Zaviesť rodovú vyváženosť v predstavenstvách firiem Hegerova vláda chcela, Ficova musí

Bratislava 30. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer, Screenshot)

Vláda SR na svojom zasadnutí 21. augusta 2024 schválila okrem iného návrh zákona na posilnenie rodovej vyváženosti vo vedeniach kótovaných spoločností

Ide o zbrusu nový zákon, nakoľko norma, ktorá by zavádzala rodovú vyváženosť pri obsadzovaní predstavenstiev firiem na Slovensku v slovenskom práve neexistuje. Norma je odpoveďou na požiadavku vyplývajúcu z nášho členstva v Európskej únii, nakoľko na úrovni EÚ prijali členské štáty (teda aj Slovensko) v novembri 2022 Smernicu EP 2022/2381 o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností a súvisiacich opatreniach. Z členstva v EÚ vyplýva členským štátom povinnosť uvedenú Smernicu transponovať do národnej legislatívy. K dnešnému dňu normu implementovali Nemecko a Francúzsko.

Vláde slúži ku cti, že na záväzok prijatý predošlou Hegerovou garnitúrou aplikovala len minimalistický návrh, ktorý v ničom neprekračuje požiadavky Smernice EÚ. Ak by vláda národnú normu neprijala, čelila by sankciám zo strany EÚ.

V súlade s návrhom zákona a teda Smernicou EÚ, kótované spoločnosti (spoločnosti so sídlom území Slovenskej republiky, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na európskom regulovanom trhu) musia do 30. júna 2026 vo vrcholových orgánoch spoločnosti dosiahnuť buď, že príslušníci menej zastúpeného pohlavia (na Slovensku ženy) zastávali aspoň 40 % miest nevýkonných riadiacich pracovníkov, alebo príslušníci menej zastúpeného pohlavia zastávali aspoň 33 % všetkých miest riadiacich pracovníkov.

Ak tieto ciele do polovice roku 2026 nesplnia, musia mať dovtedy upravené aspoň procesy výberu príslušníkov predstavenstva tak, aby tieto vytvárali predpoklad na dosiahnutie zákonom/ Smernicou stanovených cieľov.

Sankcionovaná pokutou 100 000 EUR je len nesplnená povinnosť zverejňovať informáciu o stave naplnenia cieľov rodovej vyváženosti.

Norma stanovuje kótovaným spoločnostiam povinnosť upraviť v rámci svojich interných predpisov proces výberu kandidátov na vymenovanie alebo voľbu na voľné pozície riadiacich pracovníkov. Kandidáti na sa majú vyberať na základe objektívneho komparatívneho posúdenia požadovaných kvalifikačných predpokladov. Pri výbere z viacerých rovnako spôsobilých kandidátov musí kótovaná spoločnosť uprednostniť kandidáta menej zastúpeného pohlavia, na Slovensku ženu.

Kontroverzne pôsobí ustanovenie, že ak proces výberu kandidáta prebehne hlasovaním akcionárov alebo zamestnancov, musí spoločnosť zabezpečiť hlasujúcim informáciu o povinnostiach a sankciách pri nedodržaní povinností uložených spoločnosti týmto zákonom. Zároveň musí kótovaná spoločnosť dbať zároveň na to, aby nedošlo k ohrozovaniu alebo porušovaniu hlasovacích práv akcionárov. Znie to ako, že môžete síce hlasovať, ale štát Vám určí ako máte hlasovať správne.

Neúspešný kandidát sa môže domáhať súdnou cestou, aby mu kótovaná spoločnosť poskytla primerané zadosťučinenie. V tom prípade bude musieť kótovaná spoločnosť na súde preukázať prečo uprednostnila kandidáta v rozpore so zákonom, resp. preukázať dôvody osobitného zreteľa. Obrátené dôkazné bremeno, keď dokazovať oprávnenosť konania musí žalovaná strana a nie žalobca zaviedla samotná Smernica, ktorú zákon transponuje.

Ministerstvo bude mať na svojom webovom sídle nástenku prominentov. Tých spoločností, čo už niektorý z cieľov rodovej vyváženosti dosiahli.

