Paríž 3. augusta 2024 (HSP/Foto:screenshot twitter)
Podľa generálneho prokurátora, Maroša Žilinku, ohrozuje dianie v olympijskom boxe základné športové princípy – teda rovný, čestný a spravodlivý boj…
Žilinka naráža na tajwanského a alžírskeho boxera (či boxerky?) v ženskej kategórii. Imane Khelif z Alžírska sa totiž narodil(a) s mužskými chromozómami XY, no od narodenia je identifikovaný ako žena. Údajne z dôvodu, že má poruchu sexuálneho vývoja, teda sa narodil(a) s atypickým, resp. neštandardne vyvinutým pohlavím.
Také sú aspoň fakty podľa informácií, ktoré sú v kauze momentálne dostupné. Khelif má teda mužské fyzické výhody, vrátane vysokej hladiny testosterónu. Dokáže udierať silou muža…
V sobotu podvečer nastúpil proti maďarskej súperke. Luca Hámori pred zápasom vyhlásila, že nemá strach, hoci ráno vstala s tým, že jej nebolo všetko jedno – predsa len ide o jej zdravie a kariéru. Vo videu pre fanúšikov však uviedla, že na sebe nepracuje viac ako desať rokov preto, aby sa teraz vzdala.
„Bojujem, kým sa dá,“ povedala. „Do ringu vstúpim sebavedomá. Držte mi palce, viem, že za mnou stojíte.“
A výsledok? Khelif vyhráva na body.
Luca robila, čo mohla, má však kratšie ruky, nižšiu postavu, a osobne sa domnievam, že kdesi vzadu v hlave mala „strašiaka“. Nešla veľmi do výmen nablízko, veľa úderov skončilo vo vzduchoprázdne, a pridlho vyčkávala, kým sa vôbec odhodlala urobiť prvý krok. Zato Khelif kontrolovala súperku ľavými direktami, pričom pravačku si šetrila na rozhodujúci úder – našťastie, nepadol.
Ako je to teda vlastne s Imane Khelif?
Napriek faktom si niektorí idú svoje: Online stránka USA TODAY v rámci sekcie „fact check“ (overovanie faktov) sebavedome uviedla, že alžírska boxerka je jednoducho žena, ktorá nie je ani transgender, ani intersexuál (aktuálne označenie pre zastaralý výraz hermafrodit). Zároveň však dodávajú, že trpí na DSD, teda poruchu sexuálneho vývoja. Keďže slovo „porucha“ je podľa dnešných, útlocitných odborníkov na všetko stigmatizujúci výraz, navrhujú hovoriť o „ľuďoch s variáciami pohlavných znakov“…
Intersexuál s mužskými chromozómami XY môže mať buď dvojaké vonkajšie pohlavné ústrojenstvo (v rozličnom štádiu vývoja), alebo dokonca aj čisto ženské. Ide teda o biologického muža s prítomnými ženskými pohlavnými znakmi. Napriek tomu USA TODAY vo svojom „fact check“ jednoznačne uviedli, že v prípade Imane Khalif ide o ženu.
Asi je jasné, akú agendu týmto postojom obhajujú…
Intersexualitou trpí mizivé percento svetovej populácie. No čuduj sa svete, jeden zástupca sa objavil práve na olympijskom boxe. A už sa stihla rozdeliť verejná mienka. Ale poviem vám, čo prevažne čítam u trénerov bojových športov a samotných športovcov: Že rozdiel medzi úderom muža a ženy je signifikantný. Ani Tomi Kid Kovács by svoju zverenkyňu nepustil do ringu s niekým, kto má silové atribúty muža.
Ale buďme objektívni a uveďme aj opačný názor: Istá Amy Broadhurst, írska boxerka, toho času porazila alžírsku súperku. Tvrdí, že tu nejde o podvod. Vraj sa takto narodila a nemôže za to. Navyše, Imane počas kariéry porazilo už deväť žien. Je to reálne – ak je žena rýchla a šikovná, môže poraziť aj muža boxera, ktorý technicky nie je na jej úrovni.
