Môj profil 
Predplatné
“Ja patrím jednoznačne ku skupine ľudí, ktorí nechcú podporovať neustály konzum,” uvádza vo svojom komentári Pavel Maurer pre Český rozhlas.
A pokračuje: “Nepotrebujem si kupovať nový vysávač na Deň českej štátnosti a keď sa mi stane, že zabudnem kúpiť maslo alebo dôjde múka na Druhý sviatok vianočný a všade je zatvorené, tak som to jednoducho gastronomicky prešvihol. Buď ma zachráni susedka, alebo nejako kreatívne upravím jedálniček. Bude sa normálne improvizovať z toho, čo dom dá. Som si istý, že tie sviatočne zavreté obchody určite nespôsobia, že moja rodina umrie hladmi.”
Štátny sviatok je len niekoľko dní v roku. No niektorí požadujú, aby boli obchody zatvorené aj v nedeľu. To by privítali aj ľudia na Slovensku. Pavel Maurer na príklade svojej babičky Aničky ukazuje aj nám, že sa to dá vydržať, ak sa chce.
Jeho “babi Anička” v nedeľu nikdy nepohla ani prstom. Ani typické nedeľné jedlo v ten deň nevarila, ale si ho len prihriala z minulého dňa. Po rannej nedeľnej omši, “pred ktorou zjedla surový žĺtok, aby sa jej lepšie spievalo”, už len celý deň sedela na lavičke pred domom a rozprávala sa so všetkými, ktorí prechádzali okolo. “Myslím, že sa na ten rituál tešila celý týždeň,” poznamenáva Maurer.
Nejde mu ani tak o náboženstvo, veď “niekto svätí nedeľu a iný má z piatka na sobotu šábes a nedotkne sa žiadnej práce”, ale ide práve o tie rituály a zvyklosti, ktoré máme čím ďalej, tým menej, a náš život je potom akýsi “rozdrncaný” a neohraničený.
A nakoniec dodáva: “Ujasnime si aspoň rytmus života a realitu, že nie vždy musí byť všetko pri ruke tak ľahko a hneď, ako si zažiadame. Striedmosť sa vypláca.”
.jpg)
.jpg)