Minimálny počet pozícií, ktoré majú zastávať príslušníci menej zastúpeného pohlavia je stanovený priamo v Smernici:

Rada EÚ schválila tento predpis počas českého predsedníctva na zasadnutí 17.10.2022. „Nové pravidlá pomôžu odstrániť prekážky, s ktorými sa často stretávajú ženy vo svojej kariére. Takisto som presvedčený, že podnikom veľmi prospeje, ak budú môcť ženy využiť svoj potenciál na rozhodovacích pozíciách. Pozitívny vplyv týchto opatrení sa určite rozšíri na všetky úrovne národných hospodárstiev.“, uvádza v tlačovej správe Marian Jurečka, podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Česka. Slovenské ministerstvo v tom čase viedol a nás teda k prijatiu národnej normy zaviazal Milan Krajniak (Sme rodina).

V dôvodovej správe k zákonu ministerstvo spravodlivosti uvádza, že „zvýšenie zastúpenia menej zastúpeného pohlavia (v súčasnosti menej zastúpené pohlavie v podmienkach Slovenskej republiky predstavujú práve ženy) môže byť prospešné pre samotné kótované spoločnosti, nakoľko niektoré štúdie ukazujú, že spoločnosti s vyšším zastúpením žien vo vrcholových orgánoch sú úspešnejšie než spoločnosti s nižším zastúpením žien”. To je veľmi sporné tvrdenie, lebo neexistujú presvedčivé dôkazy, že tomu tak naozaj je.

Ako príklad uvádza štúdiu „The gender composition of corporate boards: A review and research agenda.“, ktorú v roku 2018 publikovala aj na portáli ScienceDirect profesorka berlínskej univerzity Anja Kirch. Sama autorka uvádza, že neexistujú presvedčivé dôkazy napr. o pozitívnom vplyve rodovo vyváženého predstavenstva na ekonomickú výkonnosť a finančné výsledky takto riadenej spoločnosti.

Anja Kirch v uvedenej štúdii, na ktorú dostala grant Európskej komisie, analyzovala 310 článkov uverejnených v 135 časopisoch v období rokov 1981 až 2016. Metódou systematického prehľadu vyhľadávala v elektronických databázach Social Sciences Citation Index, Business Source Premier a Scopus kombinácie kľúčových slov „women“, „gender“, „female“, „corporate board*“, „board* of directors“, „supervisory board*“, „women directors“, „female director*“, „board composition“, „board diversity“, „regulation“ a „quota*“ s cieľom identifikovať empirické štúdie publikované vo vedeckých časopisoch pred 1. januárom 2017 v anglickom jazyku.

V analyzovaných štúdiách hľadala odpovede na otázky: či sa ženy v správnych radách skutočne líšia od mužov, aké faktory formujú rodové zloženie správnych rád, ako rodové zloženie správnych rád ovplyvňuje výsledky organizácií a napokon, prečo sa zavádzajú rodové kvóty v správnych radách a iné formy regulácie a aké výsledky možno očakávať.

Anja Kirch z analyzovaných štúdií dospela k týmto odpovediam:

1. Ženy riaditeľky:

– V demografických charakteristikách, charakteristikách ľudského a sociálneho kapitálu a v hodnotách a vlastnostiach riaditeľov existujú určité rozdiely medzi pohlaviami, ale nie sú univerzálne. V prípade, že rozdiely existujú – tvoria základ rozdielov v správaní sa riadiacich pracovníkov a pracovníčok v správnych radách.

2. Faktory ovplyvňujúce rodové zloženie správnej rady:

• Na ľahší prístup žien do správnych rád nemá vplyv len súhrn individuálnych činností, ale aj regulácia, či kultúra.
• Zastúpenie žien v správnych radách nie je rovnomerne rozložené v rôznych typoch správnych rád, firiem a odvetví, čo naznačuje, že ich charakteristiky ovplyvňujú prístup žien.
• V procesoch menovania riaditeľov zohrávajú úlohu racionálno-ekonomické aj sociálne faktory. Pri výbere spomedzi kandidátov na pozície v správnych radách môžu výbercovia zámerne vybrať ženu (z dôvodu požiadavky na diverzitu) alebo diskriminovať ženy (z dôvodu rodovej zaujatosti alebo všeobecného vylúčenia outsiderov).

