Kyjev 16. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Susan Walsh)
Včera a dnes sa Zelenskyj vyjadril dosť ostro na tému postoja Západu k vojne
Potvrdil tak, že za Trumpa dôjde k zmene politiky USA voči Ukrajine a to bude znamenať, že vojna sa skončí. Zelenskyj priznal, že nevie presne, ako sa skončí. Zároveň povedal, že „nikto nebude nútiť Ukrajinu kapitulovať“, a uviedol, že konkrétne teraz nechce začať rokovania s Ruskom, pretože Ukrajina je v „slabej situácii“.
Či to znamená, že Zelenskyj by reagoval odmietnutím Trumpa, ak by vyzval Ukrajinu na dialóg s Ruskou federáciou, bližšie nešpecifikoval. Uviedol len, že od novozvoleného prezidenta USA nepočul žiadne požiadavky, aby si sadol za rokovací stôl s Putinom
A včera Zelenskyj „zaútočil“ na Scholza za to, že zavolal Putinovi (mimochodom, nie prvýkrát od začiatku invázie), a povedal, že kancelár tým otvoril „Pandorinu skrinku“.
Boris Johnson, jeden z hlavných predstaviteľov západných „jastrabov“, tiež ostro kritizoval Scholza.
Hoci na základe oficiálneho vyhlásenia Berlína Scholz nepovedal Putinovi nič nové: vyzval na rokovania s Ukrajinou s cieľom „uzavrieť spravodlivý mier“ a na stiahnutie ruských vojsk.
Ani o Trumpových „mierových plánoch“ nie sú okrem niektorých „únikov“ v médiách žiadne konkrétne informácie.
Čoho sa teda Zelenskyj obáva?
V prvom rade treba povedať, že informácie o údajnej dohode ukrajinských orgánov o ukončení vojny na frontovej línii sú zatiaľ len vo forme komentárov niektorých anonymných zdrojov pre západné médiá.
Oficiálne Kyjev odmieta akýkoľvek kompromis a vyhlasuje, že nemení svoj postup vo vojne až po návrat k hraniciam z roku 1991.
Rovnaký postoj zastávajú aj západní „jastrabi“.
Spolu s ukrajinskými orgánmi sa spolieha na to, že „jastrabie“ krídlo republikánov spojené s vojensko-priemyselným komplexom presvedčí Trumpa, aby sa vzdal myšlienky ukončiť vojnu na Ukrajine na základe kompromisného variantu (pozdĺž frontovej línie) a pokračoval v boji „až do víťazstva“. Ak tento plán nevyjde, globálna „vojnová strana“ má nádej, že jej „moskovská pobočka“ presvedčí Putina, aby odmietol Trumpov návrh na ukončenie vojny pozdĺž frontovej línie. Keďže však neexistujú žiadne záruky takéhoto odmietnutia (hoci prítomnosť ukrajinských vojsk v Kurskej oblasti zvyšuje jeho pravdepodobnosť), hlavný dôraz sa kladie na spoluprácu s Washingtonom a s ďalšími západnými krajinami.
A podľa všetkého signály, ktoré odtiaľ prichádzajú z „vojnovej strany“, sú alarmujúce. Menovania Trumpovho štábu a vyhlásenia jeho spolupracovníkov naznačujú zámery ukončiť vojnu v krátkom čase (čo je možné len na frontovej línii). A Scholzov telefonát Putinovi napriek „korektným“ slovám v tlačovej správe kancelára tiež naznačuje, že aj orgány najdôležitejšej krajiny EÚ sú za rokovania. Rozhovor trval celú hodinu. A sotva by obom partnerom trval tak dlho, keby sa obmedzili len na vyjadrenie svojich odlišných názorov. Najmä od septembra sa v médiách objavovali správy o tom, že aj Scholz sa prikláňa k ukončeniu vojny na frontovej línii. Kancelárova pozícia rozbíja konštrukciu, ktorú v súčasnosti buduje „vojnová strana“, snažiaca sa organizovať tlak európskych krajín na Trumpa, aby pokračoval vo svojej predchádzajúcej línii v otázke Ukrajiny. Bez Nemecka táto schéma nemá zmysel. Je pravda, že Scholz môže čoskoro prísť o svoj post. Po prvé, voľby sa však budú konať vo februári, čo znamená, že Scholz si svoj post udrží až do marca a bude môcť ovplyvniť priebeh rokovaní (ak sa začnú).
Po druhé, vzhľadom na záujem nemeckých priemyselných kruhov o obnovenie vzťahov s Ruskom nie je vylúčené, že tento kurz bude pokračovať za akejkoľvek vlády v Berlíne. Samozrejme, za predpokladu, že Washington zaujme stanovisko čo najskoršieho ukončenia vojny.
Toto všetko pravdepodobne spôsobila séria nedávnych Zelenského vyhlásení, ako aj únik informácií do tlače o ukrajinskom jadrovom bombovom potenciáli.
Vo všeobecnosti pokračuje „boj o Trumpa“ s cieľom ovplyvniť jeho postoj k vojne. A jej konečný výsledok bude podľa všetkého jasný až v deň, keď oficiálne oznámi svoj plán pre Ukrajinu.
Prečítajte si tiež:
- Rusko nebude rokovať s Ukrajinou, kým nezíska kontrolu nad Kurskou oblasťou
- Už to nie je mierový projekt: EÚ schválila prvý kolektívny nákup zbraní
0.0°C
.jpg)