Mám známeho, ktorý povoľuje tzv. technický sparing dievčat s chlapcami vo svojom boxklube – podmienka je nerobiť to silovo. Aj v klube, ktorý som kedysi navštevoval, bol miešaný sparing povolený. Dievčatá mali helmy, smeli ísť naplno, a my, muži, sme išli čisto technicky a na rýchlosť. To aj máte v sebe taký automatický mechanizmus, že jednoducho nedokážete udrieť ženu päsťou „poriadne“. Skôr tú rukavicu len tak „prikladáte“.
No predstavte si, že internetoví občania paradoxne volali po diskvalifikácii maďarskej súperky! Vraj mala príliš nevhodné vyjadrenia, keď povedala, že ona ide ten zápas vyhrať bez ohľadu na to, či je súper ona alebo on…
Dokonca mala niekde zdieľať kresbu, kde v ringu stojí žena proti obrovskému svalnatému roháčovi (zrejme démonovi). Nenašiel som ten príspevok, ale nemám dôvod neveriť, že ho publikovala. A keď aj – čo má byť? Veď je úplne k veci. Nasadiť osobu s mužskou silou úderu a ďalšími výhodami vyplývajúcimi z genetiky (hustota kostí, pevnosť svalstva atď.) je predsa diabolská robota…
O našich liberálnych denníčkoch sa mi ani nechce hovoriť. Ony otáčajú celú kauzu naruby, a obhajujú účasť alžírskej osoby na turnaji. Vraj to nie je tak, že by odteraz muži mali dovolené biť ženy. Vraj, treba si to zanalyzovať, aby sme dokázali tomu prípadu „lepšie porozumieť“…
Prosím vás, ultraliberálne mainstreamové dezinfo denníčky: Keď o päťsto rokov nájdu kosti intersexuálnej osoby, zistia z nich presne, či bola ženou alebo mužom. Bez ohľadu na to, k akému pohlaviu sa sama „hlási“ (resp. aké sa jej vyvinulo). Tu je pointa celého problému a bodka v tejto kauze. Veď DNA je náš „zdrojový kód“. Microsoft Windows budú stále Windows, bez ohľadu na to, či ich rozbeháte v počítači alebo na kopírke…
Témou teda nie je, či alžírska „boxerka“ vyzerá na fotkách z detstva ako milé dievčatko (pretože tými sa teraz oháňa jej športový tím). Témou je, nakoľko vážnu výhodu v športovom zápolení jej sprostredkuje biologické predurčenie.
To, že psychika človeka s touto anomáliou to musí mať veľmi ťažké, pritom nik nespochybňuje. Musí to byť hrozná situácia. Avšak keď súperím v bojovom športe, tak mám zodpovednosť aj za toho druhého – pokiaľ ide o násobne slabšiu a menej odolnú bytosť, teda biologickú ženu. Tu nejde o to, že by sme chceli haniť intersex osoby, ako si niektorí mylne myslia. Naopak, treba im pomáhať – avšak nie na úkor zdravého rozumu a ľudského zdravia!
Čo ak niekoho v tom ringu zabije?
Asi najtriezvejší názor vyjadril pre server Šport24 prezident Slovenskej antidopingovej akadémie, Miroslav Motyčík: „Najprísnejšie regulované pravidlá sú v atletike, kde sa účasť jednotlivých pohlaví v súťažiach posudzuje nielen na základe vonkajších pohlavných znakov, ale aj podľa výšky hodnôt prítomnosti testosterónu, prípadne aj iných mužských či ženských hormónov v tele. Ak takúto mimoriadnu okolnosť dovolí organizátor podujatia, je to v poriadku. Osobne som však toho názoru, že by sa v takýchto prípadoch malo postupovať, ako napríklad pri atletike, kde môžu ženy so zvýšenými hodnotami testosterónu súťažiť iba navzájom.“
Športovci s hormonálnymi hodnotami líšiacimi sa od normálu by mali jednoducho – v rámci fair play i bezpečnosti – súťažiť v samostatnej, pre nich určenej kategórii.
A svet by bol znovu o niečo tichší, pokojnejší.
Prečítajte si tiež:
- Ďalšia boxerka odchádza z ringu v slzách po prehre so súperom, ktorý neprešiel testom pohlavia: Tentokrát ide o Lin Yu-Ting
- Najemotívnejšia snímka: “Boxerke” s chromozómami XY stačilo pár sekúnd. Súperka sa vzdala a v slzách opustila ring
- Nespravodlivosť v priamo prenose. Svetoznáma autorka nešetri kritikou