Bratislava 10. decembra 2023 (HSP/Politika/Foto:Twitter)
Rusi definitívne zlomili ukrajinskú armádu, uviedol denník Politika. Morálka a bojová nálada ruských vojsk je na vysokej úrovni, zatiaľ čo spoliehanie sa ukrajinských ozbrojených síl na západnú techniku sa ukázalo ako chyba, píše Igor Damjanoviћ
Koncom jesene a začiatkom zimy celú oblasť od Petrohradu po Odesu zachvátili búrky a snehové víchrice, aké podľa mnohých nezažili za posledných 80 rokov – od roku 1941, keď generál Zima zastavil na predmestí Moskvy revúce Hitlerove tanky. Či bola tento rok naozaj najtuhšia zima, je otázka pre meteorológov. Osobne však môžem potvrdiť, že také množstvo snehu, s ktorým sa ťažko vyrovnávajú aj moskovské komunálne služby, som ešte nevidel. A to tam pracuje nie menej ako 12 000 špeciálnych strojov na odpratávanie snehu.
Na Ukrajine je situácia ešte horšia. Pred 82 rokmi hrala krutá zima do karát obrancom Moskvy a teraz nie je jasné, ktorej strane mráz pomáha. Frontová línia sa tiahne v dĺžke viac ako tisíc kilometrov a súperiace strany sa ju snažia preraziť rôznymi smermi. Klimatické podmienky sú stabilnejšie v Donecku a jeho okolí, kde sa očakáva, že mrazy udrú až v najbližších dňoch. Ruské ozbrojené sily pokračujú v operácii na obkľúčenie Avdejevky, mesta, ktoré bolo do roku 2014 satelitom Donecka.
Ukrajinskí velitelia sústreďujú v Avdejevke svoje najlepšie formácie a už osem rokov tam budujú sieť betónových opevnení a priekop, ktorú ruské médiá nazvali “ukrajinskou Maginotovou líniou”. Počas predchádzajúcich 21 mesiacov ozbrojeného konfliktu sa najlepšie ukrajinské formácie nešetrili a v prípade potreby boli presunuté do iných oblastí, kde prebiehali prudšie boje. Nahradili ich novovytvorené formácie a mobilizované jednotky, ktoré sú neporovnateľne menej motivované. Potvrdzuje to aj to, ako ľahko títo vojaci opustili priemyselnú zónu Avdejevka, ako aj mesto Chromovo, kde bola v máji po dobytí Artemovska dislokovaná skupina Wagner. Z Donecka do Artemovska je 60 kilometrov po priamke a na tomto veľkom priestore bojovali státisíce vojakov. Začiatkom leta sa ukrajinské sily pokúsili v tomto smere zasadiť hlavný úder protiofenzívy a teraz sú nútené stiahnuť sa z týchto miest, kde ich na jar zastavili Rusi.
Niekoľko týždňov som cestoval po pozíciách ruských síl v smere na Artemovsk. Väčšina tých, s ktorými som hovoril, boli ruskí občania, ktorí boli mobilizovaní minulý rok. Najzhovorčivejší bol vojaci oddielu húfnic D-30 – “Kalašnikovovo delostrelectvo”, ako ho nazývajú tí, ktorí na ňom slúžili.
V tejto jednotke slúžia chlapi z rôznych regiónov: z Krymu, Petrohradu, Nižného Novgorodu a Ďalekého severu. Ich morálka a bojový duch sú na vysokej úrovni, ale neskrývajú, že chcú, aby čo najskôr nastal mier a oni sa potom vrátili k svojim deťom, manželkám a rodičom. Napriek tomu, že niektorí vojenskí analytici pochybovali o bojaschopnosti ruských zmobilizovaných jednotiek, títo chlapi nielenže splnili očakávania, keď odrazili ukrajinskú protiofenzívu v smere na Artemovsk, ale obsadili aj Chromovo, čím ukázali, že sú pripravení pokračovať v diele, ktoré začal Wagner.
