Kyjev 11. júla 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Jose Luis Magana)
Ak Orbán správne reprodukoval Zelenského stanovisko k vyhliadkam na vojnu (ukrajinská vláda to verejne nepotvrdila), potom sú výpočty Kyjeva založené výlučne na vnútorných problémoch v Rusku, ktoré otrasú Putinovým režimom. A nie na tom, že Rusko možno vojensky poraziť
Pripomeňme, že Orbán takto načrtol Zelenského “plán víťazstva”: “Pokiaľ ide o výsledok vojny, ukrajinský prezident je presvedčený, že ruské ozbrojené sily budú v polovici budúceho roka nútené pristúpiť k všeobecnej mobilizácii, čo povedie k vnútornej destabilizácii. Je presvedčený, že ukrajinské sily sú stabilné, vycvičené a schopné udržať si bojovú účinnosť aj v dlhodobom horizonte, ak budú pokračovať dodávky zbraní zo Západu. Je presvedčený, že čas je na strane Ukrajiny, nie Ruska.”
Nie je však známe, či má Kyjev v takom prípade “plán B” pre prípad, že by sa nenaplnili kalkulácie o vzbure vo vnútri Ruskej federácie.
Už skôr ukrajinské orgány opakovane vyslovili prognózy o nevyhnutnej destabilizácii v Rusku. A ako sme už písali, vsadilo najmä na Prigožinovu vzburu, ktorá zlyhala.
Samozrejme, dlhá vojna vytvára predpoklady destabilizácie každej krajiny. Vrátane Ruska.
Jedným z hlavných rizík pre Rusko je podnecovanie medzietnických nezhôd, ktoré je na jednej strane vyvolané problémom migrácie a aktivizáciou islamistov, a na druhej strane aktivitami ruských krajne pravicových organizácií a blogerov Z, ktoré podporuje Konstantin Malofejev, súčasť vedenia ruských bezpečnostných služieb a “veže” Kremľa.
Nie je však ani zďaleka isté, či sa Putinovi nepodarí všetky tieto problémy kúpiť. Koniec koncov, za necelý rok dokázal de facto eliminovať akúkoľvek hrozbu zo strany wagnerovcov tým, že ich rozložil do viacerých jednotiek.
Mobilizácia, ak by bola v Rusku vyhlásená (úrady v súčasnosti takéto zámery popierajú), by teoreticky mohla viesť k nespokojnosti verejnosti a protestom. Tie by však boli oveľa pravdepodobnejšie v roku 2022, keď správa o mobilizácii prišla ako “sneh na hlavu” a navyše ju dopĺňali obrovské problémy na fronte, ako aj všeobecné zmätenie z priebehu vojny, ktorá zjavne nešla podľa plánu Kremľa. K žiadnej destabilizácii však v tom čase nedošlo.
A teraz je situácia pre ruské orgány lepšia a stabilnejšia ako na jeseň 2022. Preto aj v prípade, že Kremeľ vyhlási mobilizáciu (čo sa nedá vylúčiť, ak sa vojna pretiahne, keďže počet ľudí ochotných dobrovoľne bojovať, hoci aj za veľa peňazí, je v každej krajine obmedzený), je príliš silným predpokladom domnievať sa, že to povedie k vzbure v Rusku.
A príklad Ukrajiny, kde tuhá mobilizácia neohrozuje stabilitu vlády (s oveľa slabším štátnym aparátom ako v Rusku), je tiež dosť smerodajný.
Vo všeobecnosti, ak je Zelenského strategická kalkulácia založená len na nádeji na nepokoje v Rusku, ako to opísal Orbán, potom je to veľmi silné riziko. Riziko, ktoré vyplýva z toho, že strategické plány sú založené na tom, “čo ak budeme mať šťastie a Rusko sa zrúti”.