3. Vplyv rodového zloženia správnej rady:

• Celkovo štúdie odhalili zanedbateľný vplyv rodového zloženia správnej rady na finančnú výkonnosť podniku a pozitívny vplyv na sociálne a etické aspekty správania podniku a na rodovú rozmanitosť pod úrovňou správnej rady.
• Problémy pri zisťovaní kauzality medzi zložením správnej rady a výsledkami firmy a nesprávne používanie pohlavia ako zástupného znaku pre konštrukty, ako je nezávislosť alebo preferencia rizika, znamenajú, že pri interpretácii výsledkov treba postupovať opatrne.
• Prítomnosť žien v správnych radách môže zmeniť dynamiku a správanie správnych rád, čo môže ovplyvniť výsledky firiem.
• Prítomnosť žien v správnych radách môže signalizovať nepozorovateľné informácie zainteresovaným stranám, ktorých následné kroky ovplyvňujú výsledky firmy.

4. Nariadenie o rodovom zložení správnej rady:

• Zavedenie regulácie týkajúcej sa rodového zloženia správnych rád na vnútroštátnej úrovni je ovplyvnené jedinečným inštitucionálnym a kultúrnym kontextom krajiny, vývojom politiky a kultúry na medzinárodnej úrovni a záujmami kľúčových aktérov.
• V diskurzoch o regulácii často dominujú utilitárne argumenty, ktoré formulujú očakávania o účinkoch žien v riadiacich orgánoch pre firmy.
• Nie je jasné, ako by sa mal definovať úspešný výsledok regulácie. Možno očakávať výsledky týkajúce sa správania firiem, finančných výsledkov firiem a výsledkov pre ženy.

Sama autorka vo svojej práci uvádza, že stále nie je známe, či zmeny v rozhodovacích procesoch vedú k zmenám v skutočnom obsahu rozhodnutí prijatých predstavenstvom, a teda, či má rodovo vyváženejšie zloženie predstavenstva pozitívny dopad na výsledky organizácie.

Z analyzovaných štúdií vyplýva, že v každej krajine existuje jedinečný inštitucionálny a kultúrny kontext, ktorý zvyšuje alebo znižuje pravdepodobnosť zavedenia regulácie.

A nakoniec, že doteraz sa o účinkoch regulácie vie len málo, a to aj preto, že je sporné, ako by sa mal definovať úspešný výsledok regulácie.

Autorka v časti, kde skúma štúdie, ktoré sa venujú rozdielom medzi správaním mužov a žien v správnych radách uvádza, že v správnych radách veľkých kótovaných spoločností v roku 2015 bolo v Európskej únii približne 21 % riaditeľov žien, v Spojených štátoch približne 20 % a v Japonsku približne 3 %. Teda v čase, keď sa do riadenia spoločnosti nemiešali sociálni inžinieri.

Kótované spoločnosti

Kótované spoločnosti, na riadenie ktorých navrhovaná zákonná norma dopadá sú tie, ktoré sú vo vlastníctve mnohých akcionárov, zatiaľ čo nekótované spoločnosti sú vo vlastníctve súkromných investorov. Sú kótované na burze cenných papierov, ich akcie sú voľne obchodovateľné a investori môžu akcie nakupovať a predávať podľa vlastného uváženia.

Rozhodnutia kótovaných spoločností prijíma predstavenstvo menované akcionármi, ktoré sa skladá z výkonných aj nevýkonných riaditeľov. Zloženie predstavenstva je často špecifikované a riadené rôznymi požiadavkami správy a riadenia spoločností.

Prečítajte si tiež

• Slovenská akadémia vied má svoj prvý plán rodovej rovnosti
• Pápež František: “Dnes je najhorším nebezpečenstvom rodová ideológia”