Zavedie Rusko po útoku na Sevastopol bezletovú zónu nad Čiernym morom?

Bratislava 25. júna 2024 (HSP/Foto:Wikimedia)

Túto otázku si kladie americký politológ Andrew Korybko vo svojej analýze situácie po ukrajinskom útoku Američanmi navádzanými raketami ATACMS na Krym pri ktorých na pláži zahynuli 4 ľudia z toho dve deti a 153 bolo zranených

Po tomto teroristickom raketovom útoku na Sevastopol piatimi americkými raketami ATACMS vybavenými kazetovými hlavicami ruské ministerstvo obrany vydalo vyhlásenie: „… zodpovednosť za úmyselný raketový útok na civilné obyvateľstvo v Sevastopole nesie predovšetkým Washington, ktorý tieto zbrane dodal Ukrajine, a kyjevský režim… Takéto činy nezostanú bez odozvy“.

O dôsledkoch barbarského útoku na pokojných ľudí informoval gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev na zasadnutí vládneho štábu, ktoré sa začalo minútou ticha. „Lekársku pomoc vyhľadalo 153 ľudí, z toho 27 detí. Štyria ľudia zomreli, vrátane dvoch detí,“ uviedol gubernátor.

Kyjevský režim však v žiadnom prípade neľutuje, čo urobil. Naopak, hovorca úradu nelegitímneho prezidenta Mychajlo Podoljak zdôraznil, že na Kryme by nemal byť pokojný život a že ruskí ľudia, ktorí tam žijú, sú „civilní okupanti“.

Podľa Korybka je skutočnosť taká, že Rusko sa po každej z veľkých provokácií Ukrajiny podporovaných USA, ktorých je teraz už celý zoznam, zdráha eskalovať, zrejme preto, že sa skutočne obáva, že USA by mohli vyprovokovať tretiu svetovú vojnu kvôli akejkoľvek provokácii, ktorá by mohla Rusko podnietiť k eskalácii.

Ruské ministerstvo obrany však jednoznačne obvinilo USA, že poskytli Ukrajine tieto rakety a zadali údaje o ich cieľoch získané zo satelitu. Iné správy tvrdili, že v neďalekých medzinárodných vodách v tom čase lietal americký prieskumný dron, čo ešte viac podporilo uvedené tvrdenie o zapojení USA.

Zdá sa, že napriek tomu, o aký krutý teroristický útok išlo, Rusko stále nemá politickú vôľu zostreliť alebo inak neutralizovať tieto bezpilotné lietadlá, ktoré uľahčujú takéto údery. V marci 2023 po vtedajšom incidente s americkým dronom bolo vyhlásené, že „Rusko má v rámci pravidiel OSN právo nasmerovať americké drony preč z Krymu“, ale nenadviazalo na to zavedením bezletovej zóny v medzinárodných vodách. Rusko sa stále zdráha urobiť čokoľvek, čo by mohlo eskalovať situáciu, a to sa pravdepodobne nezmení.

Vzhľadom na toto konštatovanie sa zdá, že minuloročný jarný incident bol výnimkou z neoficiálneho pravidla, že Rusko v reakcii na každú väčšiu provokáciu podporovanú Spojenými štátmi, ako bola tá víkendová, príslovečne nastaví druhé líce alebo jednoducho zbombarduje nejaký vojenský cieľ na Ukrajine. Dôkazy na podporu tohto tvrdenia zahŕňajú bombardovanie krymského mosta, atentáty na politické a mediálne osobnosti, údery proti ropným rafinériám a strategickým leteckým základniam, a dokonca aj útok na samotný Kremeľ v máji 2023 atď.

Znovu a znovu sa Rusko zdržiava a nevytáča špirálu eskalácie, pričom najväčšia odveta, akú kedy urobilo, bolo rozsiahle bombardovanie ukrajinskej energetickej infraštruktúry na jeseň 2022. Ani to však nebolo komplexné a škody sa nakoniec podarilo čiastočne napraviť. Nikdy však nedošlo k žiadnym symetrickým útokom, napríklad k bombardovaniu Rady alebo mosta cez Dneper. V súlade s tým nie je dôvod očakávať, že Rusko po tomto poslednom útoku vyhrotí eskaláciu konfliktu.

Aby sa to zmenilo, muselo by sa Rusko najprv zapojiť do krízy podobnej tej kubánskej, ktorá by mohla rýchlo nasledovať po tom, ak by sa USA rozhodli vyprovokovať ju po zostrelení alebo  neutralizácii svojich prieskumných bezpilotných lietadiel, ale zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že je na to pripravené. Práve naopak, oficiálna rétorika od prezidenta Putina a jeho podriadených (s výnimkou Medvedeva, ktorý funguje ako „zlý policajt“ na zmiernenie ultranacionalistického tlaku doma) je zmierovacia, nikdy nie eskalujúca.

Je síce možné, že ide len o spravodajskú operáciu s cieľom zastrašiť a vyviesť Západ z rovnováhy pred náhlou zmenou politiky s cieľom maximálne ho zaskočiť, ale oveľa pravdepodobnejšie je, že to tak nie je a že takéto vysvetlenie je len zbožným želaním médií hlavného prúdu a ich  sympatizantov. Skutočnosť je taká, že Rusko sa ukázalo ako neochotné eskalovať, zrejme preto, že sa skutočne obáva, že USA by mohli vyprovokovať tretiu svetovú vojnu kvôli akejkoľvek provokácii, ktorá by mohla Rusko podnietiť k eskalácii.

Uvedené vysvetlenie by niektorí mohli označiť za ďalší príklad slabosti, ale presvedčivo vysvetľuje, prečo prezident Putin zostáva verný svojej politike nereagovania spôsobom „oko za oko“ (tit-for-tat“ na žiadnu z veľkých provokácií Ukrajiny podporovaných USA. Dokonca ani o asymetrických reakciách sa vážne neuvažuje s výnimkou následného bombardovania niekoľkých vojenských cieľov a občasného zásahu niekoľkých elektrární, ale tieto reakcie nemali žiadny odstrašujúci účinok, čo je evidentné.

Ak sa táto vojensko-strategická dynamika nezmení, možno očakávať ďalšie provokácie, ktoré budú charakterizovať tento hybridný konflikt až do jeho definitívneho ukončenia. Doterajší vzorec správania Ruska naznačuje, že to považuje za prijateľnú cenu, ktorú musí zaplatiť za to, že nebude riskovať tretiu svetovú vojnu nesprávnym odhadom niektorého z týchto útokov. Bez ohľadu na to, aký má kto názor na opodstatnenosť tejto politiky, zdá sa, že je to napriek tomu spôsob, akým bude prezident Putin k tejto dileme naďalej pristupovať.

Prečítajte si tiež:

• Nezhody v ukrajinskej armáde. Náčelnik Azova podal návrh na stíhanie generála
• Der Standard: Syrsky a jeho generáli pôjdu po strate Volčanska sami do zákopov