Kazaň 25. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Nemenov, Pool Photo via AP)
Záverečný deň samitu BRICS v Kazani bol venovaný zasadnutiam vo formáte BRICS plus. Rozsah bol bezprecedentný: zúčastnili sa na ňom a vystúpili zástupcovia 36 štátov a šiestich medzinárodných organizácií. Prinášame vám prehľad hlavných tém a myšlienok, ktoré odzneli
Iluzórne kalkulácie Západu
Formát „BRICS plus“ je mechanizmus interakcie s geograficky a politicky blízkymi krajinami. „Takýto rozšírený formát sa osvedčil a dáva príležitosť na priamy a otvorený dialóg členov združenia s našimi priateľmi a partnermi,“ povedal Vladimir Putin na začiatku stretnutia.
„Všetky štáty zastúpené na samite v Kazani zdieľajú naše ambície a hodnoty“, zdôraznil prezident. „Prechod k spravodlivejšiemu svetovému poriadku však nie je jednoduchý, bránia mu sily, ktoré sú zvyknuté myslieť a konať v logike ovládania všetkého a všetkých“. Medzi metódy nátlaku patria nelegitímne jednostranné sankcie, protekcionizmus, manipulácia s menovými a akciovými trhmi a zasahovanie do vnútorných záležitostí. Takéto, priamo povedané, nezdravé metódy a prístupy vedú k vzniku nových konfliktov aj k prehlbovaniu starých rozporov,“ zdôraznil Putin.
„Jedným z príkladov je Ukrajina. Tá sa využíva na vytváranie kritických hrozieb pre bezpečnosť Ruska, pričom sa ignorujú ruské životné záujmy, spravodlivé obavy a porušovanie práv ruskojazyčného obyvateľstva. Nielen teraz ale celkovo neskrývajú cieľ spôsobiť našej krajine strategickú porážku. Dovoľte mi otvorene povedať, že ide o iluzórne kalkulácie, ktoré môžu robiť len tí, ktorí nepoznajú dejiny Ruska, neberú do úvahy jednotu, silu ducha a súdržnosť jeho ľudu, ktoré sa vytvárali po stáročia,“ zdôraznil prezident.
Čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý komentoval situáciu na Ukrajine, vyjadril presvedčenie, že „krajiny BRICS by mali byť stabilizačnou silou na udržanie mieru, posilnenie riadenia globálnej bezpečnosti a hľadanie riešení akútnych problémov pri odstraňovaní príčin aj symptómov“. Čína a Brazília predtým predstavili svoj šesťbodový mierový plán, ktorý zahŕňa zastavenie nepriateľských akcií a zakotvenie neutrálneho štatútu Ukrajiny. „Mali by sme podporovať skorú deeskaláciu, pripraviť pôdu pre politické urovnanie,“ spresnil Si. Iniciátori plánu navrhujú medzinárodnú konferenciu „za rovnocennej účasti všetkých strán“ a diskusiu o všetkých možnostiach.
Náprava historickej nespravodlivosti
„Napriek akútnym výzvam, ktorým čelí priamo Rusko, sme sa vždy snažili vniesť svoj príspevok do stabilizácie situácie na Blízkom východe“, pripomenul Putin. Situácia v regióne bola azda hlavnou témou stretnutia. „Urovnanie by sa malo dosiahnuť na základe všeobecne uznávaného medzinárodného právneho základu, t. j. vytvorením nezávislej Palestíny, ktorá by mierovo koexistovala s Izraelom. „Iba náprava historickej nespravodlivosti voči palestínskemu ľudu môže poskytnúť záruku mieru na Blízkom východe,“ povedal s presvedčením ruský líder.
S tým súhlasil aj Si Ťin-pching, ktorý dodal: „Je potrebné trvať na komplexnom prímerí v pásme Gazy, obnoviť plán ,dva štáty pre dva národy a zabrániť rozšíreniu vojny v Libanone.“
„Južná Afrika je znepokojená vojenským zásahom Izraela proti obyvateľom pásma Gazy, klasifikujeme to ako genocídu,“ povedal prezident Cyril Ramaphosa. Juhoafrická republika už dlho apeluje na Medzinárodný súdny dvor OSN, aby „zastavil zabíjanie nevinných žien a detí v Gaze“: „Sme presvedčení, že celý svet sa nemôže mlčky prizerať.“
Podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana izraelská politika prekročila „všetky rozumné a nerozumné hranice“. Riešenie krízy je možné na základe vytvorenia nezávislého palestínskeho štátu s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom. Ankara predložila iniciatívu na zákaz predaja zbraní Tel Avivu na úrovni OSN. A dúfa v podporu ďalších krajín.
