Začalo sa to krátko po ich spoločnom veľkolepom volebnom víťazstve v roku 2020: z dvoch spolubojovníkov proti korupcii, netransparentnosti a mafii sa stali úhlavní nepriatelia, ktorých hašterenie sa stalo v podstate centrálnou líniou všetkého politického diania na Slovensku.

Detaily sa priebežne menili, témy sa striedali, po zápletkách nasledovali prekvapivé zvraty a po tých zase nové zápletky a iné pletky… avšak stále zostala podstata, ktorou je vyslovene patologický egomaniacky konflikt (alebo to naozaj tak dokonale hrajú?) medzi dvomi šéfmi svojich strán, Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Tá podstata sa nezmenila, je stále rovnaká už od volieb.

Dospelo to až tak ďaleko, že sa kvôli tomu rozpadla koalícia, ktorá po voľbách hrdo vyhlasovala, že teraz konečne prichádzajú zlaté časy pre Slovensko, že poriadok, právo a spravodlivosť konečne a definitívne zvíťazia nad korupciou, netransparentnosťou, šafárením, systémom „našich ľudí“, protekcionizmom, skrátka mafiánskym únosom štátu. Nie, naozaj sa nič také neudialo, pravda a láska nezvíťazila nad prízemnou závisťou a nenávisťou.

Občania už takmer tri roky tú telenovelu sledujú, a hoci rozumovo chápu, že to nemôže mať iný než trápno-smutný koniec, podvedome predsa len iracionálne veria, že sa to musí na dobré obrátiť, veď všetky telenovely tak končia. Lenže nie, tu žiadny normálny filmársky koniec neprichádza, jedna chorá scénka strieda druhú, ad nauseam.

Stále je to o tom istom a kým nepríde koniec celej hry, už z princípu to ani inak byť nemôže: Matovič je majiteľom značky OĽaNO, ktorá v parlamente stále dominuje, aj po najnovšom oddelení desiatich poslancov. To nie je normálna strana, to vlastne ani nie je strana, ale schránková firma, kde je nemožné čokoľvek zmeniť na jej podstate, pretože jej podstatou nie je nič iné ako Matovič sám. Táto firma kontroluje najväčšiu časť parlamentu, čím dostáva Sulíka do neriešiteľnej situácie: on jednoducho Matoviča nemôže potopiť – a ak by sa to predsa podarilo, tak by tým potopil celú loď, na ktorej sú spoločne.

Samotná podstata tej situácie sa nezmenila vtedy, keď Sulík dosiahol, že v čele vlády Matoviča nahradil jeho bábkový poskok Heger, nezmenila sa vtedy, keď SaS vystúpila z koalície a vznikla menšinová vláda, a nezmenila sa dokonca ani teraz, keď parlament vládu odvolal. Z princípu sa nemôže zmeniť, kým sa budú OĽaNO a SaS ruvať o moc, a kým tú moc nedostane do rúk definitívne niekto iný. Je vlastne jedno, či tá ruvačka prebieha v normálnej vláde, či v nenormálnej, či v rekonštruovanej, či v odvolanej, či v úplnom chaose.

Jednoducho, na tom sa zo samotnej podstaty nemôže nič zmeniť, ak by len nenastal niektorý z troch prípadov: že by si Matoviča zobral Lucifer (neželáme mu to, za redakciu Hlavných správ mu úprimne a naozaj nezištne želáme, nech je aj s rodinou šťastný, nech sa uzdraví a nech nájde v živote pravé šťastie, lásku a múdrosť), že by bol uznaný za duševne nespôsobilého (túto možnosť ponechajme bez komentára) alebo že by nejakým iným spôsobom prišiel o moc.

Ako? Mohli by to byť predčasné voľby. Ale tiež by to mohla byť aj situácia typu „kde sa dvaja bijú, vyhrá tretí“. Vlastne tretia: prezidentka. Tá by reálne mohla skúsiť využiť situáciu, že dvaja egomaniacki blázni sa na svojej loďke dovtedy bili, až sa s ňou prevrátili, a pokúsiť sa ukradnúť si krajinu pre seba, resp. pre svojich majiteľov, a riadiť ju potkaním, nečestným, ale žiaľ legislatívne možným spôsobom prostredníctvom „úradníckej“ vlády.

A milí saskári a sasanky zatiaľ stále riešia tú istú dilemu. Tak to zrejme ostane až do konca sveta, totiž do konca ich sveta tohto volebného obdobia, ktorý sa skončí tým, že karty budú rozdané nanovo a úplne inakšie. A keď na samom konci budú konečne oslavovať víťazstvo nad nenávideným Matovičom, možno si ani nevšimnú, že sa ocitli s ním na tom istom smetisku a Slovensko už má v hrsti ktosi úplne iný.

Je to ich smutná dilema, a ešte smutnejšie je, že túto úplne holú skutočnosť oni v sebe nedokázali adekvátne spracovať a stále sa iba krútia ako červíky na háčiku a skúšajú s tým nejako vybabrať.

No nevybabrú. Ani nemôžu, lebo aj to je zákonité. Oni si to všetko zaslúžia, je to ich karma, dlžobný úpis podpísaný diablovi. Bolo to tak od samého počiatku, keď do na tú loď do pekla spolu s Matovičom nastúpili, a tak sa ich spoločná plavba zákonite musí aj skončiť.

Čím skôr to úplne ukončia, tým lepšie aj pre nich. Riešenie je nad slnko jasnejšie: predčasné voľby v čím skoršom termíne.

Ivan Lehotský