Žiga vníma prienik názorov medzi koalíciou a opozíciou na zmenách v rokovacom poriadku NR SR. “Povedal by som, že na 70 percent budeme mať v zmenách rokovacieho poriadku zhodu. A potom ostáva nejakých 30 percent, z ktorých polovicu si budeme musieť asi dohodnúť, že jedna aj druhá strana urobí ústupky, respektíve kompromisy a asi na nejakých desiatich až 15 percentách z celého balíka zmien sa asi možno nedohodneme,” povedal pre TASR.

Zdôraznil, že rokovací poriadok sa tvoril na tzv. analógovú dobu. “Inštitút čítania pozmeňujúceho návrhu v parlamente je už prežitý,” skonštatoval s tým, že po novom by sa nemuseli v pléne čítať siahodlhé paragrafové znenia návrhov, keďže sa dajú predložiť aj v elektronickej forme a každý poslanec by ich mohol mať k dispozícii vo svojom počítači.

Debatuje sa podľa neho aj o tom, či čas pridelený poslancom na rozpravu nie je zbytočne dlhý. Pripomenul tiež, že splnomocnenci či komisári pri prednesení výročnej správy v pléne NR SR nemajú obmedzený čas. Tento priestor by sa im podľa neho mohol časovo obmedziť, aby sa zdynamizovali rokovania parlamentu.

Žiga si vie predstaviť, že by sa vystúpenie poslanca za klub skrátilo z 30 na 20 minút, vystúpenie v písomnej rozprave z 20 na desať minút a vystúpenie v ústnej rozprave z desať na päť minút. “Myslím si, že aj opozícia vníma to, že zefektívnenie fungovania parlamentu prináša oveľa kvalitnejšiu debatu,” skonštatoval. Odmietol, že by skracovaním času v diskusii šlo o snahu o zatváranie úst. Dá sa podľa neho inšpirovať okolitými krajinami. “Niekedy si debata vyžaduje aj dlhšie vystúpenie v rozprave, ale väčšinou sa dá povedať všetko, čo poslanec potrebuje povedať, aj v oveľa kratšom čase,” povedal s tým, že navrhovateľ, respektíve spravodajca by mali ponechaný neobmedzený čas v diskusii. “Chceme zefektívniť rokovania parlamentu, aby sme tu nemlátili prázdnu slamu,” dodal.

Pri príprave novely sa podľa Žigu rieši aj vhodnosť oblečenia poslancov a vnášanie vecí do rokovacej sály. Nepovažuje za vhodné chodiť do rokovacej sály s tričkom s nápismi. “Stretávame sa u malej skupinky poslancov aj s vulgarizmami, ktoré sa používajú počas rokovania. Na to nemáme veľmi efektívny inštitút, akým spôsobom proti tomu zakročiť,” pripomenul podpredseda NR SR s tým, že tzv. vyvádzanie poslanca zo sály je krajným riešením. “Myslím si, že by sme ešte mohli zaviesť niečo také ako pokutu za vulgárne výrazy alebo za nadávky, ktoré sa používajú niekedy v rámci rokovania pléna,” povedal.

Zástupcovia parlamentných politických strán by sa mali najbližšie stretnúť 17. januára. Nie je však isté, či stihnú pripraviť paragrafové znenie novely rokovacieho poriadku, aby bola predložená na rokovanie najbližšej schôdze od 4. februára. “Ak nie, posunieme to o ďalší čas,” skonštatoval Žiga.

Opozícia hovorí v súvislosti s rokovacím poriadkom o potrebe nájsť zhodu

Opozícia hovorí v súvislosti s plánovanou úpravou rokovacieho poriadku parlamentu o potrebe nájsť zhodu naprieč politickým spektrom. Jednotlivé strany predkladajú na rokovania pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov parlamentných strán vlastné návrhy. Vyplýva to z koncoročných rozhovorov s opozičnými predstaviteľmi pre TASR.

Líder hnutia PS Michal Šimečka zdôraznil potrebu zhody na novele rokovacieho poriadku. “Toto by nemalo a dúfam, že k tomu nedôjde, prejsť len tesnou väčšinou,” podotkol. Dúfa, že pracovná skupina príde s konsenzuálnym návrhom. Nechcel konkretizovať návrhy z ich dielne. Odmieta však, aby zmena priniesla “zatváranie úst” opozícii. “Ja dúfam, že sa to nestane a že nezbúrame ďalšie tabu, ktoré v našej parlamentnej demokracii funguje,” povedal s tým, že sa už porušilo tabu v tom, že sa neodvolávajú opoziční nominanti z parlamentných postov.

Aj predseda SaS Branislav Gröhling verí, že sa na zmene rokovacieho poriadku nájde zhoda a bude pre všetky politické strany. Národná rada (NR) SR by sa ňou podľa jeho informácií mala zaoberať na marcovej schôdzi. Informoval o tom, že na rokovaní pracovnej skupiny predstavili vlastnú úpravu, ktorú predtým predložili aj do parlamentu. Obsahovala viaceré návrhy, ako napríklad sprísnenie pravidiel pre skrátené legislatívne konanie či pripomienkové konanie aj k poslaneckým návrhom zákonov.

Vlastné návrhy majú pripravené aj kresťanskí demokrati. Líder KDH Milan Majerský avizoval, že chcú presadiť, aby mohol pozmeňujúci návrh predložiť aj poslanecký klub. V súčasnosti tak môže urobiť skupina najmenej 15 poslancov. Zmena by podľa Majerského zjednodušila situáciu, keďže klub môže mať najmenej osem zákonodarcov. Zároveň avizoval, že v rámci rokovacieho poriadku by sa mohol riešiť aj etický kódex, vrátane požívania alkoholu. Nevie však, či na ňom dôjde k zhode. “My môžeme mať akékoľvek reguly, pravidlá, zákony, no pokiaľ raz nemáte etický kódex vo svojom vnútri a pobehujete po parlamente pod vplyvom alkoholu a ste zákonodarcom, tak nie ste dobrým vzorom pre kolegov ani ľudí na Slovensku,” okomentoval.

Predseda poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ Michal Šipoš hovoril, že v rámci rokovacieho poriadku treba presadiť zavedenie testovania prítomnosti drog či alkoholu u zákonodarcov. Upozornil pritom na problém s alkoholom na pôde NR SR. Hovoril o tom, že pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok sú často vládni poslanci. Obáva sa, že novela rokovacieho poriadku bude zneužitá koalíciou. Poukázal na to, že už v súčasnosti dochádza k pravidelnému skracovaniu a “zarezávaniu” rozpráv. “Vnímam ako veľké nebezpečenstvo, že oni z parlamentu chcú spraviť stroj, ktorý už len bude vypľúvať zákony podľa ich želania a najideálnejšie, aby nikto nič nerozprával, aby im nikto nehovoril kritiku, aby nikto proti nim nevystúpil,” dodal.