efekt. Tvorba väčšinového rozhodovania v demokratickom štáte môže byť založená len na vzájomnej diskusii poslancov, teda na vzájomnej výmene stanovísk k určitej otázke, na základe ktorej možno dospieť k záveru, či a do akej miery je určitý návrh akceptovateľný pre väčšinu. Poslanci teda musia mať možnosť oboznámiť sa s návrhom zákona, predniesť k nim svoje výhrady, prípadne navrhnúť jeho zmeny, či doplnenia. V tomto je zákonodarný proces chránený prostredníctvom ústavy.
  • Pokiaľ išlo o prejednávaný prípad, tak ústavný súd uzatvoril, že poslanci mali vedomosť o tom o akej právnej norme rokujú a hlasujú, čo vyplýva z priebehu diskusie v národnej rade s tým, že ústavný súd posudzuje skrátené legislatívne konanie v súvislosti s ochranou diskusie a vôle poslancov a nie izolovane.
  • Ústavnému súdu neprekážala ani skutočnosť, že v jednom návrhu bol zákon o opatreniach proti chorobe covid – 19 a justičné zákony, keď uviedol, že zákon sa týkal mimoriadnych okolností, na jednej strane pandemických a na druhej justičných a tieto zložky boli previazané len spoločenskou atmosférou, ďalej tým, že sa nachádzali v rámci jedného zákona, avšak so samostatnými dôvodmi skráteného legislatívneho konania.

 

Skrátené legislatívne konanie pri trestných zákonoch

Pokiaľ tieto závery ústavného súdu prenesieme na súčasný návrh zmien trestných zákonov v spojení aj s návrhom na zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry, tak výrazné odlišnosti so zákonom (covid – 19 a justícia), ktorý posudzoval ústavný súd nenájdeme.

.

Vláda SR ako navrhovateľ nutnosť skrátenia legislatívneho konania pri zmenách trestných predpisov odôvodnila osobitne pre trestné predpisy a osobitne pre zmeny ohľadne úradu špeciálnej prokuratúry, pričom odôvodnenie možno nájsť tu.

K uvedenému je nutné dodať, že napríklad zmeny v ochrannom liečení (ktoré sú súčasťou predloženého návrhu vlády), navrhovala prijať v skrátenom legislatívnom konaní aj bývalá ministerka spravodlivosti pani Dubovcová a to v septembri tohto roku.

Pokiaľ ide o námietky, že k predloženému vládnemu návrhu neprebehla žiadna odborná diskusia, tak tomu možno oponovať, nakoľko takmer všetky vládou navrhované zmeny sú diskutované a to aj verejne už minimálne dva roky. Pripomeniem, že napríklad zmeny vo výške škody, v trestných sadzbách, v ochranných liečeniach, v zásadách ukladania trestov, v trestoch samotných, v úpravách drogových trestných činoch, či napríklad v právnej úprave postavenia podozrivého alebo kajúcnika, sú diskutované už roky a pomerne veľká časť navrhovaných zmien sa nachádzala aj v predchádzajúcich návrhoch zákonov, ktoré vypracovali bývalí ministri spravodlivosti Kolíková a Karas. Nejde teda o nič zásadne nové, čo by už nebolo diskutované. Rovnako tak aj o dôvodoch pre zrušenie, či zachovanie úradu špeciálnej prokuratúry a špecializovaného trestného súdu sa už verejne diskutuje minimálne od leta tohto roku.

Možno uzatvoriť, že vo využívaní skráteného legislatívneho konania pokračuje súčasná vláda v praxi predchádzajúcej vlády, pričom ak by prezidentka vrátila schválený zákon späť do národnej rady, tak by ho vrátila opätovne len do skráteného legislatívneho konania. Pokiaľ by sa oprávnený subjekt následne obrátil na ústavný súd, bude narážať na prísne limity, ktoré ústavný súd stanovil vo vyššie citovanom rozhodnutí a zrejme len ťažko bude navrhovateľ hľadať odlišnosti od situácie z roku 2020, ktoré sa týkali bleskových zmien v súdnej rade.

Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave

.

Článok pôvodne vyšiel na pravnelisty.sk 

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.
.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.




NAŽIVO

20:10

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján prisľúbil, že svoju moc využije na to, aby zabezpečil, že mravnostná polícia nebude “obťažovať” ženy. Vyhlásil to pri príležitosti druhého výročia smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej zadržanej mravnostnou políciou pre porušenie prísnych pravidiel pre obliekanie žien.

20:09

Umelci, medzi ktorými je aj španielsky režisér Pedro Almodóvar a francúzska herečka Juliette Binocheová, vyzvali Srbsko, aby ochránilo opozičného novinára, o ktorého vydanie sa usiluje Bielorusko.

20:07

Nový iránsky proreformný prezident Masúd Pezeškiján vyhlásil, že Irán by mohol viesť priame rozhovory so Spojenými štátmi, ak Washington “v praxi” preukáže, že nie je voči islamskej republike nepriateľský.

19:21

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján povedal, že odkedy je vo funkcii, Irán určite Rusku žiadne bojové rakety nedodal.

19:19

Český prezident Petr Pavel a ďalší zástupcovia štátu, cirkvi a mesta Praha odomkli Korunnú komoru v Svätováclavskej kaplnke Katedrály svätého Víta, Václava a Vojtecha v Prahe a vyzdvihli z nej české korunovačné klenoty. Tie budú od utorka vystavené vo Vladislavskej sále Pražského hradu.

19:17

Podozrivého v prípade pokusu o atentát na bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa predbežne obvinili v dvoch bodoch. Prvý súvisí s držbou strelnej zbrane napriek predchádzajúcemu odsúdeniu za trestný čin a podľa druhého vlastnil zbraň s vymazaným sériovým číslom. 

19:11

Vo veku 33 rokov skonala v Británii mačka Rosie, ktorá bola neoficiálne považovaná za najdlhšie žijúcu mačku na svete. S odvolaním sa na jej chovateľku Lilu Brissettovú z mesta Norwich v grófstve Norfolk o tom informoval britský denník Daily Mail.

18:33

Výška škôd po povodniach zatiaľ nie je známa, rádovo by sa však mala podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) pohybovať v miliónoch eur. “Nie v stovkách miliónov alebo miliardách ako okolité štáty,” poznamenal po mimoriadnom rokovaní vlády.

Mimoriadna schôdza vlády SR
Na snímke zľava minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (HLAS-SD), podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič
18:22

Vláda bude maximálne ústretová regionálnym i miestnym samosprávam pri finančnom odškodnení po povodniach. Na situáciu bude reagovať “konkrétnymi finančnými rozhodnutiami”. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer-SD) po mimoriadnom rokovaní vlády. Škody sú podľa neho veľké, no zo strany štátu zvládnuteľné. Doplnil, že vláda bude reagovať aj na konkrétne požiadavky samospráv v súvislosti s rozvodnením malých riek či potokov.

Mimoriadna schôdza vlády SR
Na snímke zľava primátor Bratislavy Matúš Vallo, minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (HLAS-SD), predseda vlády SR Robert Fico (SMER-SD), predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič , podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba
18:00
Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že je potrebné preskúmať možnosti začatia mierového procesu na Ukrajine.

Povedal to počas návštevy Astany.

16:35

Iránsky prezident uviedol, že Teherán neposkytol jemenským Húsíom hyperzvukové zbrane.

Pripomeňme, že cez víkend Húsíovia zaútočili na Izrael. Uviedli, že to urobili hypersonickou raketou, a vyhlásili, že „toto je len začiatok“.

Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.

NAJNOVŠIE










NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

.

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Jelene prechádzajú cez cestu v lese v regióne Taurus neďaleko Frankfurtu v Nemecku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

.
.

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Milan Šupa

Ivan Štubňa

Gustáv Murín

Michal Durila

Marián Tkáč

.
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali