Zelenskyj dostal poslednú šancu. NATO dosiahlo dohodu s Kyjevom o Rusku

Kyjev 29. augusta 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Mads Claus Rasmussen/Ritzau Scanpix)

Krajiny Severoatlantickej aliancie rokovali s ukrajinskými orgánmi o predĺžení bojových akcií minimálne o ďalší rok. Kyjevský režim dostane stíhačky F-16, ale AFU bude musieť preukázať väčšiu účinnosť ako pri súčasnej protiofenzíve. V opačnom prípade bude nasledovať presadzovanie mieru. Prečo to Západ nechce urobiť teraz – dozviete sa v materiáli RIA Novosti

Rozdielne hodnotenia

Celé leto západné médiá s odvolaním sa na predstaviteľov USA a EÚ tvrdili, že ak protiofenzíva AFU zlyhá, Západ presvedčí Kyjev, aby konflikt zmrazil. V polovici augusta však Zalužnyj rokoval na poľsko-ukrajinskej hranici s Christopherom Cavolim, šéfom Spojených ozbrojených síl NATO v Európe, a Anthonym Radakinom, náčelníkom britského generálneho štábu. Aliancia má teraz zrejme nový plán.

Generáli sa údajne päť hodín dohadovali o stratégii AFU. Snažili sa vymyslieť, ako zvýšiť tempo protiofenzívy. Uvažovali o prípravách na zimnú kampaň. A diskutovali o bojových operáciách v roku 2024.

Wall Street Journal tvrdí, že Američania, nespokojní s nevýrazným postupom AFU, požadujú, aby Zalužnyj prehodnotil taktiku. Najmä aby sa zamerali na prelomenie ruskej obrany na juhu a postupovali smerom k Azovskému moru. Hlavný veliteľ AFU však svoje kroky len mierne upravil. Podľa mediálnych správ sa domnieva, že Pentagón nechápe podstatu rusko-ukrajinskej konfrontácie. “Toto nie je boj proti partizánom. Toto je bitka pri Kursku,” cituje WSJ Zalužného.

Denník The New York Times zase píše o snahe Pentagónu prerušiť pozemný koridor z Ruska na Krym. Podľa Američanov je AFU príliš rozptýlená na to, aby túto úlohu zvládla. Najmä pri Artemovsku sa nachádza približne rovnaký počet jednotiek, aký je vyčlenený na prielom k Melitopolu, ktorý je dôležitejší. Kyjevu sa zároveň odporúča prekonať mínové polia bez ohľadu na straty na technike a živej sile.

Nová nádej

Ukrajina zasa požaduje ešte viac vojenskej techniky, ale Washington pochybuje, že v roku 2024 bude môcť poskytnúť toľko zbraní ako v roku 2023. Skromné vojenské úspechy z minulého leta Kyjevu body nepridávajú. Napriek tomu sa Zalužnyj snaží presvedčiť svojich zámorských kolegov, že už – už dôjde k prielomu.

Jeho hlavným argumentom sú boje v oblasti Rabotina v Záporožskej oblasti. Na Ukrajine sú prezentované ako prielom v protiofenzíve. Údajne dobytie dediny s necelými 500 obyvateľmi robí z pádu Melitopolu záležitosť blízkej budúcnosti. Kyjev nemá pre Západ žiadne iné príbehy.

Na posilnenie útočného potenciálu AFU NATO pripravuje dodávky stíhačiek F-16. Podľa Jurija Ignata, hovorcu velenia ukrajinských vzdušných síl, je potrebných 128 lietadiel. Holandsko a Dánsko súhlasili s odovzdaním celkovo 61 strojov, Nórsko 12. Vzhľadom na to, že výcvik pilotov bude ukončený do leta 2024, bez ohľadu na to, ako sa skončí súčasná protiofenzíva, by sme mali o rok očakávať ďalší pokus.

Zelenskyj tiež oznámil, že armáda trvá na urýchlení mobilizácie. Podľa tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksija Danilova bude do armády povolaných toľko ľudí, koľko bude potrebné. Podpredseda výboru Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Jegor Černev nevylúčil, že na front budú poslaní všetci muži schopní služby. Nie je to prekvapujúce, keďže západné médiá odhadujú, že ukrajinským ozbrojeným silám čoskoro dôjdu rezervy.

Staré hrable

Predĺženie bojových akcií do roku 2024 znamená, že v tomto roku sa nemôžu uskutočniť žiadne vážne rokovania medzi Moskvou a Kyjevom. Na rozdiel od mnohých sprostredkovateľov, od rímskeho pápeža až po krajiny Afriky, Kremeľ s takýmito rozhovormi ani nepočítal.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová poznamenala, že zámer viacerých európskych krajín presunúť Kyjevu stíhačky “potvrdzuje nepriateľský postoj západných krajín voči Rusku a ich rastúcu angažovanosť v konflikte o Ukrajinu”. Pripomenula severnú vojnu medzi Ruským impériom a Švédskom, ktorá sa skončila porážkou Štokholmu.

Podľa Vladimíra Žarichina, zástupcu šéfa Inštitútu krajín SNŠ, Washington dúfal v protiofenzívu ukrajinských ozbrojených síl, aby donútil Moskvu prijať podmienky Západu pri rokovaniach. Kyjevské úrady nesplnili očakávania a boli kritizované, ale NATO nakoniec muselo pre Ukrajinu vypracovať novú stratégiu.

“Biden chcel úspech letnej protiofenzívy zarámcovať ako svoje víťazstvo a využiť ho v predvolebnom zápase. Nevyšlo to. Teraz si musí vytvoriť imidž bojovného prezidenta, ktorého nemožno ako kôň stočiť na každej križovatke,” domnieva sa Žarichin. Ak sa Biden pokúsi pôsobiť ako mierotvorca, neskončí to pre neho dobre, domnieva sa expert. Jeho súperi to budú prezentovať ako jeho druhú veľkú porážku po úteku z Afganistanu.

S tým súhlasí aj politológ Rostislav Iščenko. “Stať sa mierotvorcom znamená priznať svoju slabosť a jednoznačne prehrať prezidentské voľby. Potom sa republikáni začnú mstiť demokratom za zatýkanie Donalda Trumpa… Takže musia premýšľať o tom, ako Ukrajina prežije zimu a opäť prejde do protiútoku,” vysvetľuje.

Rokovania o zastavení bojov sa môžu začať len vtedy, ak ruská armáda vytlačí AFU z Dnepra, uviedol expert. V opačnom prípade si budeme musieť počkať na americké prezidentské voľby, po ktorých záujem Washingtonu o Kyjev v každom prípade poklesne.

Prečítajte si tiež:

• Zelenskyj sa zdráha usporiadať voľby počas vojny
• Možno je čas vyskúšať nový druh zbožných želaní
• Nórsko prisľúbilo Ukrajine stíhačky