Mahmúd Abbás, prezident palestínskeho štátu, vyzval na donútenie Izraela opustiť okupované územia do jedného roka a na uvalenie sankcií, ak to odmietne.
„Potrebujeme mier v Gaze, okamžité prímerie,“ zopakoval generálny tajomník OSN António Guterres. A spomenul potrebu rýchleho riešenia kríz na Ukrajine, v Libanone a Sudáne.
Zmierenie na Kaukaze?
Niektoré rozpory sa podarilo prekonať. Ako na plenárnom zasadnutí informoval premiér Arménska Nikol Pašinjan, Jerevan a Baku dosiahli vážny pokrok v otázke delimitácie hraníc. Arménsky parlament ratifikoval ustanovenie o spoločnej činnosti komisie. Po nadobudnutí platnosti dokumentu sa začne proces návratu k hraniciam z roku 1991. Podľa Pašinjana navrhol aj „mechanizmy zjednodušenia postupov hraničnej a colnej kontroly, ako aj poskytnutie dodatočných bezpečnostných opatrení s prihliadnutím na jurisdikciu a plné rešpektovanie suverenity oboch krajín“. Mierová zmluva údajne nie je ďaleko – text je pripravený na 80 – 90 %. „Formulácie o vzájomnom uznaní územnej celistvosti, o neexistencii vzájomných územných nárokov, o záväzkoch neuplatňovať takéto nároky v budúcnosti, o dodržiavaní zásady nepoužívania sily a hrozby silou, nezasahovaní do vnútorných záležitostí druhej strany, nadviazaní diplomatických vzťahov sú už dohodnuté,“ uviedol Pašinjan.
Reforma OSN už dávno dozrela
„Ďalšia vlna globálneho hospodárskeho oživenia sa rodí práve v krajinách s väčšinovým obyvateľstvom,“ domnieva sa Putin. „Preto je načase diskutovať o myšlienke vytvorenia vlastnej platformy na uvoľnenie potenciálu našich rastúcich ekonomík. Jej cieľom je zvýšiť prílev investícií do krajín BRICS, globálneho Juhu a Východu a klásť dôraz na investície do veľkých infraštruktúrnych a technologických projektov.“ Ďalšou zásadnou otázkou je posilnenie politickej úlohy krajín väčšiny sveta.
„Pre ďalšie efektívne fungovanie OSN považujeme za dôležité prispôsobiť jej štruktúru realite 21. storočia, rozšíriť zastúpenie krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky v Bezpečnostnej rade a ďalších kľúčových orgánoch,“ zdôraznil prezident. Reforma rozvojových inštitúcií OSN a globálnych finančných inštitúcií je už dávno potrebná. Pozície v riadiacich štruktúrach by mali zodpovedať váhe rozvojových krajín v globálnej ekonomike.
To všeobecne podporili aj účastníci a hostia samitu v Kazani. Generálny tajomník OSN Guterres uznal „nedostatočné zastúpenie rozvojových krajín pri globálnych rozhodovacích stoloch“. A uzavrel: „To sa musí zmeniť.“
O „rodinných hádkach“
Generálny tajomník vyzval všetky krajiny, aby žili ako jedna rodina. „Takto žijeme aj my,“ odpovedal Putin. „V rodinách však žiaľ, často dochádza aj k hádkam, škandálom, deleniu majetku, niekedy aj k bitkám. Cieľom BRICS je však vytvoriť potrebné mechanizmy vzájomného pôsobenia a priaznivú atmosféru „v spoločnom dome. To budeme robiť aj v úzkej koordinácii s OSN.“
Tlačovka Putina na záver samitu
V záverečný deň samitu BRICS v Kazani mal Vladimír Putin tlačovú konferenciu. Zhrnul výsledky samitu a odpovedal na otázky novinárov. Najdôležitejšie myšlienky vám prinášame:
„Rusko pristúpilo k svojmu predsedníctvu v BRICS zodpovedne, povedal Putin. XVI. samit BRICS sa práve úspešne skončil. Bol vyvrcholením ruského predsedníctva v tomto združení a jednou z najvýznamnejších udalostí v globálnom politickom kalendári. Mnohokrát som povedal, že Rusko pristúpilo k predsedníctvu BRICS zodpovedne. V 13 ruských mestách sa uskutočnilo viac ako 200 podujatí,“ poznamenal.
„Moskva urobila všetko pre to, aby sa noví členovia združenia organicky začlenili do jeho práce, a to sa jej podarilo. Všetci noví členovia BRICS sa veľmi aktívne zúčastňujú na pracovných fórach, predkladajú nápady a iniciatívy. Podľa ruského lídra noví členovia videli a uvedomili si, že v BRICS je možné pracovať a dosahovať výsledky. Cítili, že v združení platí to najdôležitejšie: vzájomný rešpekt a zohľadňovanie záujmov toho druhého. Putin tiež poznamenal, že všetky stretnutia a podujatia samitu BRICS prebiehali vecne a otvorene, v atmosfére vzájomného porozumenia.
