Bratislava 15. júla 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)
Jedna z top udalostí ostatného týždňa bola nesporne správa, že štát odškodnil pozostalých po advokátovi Krivočenkovi sumou 90 000 eur. Iste, žiadna suma rodine otca nevráti, ale za fatálne pochybenie štátu sa pozostalým dostala aspoň aká taká kompenzácia, konštatuje vo svojom týždennom komentári Roman Michelko (SNS). Jeho príspevok prinášame v plnom znení
Problém je v tom, že odškodné platí garnitúra, ktorá s predmetným zlyhaním štátu nemá nič spoločné. A tu vzniká problém, nemalo by sa takéto zlyhanie zosobniť exministerke spravodlivosti Kolíkovej? Alebo sudcovi, ktorý uvalil na advokáta Krivočenka s najväčšou pravdepodobnosťou nezákonnú väzbu? Je naozaj legitímnou otázkou dokedy budeme tolerovať hrubé nezákonnosti, ktoré sa tu masívne diali v ostatných troch a pol rokoch? Len pre pripomenutie, advokát Krivočenko vôbec nemal prečo byť väzobne stíhaný.
Ak sa už vo väzení nakazil, bolo prejavom vrcholného hyenizmu, že rodina až do poslednej chvíle nebola informovaná o jeho zdravotnom stave, že nemal prístup k vitamínom a v konečnom dôsledku, mu bola odopretá pľúcna ventilácia, a to napriek tomu, že v tom čase bola k dispozícii. To čo sa dialo v minulosti bolo naozaj hrozné, je však potrebné urobiť všetky opatrenia, aby sa hrôzovláda, ktorá gniavila Slovensko v rokoch 2020 – 2023 už nikdy neopakovala. Aj preto súčasná garnitúra nešla cestou revanšu, ale cestou právneho štátu.
Pritom dnes a denne sa dozvedáme o nových a nových, nezákonných väzbách, čo konštatuje nielen Ústavný súd, ale aj Európsky súd pre ľudské práva. Áno, je krajne frustrujúce, že sudcovia ktorí boli spolupáchateľmi masívnych nezákonností dosiaľ nielen že nie sú trestne stíhaní, ale dokonca nie sú ani vyzlečení z sudcovského talára.
Každopádne postupné zadosťučinenia postupne prichádzajú. Ex sudca a súčasný advokát David Lindtner dostal od vlády ospravedlnenie za vyše 280 dňovú nezákonnú väzbu. Policajná inšpekcia vzniesla voči prominentnému čurillovcovi Pavlovi Ďurkovi nové obvinenie za takzvanú otočku, teda za to, že po prepustení z väzenia okamžite zadržal pochybne obvineného podozrivého dúfajúc, že ho psychicky rozloží a zlomí. Takéto neľudské praktiky však boli v tom čase zakázané judikátom Ústavného súdu „užívaním práva na osobnú slobodu, garantovanou Ústavou SR“, čo však premotivovaný vyšetrovateľ NAKA nijako nebral do úvahy. Iste vyšetrovanie čurillovcov, ktorí sú dôvodne podozriví z masívneho páchania tých najohavnejších zločinov, ide veľmi pomaly, ale 6800 strán ktoré vyšetrovatelia inšpekcie poslali na prokuratúru jasne svedčí o tom, že je lepšie ísť síce pomalšou, ale právne istejšou a čistejšou cestou.
Voľby v kľúčových štátoch EU, Francúzsku a Británii dopadli rozdielne. Vo Francúzsku prezidentovi Macronovi jeho risk na rýchle a prekvapivé voľby nevyšiel. Vo francúzskom parlamente, nie je možné zostaviť funkčnú politickú väčšinu a preto po roku chaosu a rozvratu môžeme očakávať nové voľby. Inak je tomu v Británii, tam voľby dopadli podľa očakávaní – po 14 rokoch konzervatívcov vystriedajú Labouristi. Práve na týchto voľbách, sa však jasne ukázalo, aký nespravodlivý volebný systém je v Británii, kde strana Nigela Faraga miesto viac než osemdesiatich mandátov, ktoré by získala v pomernom systéme ich má len päť.