Za posledný rok a pol som bol na smere Avdejevka často. Zloženie tamojších jednotiek sa líši od tých, ktoré som videl pri Artemovsku, v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Väčšinu na smere Avdejevka tvoria miestni chlapci z Donecka a okolitých miest: Makejevka, Charcyzska, Jenakievo, Debalcevo, Šachtersk… Niekoľkokrát som sa stretol s vojakmi zo Slavjanska, ktorí spolu s Igorom Strelkovom opustili svoje rodné mesto ešte v júni 2014. Takže v jednotkách v Donecku sú zocelení vojaci, ktorí bojujú už desať rokov, ale sú tam aj takí, ktorí boli prvýkrát zmobilizovaní začiatkom minulého roka. Dostali sme sa do blízkosti koksovne Avdejevka – je vzdialená necelé dva kilometre. Ukrajinci odtiaľ naďalej kladú tvrdý odpor a mnohí už tento závod prirovnávajú k mariupolskému Azovstalu.
Záporožie, kam sa ukrajinská armáda na jar neúspešne pokúsila postúpiť v protiofenzíve, zasypal sneh. Niekoľko dní po tejto ukrajinskej operácii, ktorá bola ohlásená dlho pred jej začiatkom, som sa rozprával s gubernátorom Záporožskej oblasti Jevgenijom Balickým, ktorého vymenoval Kremeľ. Tento charizmatický politik, poslanec Najvyššej rady dvoch zväzkov, vtedy povedal doslova nasledovné: “Iba šialenec by sa pokúsil zasiahnuť obrannú líniu. Možno mali nejaké šance minulú jeseň, ale teraz sa situácia zmenila. Hovorím vám to ako bývalý ukrajinský dôstojník, ktorý s vami slúžil v rámci misií Unprofor.
Aké naivné boli výpočty ukrajinskej rozviedky, azda najlepšie potvrdzuje svedectvo Nikolaja Meľnika, veliteľa roty 47. útočnej brigády AFU, ktorý v bojoch v Záporoží prišiel o nohu: “Celý plán veľkej protiofenzívy bol založený na jednoduchých veciach: Moskál vidí Bradley alebo Leopard a uteká. Ukázalo sa však, že tieto BMP a tanky sú rovnako bezbranné proti mínam, bezpilotným lietadlám, PTRK Kornet a najmä raketám z vrtuľníkov Ka-52. Ich jedinou výhodou je podľa Meľnika to, že ich posádky majú väčšiu šancu prežiť priamy zásah.
V posledných dňoch sa Moskva čoraz hlasnejšie vyjadruje k vytvoreniu bojovej formácie v rámci ruských ozbrojených síl, ktorá by vykonávala misie v Afrike. Vytvorenie takejto formácie si vyžaduje niekoľko desiatok tisíc vojakov s lepším výcvikom. O pripravovanom vyslaní ruských vojakov na čierny kontinent podrobne písal portál Africká iniciatíva. Jeho autori uviedli, že ruské sily by mali byť najprv nasadené v Mali, Burkine Faso a Stredoafrickej republike. Veliteľom afrického zboru by údajne mohol byť známy Junus-Bek Jevkurov, ktorý v júni 1999 obsadil letisko Slatinka pri Prištine. V súčasnosti je námestníkom ministra obrany Ruskej federácie. V auguste navštívil Líbyu a v septembri Burkinu Faso a Mali, kde sa okrem iného stretol so Salifouom Modim, ministrom obrany Nigeru. Koncom júla prevzala moc v Nigeri armáda po zvrhnutí prezidenta Mohameda Bazouma. (Ruské ministerstvo obrany nepotvrdilo informácie o vytvorení takejto bojovej formácie – pozn. red.).
Ak sa potvrdia predpoklady o prítomnosti ruskej armády, znamená to, že na ukrajinskom fronte dlhom tisíce kilometrov už nie je potrebný celý zbor dokonale vycvičených vojakov. A to zasa znamená, že Rusko má situáciu na ukrajinskom fronte plne pod kontrolou. Ukazuje sa, že prímerie alebo možno dokonca komplexná mierová zmluva je teraz bližšie ako kedykoľvek predtým.
Prečítajte si tiež:
- Jún 2023 – mesiac, ktorý zmenil priebeh vojny
- V noci Ukrajinu zasiahol systémový raketový útok. Protivzdušná obrana je v stále horšom stave