„Na samite bola schválená Kazaňská deklarácia BRICS. Potvrdzuje sa v nej záväzok všetkých krajín budovať demokratický a multipolárny svetový poriadok založený na Charte OSN.“
„Vymenili sme si názory na kľúčové medzinárodné otázky so zameraním na zhoršenú situáciu na Blízkom východe. Venovali sme sa aj perspektívam interakcie medzi členmi BRICS, krajinami globálneho Juhu a Východu v záujme udržateľného rozvoja. Najdôležitejšie je, že všetky stretnutia a podujatia bez výnimky sa uskutočnili tradičným pre BRICS otvoreným spôsobom,“ povedal prezident.
„Štáty BRICS sú odhodlané prehĺbiť partnerstvo vo finančnej sfére. Budeme pokračovať v zhutňovaní medzibankovej komunikácie, zapájať sa do vytvárania mechanizmov vzájomného zúčtovania v národných menách nezávislých od vonkajších rizík,“ povedal ruský líder.
Na otázku, či účastníci samitu diskutovali o vytvorení alternatívy k systému SWIFT Putin odpovedal, že nie je cieľom vytvoriť nejakú alternatívu, úlohou je rozvíjať existujúcu spoluprácu. „Napriek tomu je táto otázka veľmi dôležitá, dnes je jedným z kľúčových problémov problém zúčtovania. A preto smerujeme k používaniu národných mien – to je dobre známe. Pokiaľ ide o systémy zúčtovania, využívame ruský systém výmeny finančných informácií, ktorý vytvorila Centrálna banka Ruska,“ poznamenal prezident.
Na otázku aký signál dal samit v Kazani ďalšiemu rozširovaniu BRICS prezident Putin uviedol: „Členovia BRICS sa dohodli na zozname partnerských krajín, niektoré krajiny predložili žiadosť o plné členstvo. Zašleme pozvánku budúcim partnerským krajinám a po získaní pozitívnej odpovede zverejníme zoznam týchto krajín. S partnermi sme sa dohodli, že v prvej fáze, berúc do úvahy možné rozšírenie, pôjdeme cestou dohody o zozname partnerských krajín. Takýto zoznam bol dohodnutý. Niektoré krajiny, ktoré sa zúčastnili na dnešnom a včerajšom podujatí, nám odovzdali svoje návrhy a žiadosti o plnohodnotnú účasť na práci združenia BRICS,“ povedal ruský líder.
Ohľadom postoja partnerov BRICS ku konfliktu na Ukrajine Vladimír Putin povedal, že krajiny sú odhodlané dosiahnuť, aby sa konflikt skončil mierovou cestou a čo najskôr. „Čínska ľudová republika a Brazília prevzali iniciatívu počas zhromaždenia v New Yorku. Mnohé členské krajiny BRICS túto iniciatívu podporujú. My sme zasa vďační našim partnerom za to, že tomuto konfliktu venujú pozornosť a hľadajú spôsoby jeho riešenia,“ dodal. Prezident tiež pripomenul, že k eskalácii konfliktu nepriviedlo Rusko, ale štátny prevrat na Ukrajine v roku 2014, ktorý sa uskutočnil s podporou USA. Západné krajiny potom osem rokov vyzbrojovali kyjevský režim. Členovia NATO sú priamo zapojení do konfliktu, pretože ukrajinská armáda nemôže používať západné rakety bez ich účasti. Ruská armáda sebavedomo pôsobí na všetkých smeroch v zóne ŠVO, postupuje vo všetkých oblastiach na bojovej línii, povedal Putin. Ruská armáda začala likvidovať ukrajinské zoskupenie v Kurskej oblasti. Ukrajinské straty na tomto smere za posledný mesiac dosiahli 26 000 ľudí.“
Na otázku ako komentujete satelitné snímky, podľa ktorých sa v Rusku nachádzajú severokórejské jednotky a či to nie je eskalácia prezident Putin uviedol: „Pokiaľ ide o naše vzťahy s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou – ako viete, dnes, myslím, práve ratifikovali našu Zmluvu o strategickom partnerstve, je tam článok 4. A nikdy sme nijako nepochybovali o tom, že severokórejské vedenie berie naše dohody vážne.“
Ruský líder poprel správy, že mal neformálne kontakty s Donaldom Trumpom. Prezident zároveň označil za nepravdivé tvrdenia, že údajne odmieta komunikovať so západnými kolegami: „Keď počúvame, že odmietame, ja odmietam niektoré rozhovory, kontakty, aj s európskymi lídrami, chcem vám povedať, že je to lož,“ poznamenal Putin. „To, o čom nedávno hovoril pán Trump, čo som počul, hovoril o želaní urobiť všetko pre ukončenie konfliktu na Ukrajine, sa mi zdá, že to povedal úprimne. Vyhlásenia tohto druhu, bez ohľadu na to, od koho pochádzajú, samozrejme, vítame,“ povedal ruský líder. Ruský líder uviedol, že si nespomína na rozhovor s Trumpom, počas ktorého by sa Trump vyhrážal úderom na centrum Moskvy.
