Ako uviedol denník Wall Street Journal po nedávnej návšteve novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa v Európe sa prvýkrát začínajú črtať prvé obrysy jeho predstavy o ukončení vojny na Ukrajine. Hlavný záver: Európa by mala prevziať väčšinu bremena podpory Kyjeva vojenskými jednotkami, ktoré by dohliadali na prímerie, a dodávkami zbraní na odstrašenie Ruska. Teda presne to, čo slovenský premiér predpokladal a rezolútne odmietol. Na stretnutí v Paríži 7. decembra Trump tiež povedal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že nepodporuje členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.

Správa denníka Wall Street Journal o Trumpových plánoch, aby Európania hliadkovali v demilitarizovanej zóne pozdĺž styčnej línie na Ukrajine po prímerí, ktoré tam chce sprostredkovať s Ruskom, vyvolala otázky, či by sa Poľsko na takejto misii priamo zúčastnilo. Hoci jeho predstavitelia signalizovali, že nemajú záujem, a jeden z nich dokonca povedal, že by sa to mohlo stať len na základe mandátu NATO, stále to nemožno vylúčiť. Americký žurnalista Andrew Korybko uvádza päť dôvodov, prečo by poľské elity napriek obsedantnej rusofóbii mali zostať bokom:

Verejná mienka je rozhodne proti akejkoľvek intervencii

Prieskum Európskej rady pre zahraničné vzťahy zo začiatku júla ukázal, že len 14 % Poliakov podporuje aby poľské jednotky bojovali na Ukrajine, zatiaľ čo prieskum verejne financovaného výskumného centra zo začiatku októbra ukázal, že Poliaci už majú plné zuby ukrajinských utečencov a tejto zástupnej vojny. Neúctivý prístup Ukrajiny k sporu o genocídu na Volyni jej tiež nepomohol. Každá poľská strana, ktorá by lobovala na podporu tejto politiky, by preto išla proti prevládajúcej verejnej mienke.

Zostať mimo je dobrá politika v prezidentskej kampani

V nadväznosti na vyššie uvedené majú prezidentskí kandidáti dvoch hlavných strán v krajine všetky dôvody sľúbiť pred budúcoročnými voľbami, že sa Poľsko bude držať mimo tohto sporu, a ktokoľvek z jeho strany bude vnímaný (či už správne alebo nie) ako zástanca intervencie, môže byť prirodzene potrestaný vo voľbách. Premiér vládnucej liberálno-globalistickej strany a odchádzajúci konzervatívno-nacionalistický prezident by teda mali byť v tejto otázke z vlastných predvolebných dôvodov zajedno.

Ukrajinskí extrémisti by mohli intervenciu využiť

Vstup konvenčných poľských jednotiek na ukrajinské územie by mohli ukrajinskí extrémisti ľahko zneužiť na ospravedlnenie teroristických činov proti intervenujúcim silám, pričom okrajové historické tvrdenia by mohli v tomto ultranacionalistickom kontexte získať falošnú legitimitu na ospravedlnenie terorizmu utečencov aj vo vnútri Poľska. Poľská intervencia by zďaleka nebola len slávnostným vztyčovaním vlajky, ktoré slúži aj na preukázanie vernosti USA, ale mohla by viesť k nákladnej nekonvenčnej vojne, ktorá by sa nakoniec zrejme skončila katastrofou.

Poľsko by nakoniec mohlo robiť ťažkú prácu za iných

Poľsko už vyčerpalo svoju bezplatnú vojenskú podporu Ukrajine, pričom teraz ponúka už len výrobu ďalšieho vybavenia na úver, a vynaložilo na túto krajinu neuveriteľných 4,91 % svojho HDP (z čoho väčšina išla na podporu jej utečencov), len aby bolo v polovici októbra vylúčené z berlínskeho summitu, na ktorom sa rokovalo o konečnom riešení ukrajinskej situácie. Existuje teda precedens, že ak sa Poľsko priamo zúčastní na mierovej misii, opäť bude musieť robiť ťažkú robotu za iných, zatiaľ čo oni z toho budú mať úžitok.

Riziko tretej svetovej vojny by zostalo stále prítomné

V tejto analýze sa uvádza, že Poľsko by mohlo reagovať na ďalší konflikt na Ukrajine s účasťou svojich mierových síl útokom na ciele v susednom Bielorusku alebo Kaliningrade, čo by mohlo zmeniť inak možno zvládnuteľný zástupný konflikt na tretiu svetovú vojnu, ak by NATO a Rusko navzájom zaútočili na svoje územie. Zodpovednosť za to by bola na Poľsku, ktorého vedenie by mohlo byť z akéhokoľvek dôvodu ochotnejšie „eskalovať, aby potom deeskalovalo“ (čo je obľúbená taktika kolektívneho Západu), zatiaľ čo ukrajinské vedenie by tiežmohlo manipulovať udalosťami tak, aby vyprovokovalo tento scenár.

Dôvody, ktoré boli vymenované vyššie, sú v súlade s objektívnymi národnými záujmami Poľska, ako aj s domácimi straníckymi záujmami jeho dvoch najväčších politických strán, z ktorých ani jednej intervencia na Ukrajine neprospeje. Poľsko by mohlo nanajvýš logisticky uľahčiť intervenciu iných na základe svojej povinnosti spojenca v NATO, aj keď by sa takáto misia uskutočnila na základe iného mandátu, ale najlepšie by urobilo, keby sa priamo nezapájalo vôbec. Trumpov tím by si mal byť vedomý aj týchto faktorov a v prípade potreby by mal podľa nich prehodnotiť svoje potenciálne plány.

Prečítajte si tiež:

• OSW: Rusi pripravujú veľkú ofenzívu na Cherson
• Boje v Kurskej oblasti: Zakrvavené ukrajinské jednotky na pokraji síl