Aj predseda strany Trikolóra Václav Klaus mladší si chcel uctiť revolúciu, ktorej sa osobne zúčastnil ako študent. Na pietnom mieste, kde chcel s dcérkou zapáliť sviečku, na neho ale slovne zaútočil dav rozbúrených ľudí. Nedbali ani na to, že má politik vedľa seba malú dcérku, obkolesili ho a nechceli ho ani pustiť k pamätníku. Malé dievčatko bolo z toho celé tak vydesené, že sa chúlilo v otcovom náručí.
“Ty zku*vysyne”, “Putinova děvko” a podobne nadávky si musel vypočuť poslanec Klaus ml. so svojím sprievodom. Klaus mladší ,aj keď zjavne zaskočený, demonštrantom odkázal “Ja som tu na rozdiel od vás bol”.
Václav Klaus mladší sa v roku 1989 ako študent zúčastnil vtedajších protestov a bol jedným zo študentov, ktorého vtedajšia verejná bezpečnosť na Národnej triede zmlátila.
Tomuto rozbesnenému “davu” a podobným zoskupeniam, ktoré sa v poslednom čase rozmnožili ako huby po daždi, nevadí len Klaus mladší. Žiadajú aj demisiu Andreja Babiša, odchod Miloša Zemana a kritizuje aj Tomia Okamuru, hoci jeho strana je momentálne v opozíci.
Ako vidieť teda, tento “dav” nenapadá len strany jedného smeru, ale všetkých politikov, jedno či konzervatívnych pravicových, alebo sociálne ľavicových.
Aké sú ale ciele tohto davu, a z koho sa skladá tento “dav”, ktorý neustále niečo požaduje? Dav, ktorý sa dokonca ani neštíti napádať deti politikov.
Na otázku sa dá odpovedať celkom jednoducho. Politikov, ktorí čelia ich kritike spája jedna vec: nepodľahli poblúznenému progresívnemu liberalizmu, ktorý sa ako chobotnica rozrástol po celom svete. Tento “dav” má teda len jeden pravý cieľ a to postaviť sa voči každému, komu je liberálne a progresívne usporiadanie sveta proti srsti. Všetkých týchto protestujúcich spájajú mainstreamové médiá, ktoré ich poriadne vymasírujú a poštvú.
Aj u nás na Slovensku máme podobnú situáciu. Zastupcovia “slovenského davu” sa radi prezentujú za “slušných” “obyčajných”, “nových” a “nepoškvrnených” a pasujú sa za pokračovateľov revolúcie spred tridsiatich rokov.
Prirovnávanie s novembrom 1989 je ale scestné, pretože ako aj v Čechách, tak aj na Slovensku mame už tridsať rokov možnosť vybrať si svojich zástupcov pomocou volieb. Výsledky volieb ale novodobí progresívne liberálni revolucionári uznávajú len vtedy, keď výhra ich strana.
V opačnom prípade sa vyrútia do ulíc a požadujú pád právoplatne zvolenej vlády. A urážajú bezhlavo dokonca aj tých politikov, ktorí sa svojou účasťou na revolúcii v roku 1989 osobne pričinili k tomu, že tam vôbec môžu vypiskovať. Aké ukážkovo demokratické.
Andrea Lopatková