Môj profil 
Predplatné
Zeleneč 23. júna (TASR) – Chodiaca kronika Zelenča, Kvetoslav Charvát, býva na Argentíne. Ulicu, kde svoje domy postavili domáci, keď sa vrátili z robôt v Južnej Amerike, považuje odvtedy za najkrajšiu v obci. “Najmä keď kvitli čerešne, ktoré vysadili pred svojimi príbytkami,” zaspomínal bývalý kronikár a učiteľ na miestnej škole.
Zelenečskú kroniku písal Charvát celé štyri desaťročia. Snažil sa v nej zachytiť všetko, čo sa v Zelenči šuchlo. V čase socializmu však museli byť informácie v tejto veľkej knihe trochu iného razenia, ako v rokoch po ňom. Charvát sa snažil, ako povedal, ísť do podrobností, aby nasledujúcim generáciám zostal čo najvernejší obraz zo života obce. Mnohé mu zostalo v pamäti, niečo ale predsa len už tomuto 76-ročnému vitálnemu mužovi “z hlavy vyletelo”. Vtedy si pomáha aj prvými knižne spracovanými dejinami Zelenča, ktoré napísal. “V posledných desaťročiach minulého storočia bola pre život obce najvýznamnejšia akcia asanácia starého a výstavba nového kostola,” povedal Charvát.
Starý zelenečský kostol bol pôvodne gotickou kaplnkou z 15. storočia, ktorú každý z farárov opravoval a dostavoval podľa potreby a počtu veriacich. Keďže sa stále zvyšoval, menili podobu svätostánku, rozšírili ho a dostavali chór. Kostol však čoraz viac prekážal ceste, a tak už v roku 1912 padli prvé úvahy o postavení nového. Nakoniec k tomu výnimočnému činu v čase normalizácie prišlo v rokoch 1969-1973, a to najmä zásluhou duchovného Jána Vengera, po ktorom je dnes pomenovaná aj jedna z ulíc. Starý kostol odstrelili a v strede obce vyrástol moderný stánok, ktorý pojme do 800 veriacich. Návrh jeho priečelia je od Vincenta Hložníka, plastiku osláveného Krista vytvoril Alexander Trizuljak a krížovú cestu Ladislav Záborský. Autorom stavby je architekt zo Zelenča Jozef Hrašna, interiér je dielom architekta Vojtecha Vilhana. “Peniaze na výstavbu išli hlavne zo zbierok a stavalo sa svojpomocne a oduševnene. Každý deň bolo na stavbe aj tridsať brigádnikov, kto nemohol, zastúpil ho niekto z rodiny. Ako u nás. Za mňa chodil svokor, pretože ja by som kvôli tomu ako učiteľ asi prišiel o miesto,” povedal Charvát. Okrem mesačných zbierok medzi Zelenčanmi, ktoré vyniesli štyri milióny korún, sa pridali aj americkí Slováci, zásluhou ktorých sú inštalované vitráže v oknách. “Pán farár vtedy predal svoje auto, aby takto pomohol. A peniaze získali aj z predaja sochy z priečelia starého kostola,” dodal Charvát. Kostol narodenia Panny Márie je odvtedy pýchou obce, má vynikajúcu akustiku a veľmi kvalitný organ. To ho predurčuje okrem liturgie na konanie mnohých kultúrnych aktivít.
Kvetoslav Charvát si však pamätá aj na iný postoj miestnych veriacich. “V čase výstavby som našiel na smetisku cintorína vyhodené gotické pastofórium – schránku na prechovávanie oltárnej sviatosti. Bola pôvodná, gotická a na zadnej strane dvierok boli podpísaní všetci dovtedajší kostolníci. Kým sme sa spamätali, niekto ju ukradol,” dodal Charvát. Zeleneč je jeho osudom a ani na dôchodku si nedá pokoj. Teraz sa zaoberá nápismi na náhrobných kameňoch po zaniknutom cintoríne.
V kronikách obce sú zapísané aj také momenty, ako že prvé rádio v obci si kúpil v roku 1933 učiteľ Jozef Adamčík, prvý telefón bol v išpánskom dome na majeri v roku 1914, prvý bicykel ešte s plnými pneumatikami vlastnil v roku 1909 Vít Jurišič, prvý televízor mal od roku 1953 František Koporec, o rok na to si Augustín Ujlaky kúpil prvé osobné auto v obci a prvá domáca práčka bola v domácnosti Jána Drobného v roku 1950. Elektrinu do Zelenča zaviedli v roku 1937.
