Bratislava 8. februára 2024 (HSP/Foto:Screenshot Youtube/Farnosť Veľký Ďur)
Kňaz, kanonik, prepošt, spisovateľ, pochádzal zo šľachtického rodu českého pôvodu, zo vznešenej rodiny, ktorá vlastnila v Rohove kaštieľ a panstvo a bola aj majorátnym panstvom rohovského kostola a fary. Narodil sa 8. augusta 1819 v Rohove, pri Senici. Otec barón Jozef Horecký, matka grófka Mária rod. Dežofiová
Študoval na viedenskom Tereziáne filozofiu a právo. Teológiu študoval od roku 1841 v Trnave, 3. apríla 1845 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil vo farnosti sv. Kristíny v Budíne, kde bol v roku 1850 dekorovaný zlatým krížom s korunou.
Od 30. septembra 1851 bol farárom v Čachticiach, kde sa postaral v roku 1852 na vlastné náklady o postavenie veže a sochy. /Na toto venoval 10 tisíc zlatých/. V roku 1853 sa konali štyridsaťdňové misie, pri ktorých sa rozdalo 10 tisíc prijímaní. V roku 1856 organizoval a viedol slávnostnú procesiu do Šaštína a potom každoročne.
V Čachticiach dal postaviť kaplnku Panny Márie Lurdskej na pamiatku záchrany svojho života, keď sa pri ceste kočom cez rieku Dudváh prelomil pod ním drevený most. Z vďaky dal sochu vyrobiť v Paríži a dotkol sa ňou sochy v Lurdoch a 9. septembra 1894 ju ako bratislavský prepošt posvätil.
10. januára 1864 bol inštalovaný za bratislavského kanonika a zastával vysoké funkcie v kapitule, neskôr sa stal titulárnym prepoštom a od roku 1882 mestským farárom a profesorom cirkevných dejín i práva v bohosloveckom seminári. Bol riaditeľom kláštora uršulínok, arcibiskupským komisárom vyššieho gymnázia, čestným komisárom skalického gymnázia a čestným občanom slobodného kráľovského mesta Skalica, kde dal v roku 1887 umiestniť pamätnú tabuľu Jozefovi Gvadánimu, ktorý je pochovaný aj so svojou prvou manželkou Františkou Horeckou kostole v Rohove.
Patril k predstaviteľom Spolku na reštaurovanie bratislavského Dómu sv. Martina. Jeho meno je na pamätnej tabuli, venovanej bratislavským kanonikom na Kapitulskej ulici č 18 a bol donátorom vitrážového okna vľavo vedľa kaplnky sv. Jána Almužníka. Jeho meno sa objavuje i na zozname kanonikov-učencov kapituly na jednej z vitráží v presbytériu. 28. októbra 1888 asistoval prímasovi kardinálovi Simorovi pri posviacke blumentálskeho kostola.
Náboženskými a historickými článkami prispieval do časopisov a novín, napr. Magyar Sion, Magyar Korona, Pesti Napló, tlačou mu vyšli diela Neujahrs Predikt /novoročná kázeň Budapešt 1850/ Gvadányi József agyar lovas genrális emlékezete /Jozef Gvadáni, ktorý bol jeho príbuzným – spomienky maďarského jazdeckého generála Budapešť 1887/. Zomrel v Bratislave 16. júna 1904. Jeho srdce by malo byť pochované v rohovskom kostole.
Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník, MS Martin 1987, str. 379
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Lúč Bratislava 2000
Pavlík Rudolf Timotej: Dejiny obce Rohov a Dejiny farnosti Rohov 2021
www.cs.wikipedia.org Vitráže katedrály sv. Martina
0.0°C