Bezpečnosť Ruska je najdôležitejšia, povedal Putin. Ruský líder uviedol, že neustále výzvy Moskvy adresované partnerom so žiadosťou nerozširovať NATO na východ boli roky ignorované. „Povedali sme: nerobte to, porušuje to našu bezpečnosť – rozširovanie NATO. Nie, oni to aj tak urobili. Je to spravodlivé? Nie je tu žiadna spravodlivosť,“ zdôraznil prezident. „Západ napriek všetkým záväzkom opľul medzinárodné právo, financoval štátny prevrat na Ukrajine a začal tam budovať vojenské základne,“ pripomenul Putin.
Obvinenia na adresu Ruska, že organizuje nepokoje – „zasieva chaos“ – v uliciach Británie, sú úplný nezmysel, povedal Putin. Túto situáciu označil za dôsledok domácej hospodárskej politiky.
„Naša ekonomika rastie. V minulom roku to bolo 3,4 – 3,6 percenta. Tento rok to bude okolo 4 %,“ povedal prezident a dodal, že ‚ekonomika eurozóny balansuje na hranici recesie‘. Pripomenul, že to okrem iného spôsobilo odmietanie lacných ruských energetických zdrojov zo strany Západu. Jedna vetva plynovodu Nord Stream-2 sa zachovala, ale Nemecko ju z politických dôvodov nechce využívať na dodávky plynu, poznamenal prezident.
Keď prezident hovoril o situácii na Blízkom východe, zdôraznil, že nikto nechce, aby sa konflikt rozšíril a začal veľkú vojnu. Rusko je znepokojené tým, čo sa deje. Putin dodal, že každému krváca srdce pri počte obetí v pásme Gazy, ale nie je možné nepriznať, že Izrael v októbri 2023 čelil skutočnému teroristickému útoku. „Nikto v regióne si naozaj neželá, a moje rozhovory na okraj samitu BRICS to dokazujú, nikto v regióne si neželá rozšírenie konfliktu a nejakú veľkú vojnu. Nikto,“ dodal Putin.
V súvislosti s možnými rokovaniami s Ukrajinou Putin zdôraznil, že loptička je v tejto veci na strane Kyjeva. Uviedol, že pred niekoľkými dňami zástupca tureckého prezidenta Erdogana navrhol zvážiť nové myšlienky, Rusko súhlasilo, ale Kyjev to na druhý deň odmietol. „Sme pripravení zvážiť všetky možnosti mierových dohôd na základe reálnej situácie na mieste,“ povedal Putin. Pripomenul, že začatie mierových rokovaní by viedlo k potrebe zrušiť na Ukrajine stanné právo a usporiadať prezidentské voľby. Ukrajinské orgány na to zrejme ešte nie sú pripravené, naznačil ruský líder. Ruský líder označil správanie kyjevských orgánov za iracionálne. „Za každú cenu chcú svojim mecenášom ukázať, že všetky investície neboli márne,“ zdôraznil Putin.
„Prácu BRICS treba štruktúrovať, členovia združenia na tom pracujú,“ povedal Putin. Zároveň zdôraznil, že by sa nemalo stať, aby sa organizácia zmenila na ťažkopádnu štruktúru s veľkým počtom úradníkov v drahých autách.
Na záver prezident novinárom povedal, že jeho kolegovia ho čakajú na bilaterálnych stretnutiach, ospravedlnil sa a ukončil tlačovú konferenciu.
Prezident sa poďakoval všetkým hosťom samitu, vedeniu Tatarstanu a ospravedlnil sa obyvateľom Kazane za spôsobené nepríjemnosti. „Rusko cíti podporu partnerov z BRICS, tá sa nekončí ukončením samitu,“ dodal Putin.
Prečítajte si tiež:
- Signály svetových lídrov zo samitu BRICS
- Rusko sa stalo určujúcim hráčom v oblasti medzinárodných vzťahov – dôkazom je Kazaň
- To najdôležitejšie z ustanovenia Kazanskej deklarácie krajín BRICS
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
