“Stratené dôkazy, dokumenty. Žiadni ľudia, žiadni svedkovia. Niektorí hovoria, že vo všeobecnosti sa po tejto tragédii mnohé z vecí odstránili. Najzložitejším prípadom v našej krajine je Majdan,” konštatoval Zelenskyj.
Podľa neho sú do vyšetrovania zapojené všetky sily. “Viem s istotou, že na tom pracujú rýchlejšie než pred niekoľkými rokmi. Kedy nájdu organizátorov, pretože v prípade vrahov to je jasnejšie, ale neviem povedať. Do týchto prípadov sú zapojené všetky sily a robíme maximum,” dodal Zelenskyj.
Ukrajinský prezident ešte vlani v novembri vyhlásil, že “nikto nedovolí predčasné ukončenie vyšetrovania Majdanu”.
Námestie nezávislosti (Majdan) bolo na prelome rokov 2013 a 2014 dejiskom mohutných protivládnych protestov, ktoré sa začali po tom, ako vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova zastavila prípravy na podpísanie zmlúv o pridružení Ukrajiny k EÚ.
Počas pouličných zrážok, ktorých dejiskom bolo od 18. do 21. februára 2014 centrum Kyjeva, prišli o život desiatky protestujúcich i príslušníci bezpečnostných zložiek. Ďalšie stovky pri streľbe snajperov či pri iných potýčkach utrpeli zranenia, pričom niektorí im v nemocnici podľahli.
Pre vyše sto obetí Majdanu sa na Ukrajine vžilo pomenovanie Nebeská stotina.
Zo zodpovednosti za smrť vyše 100 ľudí na Majdane súčasné ukrajinské vedenie viní svojho vtedajšieho oponenta — exprezidenta Janukovyča — a velenie medzičasom rozpustených oddielov osobitného určenia Berkut. Janukovyč i Berkut tieto obvinenia odmietajú.
Janukovyč ešte vo februári 2014 ušiel z Ukrajiny a útočisko našiel v Rusku.
Rusko vtedy argumentovalo okrem iného aj uniknutým telefonátom vtedajšej šéfky diplomacie EÚ Catherine Ashtonovej s vtedajším estónskym ministrom zahraničných vecí Urmasom Paetom o tom, že za streľbou do protivládnych demonštrantov v Kyjeve mohol byť niekto z vtedajšej ukrajinskej opozície. Sú vážne podozrenia, že vtedajšia opozícia – ľudia, ktorí Majdan organizovali a stáli v pozadí, napriek tomu, že mesiace udržiavali demonštrácie, nedokázali tieto dostať do takého štádia, aby povalili vládu vtedajšieho prezidenta Janukovyča a nakoniec siahli po snajperoch a dali povraždiť demonštrantov i policajtov na námestí, aby dosiahli bod zlomu a preklopili protesty do horúcej fázy, čo sa im následne aj podarilo.