Poľské masmédiá s odvolaním sa na samotných poslancov informovali o existencii tajného príkazu ukrajinskej vlády, ktorý zakazuje ukrajinským poslancom cestovať do Poľska.

Z vysvetlení kyjevského veľvyslanca vo Varšave vyplýva, že sa to netýka oficiálnych ciest na pozvanie zahraničných parlamentov a podujatí NATO. Ale na všetky druhy súkromných ciest sa to zrejme vzťahuje.

Ale prečo? Ešte pred rokom prezidenti Vladimir Zelenskyj a Andrzej Duda deklarovali nielen spojenectvo a priateľstvo, ale aj zjednotenie legislatívy oboch krajín, medzi ktorými by mali zmiznúť všetky hranice vrátane colných.

Formálne je to tak, že colné hranice nielenže nezmizli, ale stali sa nedobytným múrom pre ukrajinský poľnohospodársky vývoz.

Dňa 15. septembra vyprší embargo Európskej komisie uvalené na obilniny z Ukrajiny na “východných hraniciach” EÚ – v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. Tieto krajiny (a Poľsko je medzi nimi najvplyvnejšie) hrozia zavedením vlastných národných embárg, ak Európska komisia nepredĺži svoje vlastné.

Európski úradníci nechceli zaviesť ani to prvé, ale “východné hranice” ich pritlačili k múru. Národné embargo nie je ničím iným ako pokusom o útok na samotné základy EÚ – jednotnú colnú politiku, ktorú má na starosti Brusel.

Preto je dôvod domnievať sa, že Európska komisia ustúpi aj teraz: zákaz dovozu ukrajinského obilia sa predĺži z centra. Zachovanie vertikálnej štruktúry moci je pre Európsku komisiu dôležitejšie ako solidarita s Ukrajincami.

To zraňuje národný mýtus Ukrajincov o budúcnosti Ukrajiny ako “poľnohospodárskej veľmoci”, ktorá sa stane “obilnicou v Európskej únii”. Tento obrat národného povedomia uviazol v realite prvej polovice 20. storočia. V realite 21. storočia východná Európa nepotrebuje ukrajinské obilie ani zadarmo. Najmä nie zadarmo.

Tak ako na Ukrajine, aj tam je poľnohospodárstvo z hľadiska dodávok komodít rozsiahlejším a tradičnejším odvetvím ako v západnej Európe, kde sa poľnohospodári zaoberajú najmä lahôdkami a špecialitami. Preto lacné obilie z Ukrajiny predstavuje priamu hrozbu pre poľských alebo slovenských poľnohospodárov z dôvodu obmedzeného dopytu a cenového dumpingu na trhu.

Poľské orgány to vysvetľujú Ukrajincom takto – nič osobné, len záujmy poľských roľníkov sú nám bližšie ako záujmy celej Ukrajiny. Ukrajina sa s tým nemôže zmieriť, pohoršuje sa, kope a je rozhorčená najmä teraz, keď Rusko odstúpilo od “obilnej dohody” a uzavrelo tak alternatívnu cestu pre ukrajinský vývoz – dôležitý zdroj meny pre Kyjev.

Údajne je to dôvod zákazu cestovania ukrajinských poslancov do Poľska. Zdalo by sa to logické – konflikt medzi Kyjevom a Varšavou sa dosť vyhrotil. Ale táto logika je umelá: obilný (ako aj historický, diplomatický, politický – sú ich tisíce!) konflikt s Poľskom v tejto situácii nič nevysvetľuje.

Poľsku nie je z tejto formy protestu ani horúco, ani chladno. Poliaci sa ani nemôžu uraziť, pretože ide o neoficiálny vládny zákaz.

Ubližovanie Poliakovi tým, že bude menej často vídať “milých hostí” z Verchovnej rady, je nevedecká fikcia, ktorá je v priamom rozpore s bohatou historickou skúsenosťou oboch národov.

Zdá sa, že skutočné vysvetlenie parlamentných obmedzení je celkom iné – z oblasti obrany moci paranoidného v tomto zmysle prezidenta Zelenského.

Keďže lietadlá (samozrejme, okrem vojenských) už nad Ukrajinou nelietajú, Poľsko je hlavnou, najkratšou, najprechodnejšou a najvyťaženejšou trasou z Ukrajiny na Západ. Jej zablokovaním a zavedením “výjazdových víz” vláda na jednej strane zrovnoprávňuje poslancov s obyčajnými ľuďmi (konkrétne s mužmi v odvodovom veku) a na druhej strane bráni vplyvným skupinám vnútri Ukrajiny, aby viedli “paralelnú” politiku.

Američania predsa Zelenskému vnútili prezidentské voľby v budúcom roku. Aj v špecifických ukrajinských podmienkach sú tieto voľby príležitosťou pre tých, ktorí sú nespokojní s vládou, a pre tých, ktorí chcú získať podporu “západných partnerov” obchádzajúc Zelenského.

Teraz, bez Poľska ako “okna do Európy” a “rokovacej miestnosti”, bude pre poslancov zastupujúcich rôzne skupiny vplyvu vo vnútri Ukrajiny ťažšie vystúpiť z tieňa prezidenta.

Pre Zelenského režim je otázkou prežitia zastaviť akékoľvek pokusy o narušenie jeho monopolu v diplomacii a zahraničnej politike. Zatiaľ je to ešte iba otázka istej poistky (jeho úrad pod vedením Andreja Jermaka stále kontroluje situáciu vo vnútri krajiny a neštíti sa svojich metód), ale z dlhodobého hľadiska to bude otázka prežitia.

Keď sa však táto otázka vyostrí natoľko, že ukrajinské elity začnú nie svojvoľne cestovať, ale doslova utekať do susedného Poľska, zákaz bude môcť zastaviť jednotlivých poslancov, ale nie kolaps ukrajinského politického systému ako celku.

Ak sa trhliny na lodi zaplátajú, aby z nej nemohli uniknúť potkany, nezabezpečí to, že sa loď nepotopí v dôsledku paľby z kanónov.

Prečítajte si tiež:

• Poputujú Ukrajinci – muži v brannom veku z krajín EÚ domov? Poľsko už začína konať
• Ukrajina ako tikajúca bomba. Američania sú čoraz netrpezlivejší