Bratislava 4. apríla 2020 (HSP/Foto:SITA/AP-Virginia Mayo)
Na bruselskej línii sa nič nemení: korona-nekorona, migrantský projekt musí pokračovať. Poľsko, Maďarsko a Česko budú potrestané za odmietnutie kvót a migranti v Grécku budú kráľovsky zaopatrení: vraj, európske hodnoty musia byť udržané za každú cenu
Súdny dvor EÚ rozhodol: Česká republika, Maďarsko a Poľsko „zlyhali“ v napĺňaní rozhodnutia EÚ o „utečeneckých“ kvótach po roku 2015. To slovo „zlyhali“ je krásnym príkladom falošného jazyka, ktorý sa v EÚ používa, symbolom šialenej pokryteckej bubliny, v ktorej sa európske centrálne inštitúcie nachádzajú.
Systém kvót sa nikdy nerealizoval a v dnešnej dobe, v koronavírusovej kríze so státisícmi nakazených, desaťtisícmi mŕtvych a vážnym ekonomickým prepadom (a to všetko je iba začiatok) by mala mať Európska únia celkom iné starosti a priority, než trestať národné štáty za ich zodpovedný postoj k vlastnému obyvateľstvu. Namiesto toho však Brusel stále rieši „zlyhanie“ členských štátov pri šírení migrantskej záplavy, pripravuje pre neposlušné krajiny tresty a zdôrazňuje potrebu čím skôr a čím viac otvoriť migrantom hranice.
V kontexte hromád mŕtvol v talianskych, španielskych, ale už aj francúzskych, nemeckých či iných európskych nemocniciach zaoberať sa „bojom proti xenofóbii“ národných štátov je niečím neuveriteľne zvráteným a šialeným, na čo ťažko vôbec hľadať slová.
O situácii na gréckych hraniciach rokoval Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) pri Európskom parlamente. Svojím príhovorom k tomu prispela aj eurokomisárka Ylva Johanssonová a naozaj stojí za to, z jej príspevku zacitovať.
Johanssonová hovorí o ohrození migrantov na gréckych ostrovoch koronavírusom a o tom, že ich treba ubytovať v prázdnych hoteloch a separovať, aby sa zdraví nenakazili. Hovorí tiež o potrebe poslať tam lekársku pomoc, pre migrantov, ale aj pre miestnych ľudí. „Potrebujeme odľahčiť tlak na utečenecké tábory na ostrovoch. Pracujeme na premiestnení mladistvých bez sprievodu. Máme osem členských štátov, ktoré sa zaviazali, že si vezmú 1600 mladistvých bez sprievodu.“
Johanssonová hovorí aj o tom, že EÚ poskytuje veľkú finančnú pomoc a vymenúva jej položky. K dispozícii je 350 miliónov eur. Tieto zahŕňajú podporu kapacity na gréckej pevnine, platbu za 25 tisíc lôžok, hotovostnú pomoc 90 tisíc imigrantom (cca 1500 eur každému), spolu 190 miliónov eur. Podpora na zvýšenie kapacity na gréckej pevnine: 31 táborov, ich prevádzka a služby – okolo 100 miliónov. Pokračovanie podpory kľúčových ochranných aktivít pre rodiny s deťmi, služby v tábore Kara Tepe na Lesbose – cca 25 miliónov eur. Dočasné ubytovanie zraniteľných ľudí preložených z táborov do gréckych hotelov – cca 35 miliónov.
Johanssonová tiež uvádza, že okrem týchto položiek budú potrebovať ďalších 350 miliónov. Tie by mali byť použité nasledovne: 280 miliónov by malo ísť na postavenie piatich viacúčelových prijímacích a identifikačných centier na gréckych ostrovoch ešte tento rok. Na asistenčnú službu pri dobrovoľnom návrate a reintegrácii má smerovať 10 miliónov eur. Služba v nových táboroch, bezpečnosť, strava, doprava, ďalšie vybavenie zdravotníckych tímov, ako aj podpora gréckej azylovej služby – 50 miliónov eur. Na hraničné patroly na vonkajších hraniciach Grécka a Bulharska je určených 50 miliónov eur. Ďalších 10 miliónov má ísť na Európsky azylový podporný úrad EASO v Grécku. A napokon, skromných 10 miliónov je určených na posilnenie hraničnej stráže Frontex.
Johanssonová ďalej zdôrazňuje, že v týchto korona časoch je rovnako dôležité ako predtým, že migranti musia mať právo na azyl, a že my (Európa) musíme trvať na našich hodnotách a základných právach. Tvrdí: „V týchto krízových časoch je tu stále riziko rastu xenofóbie. Myslím, že by sme mali oceňovať, čím všetkým dôležitým nám teraz prispievajú mnohí ľudia s migrantským pôvodom. Slúžia ako zdravotnícki pracovníci, lekári alebo robia dobrovoľnícke práce. Po celej Európe migranti sa mobilizujú, aby podporovali svoje hostiteľské spoločenstvá.
Chcem zdôrazniť dôležitosť formovania viac vítačskej spoločnosti. Mnohí migranti sú vo svojich krajinách v zraniteľnom postavení, pokiaľ ide o trh práce, veľké nebezpečenstvo straty zamestnania, či o ekonomické zdroje.
Budem bojovať proti xenofóbii, diskriminácii a rasizmu a pomáhať zraniteľným migrantom aj tým, že budem konzultovať s občianskou spoločnosťou, zamestnávateľmi, odbormi a inými relevantnými organizáciami rozvojové možnosti na ochranu a podporu migrantov a utečencov a maximalizovať ich ekonomický prínos, ktorý môžu priniesť vo fáze zotavovania nielen v Grécku, ale v celej EÚ,“ uviedla Johanssonová.
Kto neverí, že to tá dobrá žena vo svojom príspevku k rokovaniu europarlamentnej komisie naozaj povedala, môže si to v origináli prečítať napríklad TU. Uviedli sme to tu na ilustráciu, aby sa aj neveriaci čitateľ na vlastné oči presvedčil, aké bytosti sa pohybujú v centrálnych európskych inštitúciách, v porovnaní s ktorými dokonca ešte aj mladý Šimečka je celkom príčetný a štandardný zjav.
Všimol si to vo svojom facebookovom statuse s titulkom „Brusel ide dávať vreckové a platiť hotely imigrantom. A čo pôvodní Európania?!“ aj europoslanec Milan Uhrík, ktorý píše: „Prinášam vám čerstvé informácie z Bruselu: EÚ sa už načisto zbláznila! V čase, keď sa Európania nemôžu kvôli koronavírusu slobodne prechádzať ani len vo vlastných mestách, chcú bruselskí úradníci sťahovať desaťtisíce imigrantov z Grécka do celej Európy a za stovky miliónov eur im idú dávať vreckové a platiť ubytovanie v dovolenkových hoteloch. A v médiách nie je o tom ani zmienka!“
Uhrík zdôrazňuje, že Európa musí rázne zastaviť prijímanie imigrantov, pretože jednoducho nedokáže bojovať na dvoch frontoch – na jednej strane s neviditeľným koronavírusom a na druhej strane s inváziou státisícov imigrantov, ktorí čakajú, ako sa o nich postaráme. A vyzýva: venujme tú pomoc radšej našim ľuďom!
Ivan Lehotský