Bratislava 29. októbra 2019 (HSP/Foto:BUX.sk)
Vo „zvieracej“ krimisérii Františka Kozmona vychádza ďalšia lahôdka. Najskôr to bol Potkan, Rosnička a Kukučka. Teraz prišiel Vlk. Predtým išlo o čistokrvné kriminálky, tentoraz Kozmon zabrúsil do mafiánskych vôd kanadského Montrealu. Šikovne prelína minulosť s prítomnosťou, v ktorej detektív Marek Wolf pátra po svojich koreňoch…
Marek Wolf prežil istý čas v Kanade, potom sa vrátil na Slovensko, kde sa stal dobrým vyšetrovateľom…no teraz opäť odchádza na sever Ameriky. Donútil ho k tomu vrah, ktorý mu poslal fotku z miesta činu s odkazom: Chceš poznať pravdu o svojom otcovi? Musíš sa vrátiť do Montrealu.
Montrealskému podsvetiu kedysi vládol mafián Anthony Rizzo. „Viem len toľko, že môj otec bol policajt a pracoval pre taliansku mafiu. Z toho som si vydedukoval, že sa infiltroval medzi Rizzovcov. Pravdepodobne preto, aby na nich zbieral dôkazy. Tam moje informácie končia a dúfal som, že vy mi poviete viac,“ uvažuje Marek Wolf.
Mafiánske časy sú však už dávno preč. Rizzo je za mrežami a jeho posluhovači sa rozpŕchli. Po rokoch sa na povrch dostávajú staré hriechy a na vrahovom zozname pribúdajú obete. Vraždy spolu zdanlivo nesúvisia, no Marek odhaľuje, že všetky obete pracovali pre starého mafiána. Čo má s tým všetkým spoločné jeho otec a aká je pravda, ktorú o ňom vie len vrah?
Wolf si uvedomuje, že sa ženie do vopred nastraženej pasce, no nemôže si pomôcť. Nezastaví sa, kým neodhalí pravdu. Tá ho však môže stáť život.
Pozrite si, čo o svojej knihe hovorí autor František Kozmon:
Dostane vás dynamické a pútavé striedanie príbehov z minulosti, kde sa dozvedáte o živote Markovho otca s mafiou. A z prítomnosti, v ktorej prebieha pátranie a skladanie jednotlivých dielikov. Kozmon výborne vystaval príbeh na krátkych a napätím nabitých kapitolách, pričom už si vravíte – ok, teraz stop, musím si vydýchnuť…a opäť sa začítate do ďalšej. A potom ďalšej, takže čítate aj niekoľko hodín J
Kniha je najkrajší dar.
Začítajte sa do novinky Vlk:
Prológ
Wolf sa potkýnal a potácal na úteku pred smrťou do náruče väčšieho nebezpečenstva. Bol to vopred prehratý boj. Hlboký sneh mu znemožňoval pohyb a zároveň zabezpečil jeho prenasledovateľom, že v žiadnom prípade nestratia jeho stopu.
Boli v presile: dvaja na jedného. Za iných okolností by mu tieto počty nevadili, no obaja boli ozbrojení a on nemal ani nôž. Čo nôž? Nemal ani gate. Bol len v tielku a trenírkach. Napriek tomu to nevzdával. Brodil sa snehom, až kým sa nedostal na kraj lesa. Nevšimol si, že za lesom začína strmý kopec, potkol sa do prázdna. Sneh, ktorý ho doposiaľ brzdil, ho odrazu poháňal vpred, keď sa kotúľal dole svahom.
Našťastie tak aspoň získal náskok. Zbieral sa na nohy, keď sa ozvali výstrely.
Mimo, potešil sa.
Pozviechal sa a opäť sa dal na útek. Dúfal, že strmý svah mužov, ktorí ho prenasledovali, odradí, zároveň však vedel, že ich motivácia je prisilná. Obzrel sa, keď výstrely ustali, a uvidel, ako sa opatrne spúšťajú z príkreho svahu.
Už hľadel len vpred v nádeji, že nájde záchranu alebo útočisko. Mal vôbec ešte nejakú šancu?
Odpoveď prišla takmer v tej istej chvíli: v údolí pod svahom, v ktorom sa ocitol, tiekla rieka a na brehu, ku ktorému sa blížil, stála malá chatka s mólom. Bolo to ako vidieť fatamorgánu uprostred púšte. Zahmlievalo sa mu pred očami. Žmúril, aby zaostril zrak. Vidí dobre? Znamená to, že nájde loď?
Do žíl sa mu vliala prudká dávka nádeje. Teraz to nemôže vzdať. Do lesov, ktoré obklopovali rieku, predsa chodili poľovníci. Možno chatka patrila jednému z nich a možno v nej drží odloženú pušku, brokovnicu, čokoľvek, čo by zvýšilo jeho šance.
Musel rozbiť okno, aby sa dostal dnu. Na okamih sa potešil, že sa schoval aspoň pred vetrom. Triasol sa od zimy. Narýchlo si šúchaním zohrial skrehnuté dlane, potom sa chytil za lakte, akoby sa snažil čo najviac schúliť. Pustil sa do prehľadávania chatky. Bola malá, tvorila ju len jedna miestnosť s niekoľkými skriňami, rozkladacím gaučom a nízkym kabinetom. Wolf sa pozrel všade, no našiel len náboje. Tie mu však bez zbrane nepomôžu.
Až vtedy si všimol kľúč od lode zavesený pri vchode. Pochopil. Schmatol ho, než zasa vyšiel do zimy. Obehol chatku a z druhej strany pri móle našiel ďalšie prístrešie: garáž, ktorá chránila loď pred drsnými poveternostnými podmienkami.
Jeho útek bol ako jeden veľký kolotoč, chvíle nádeje rýchlo striedali okamihy sklamania. Tentoraz nedokázal motorový čln, ktorý v garáži objavil, naštartovať. Zistil, že v nádrži nie je žiadny benzín. Na jeho palube boli len dve veslá na pádlovanie. S tými sa ďaleko nedostane. V hlave mu skrsol nápad, ktorý bol len výkrikom do tmy. Zdvihol jedno veslo, ohmatal kovový list, potom pevne uchopil žrď.
Bola to posledná šanca.
Wolf cítil adrenalín prúdiaci v krvi. Šialene rýchlo dýchal a napätie ovládajúce jeho telo len narastalo. Keď sa na garáži otvorili dvere, náhle sa mu zatmelo pred očami. Naslepo a s ručaním losa v ruji sa zahnal.
Akoby na moment stratil vedomie. Keď znova prišiel k zmyslom, dýchal plytko. V ruke držal veslo postriekané krvou. Pozrel sa pod seba. Ležalo tam bezvládne telo s končatinami prevísajúcimi nad vodou a dokaličenou tvárou. Muž, ktorý ho dohnal, nestihol ani vystreliť. Teraz pištoľ, ktorú zvieral v ruke, pustil a nechal ju spadnúť do vody. Namočil si pri tom rozmliaždené prsty.
Wolf sa v poslednej chvíli načiahol za zbraňou, no pred pádom ju zachrániť nestihol. Takmer sám skončil v prúde ľadovej rieky. Vtom si náhle uvedomil, že aj keby sa mu to podarilo, aj keby mal v rukách zbraň, ktorou by sa mohol brániť, nič by tým nevyriešil. Aj keď zabije oboch mužov, ktorí ho prenasledovali, získa len náskok. Celý život bude už len mŕtvym mužom na úteku.
BUX.sk – Knihy, ktorými žijete
0.0°C
.jpg)
