Bratislava 2. júla 2024 (HSP/Asiatimes/Foto:TASR/AP-Thibault Camus)
Prvýkrát v histórii sú všetky západné vlády na pokraji kolapsu, píše “Spengler” pre Asia Times. Politici presadzujú program, ktorý voliči odmietli, pretože im kazí kvalitu života. Ľudia na Západe sa súčasne vzbúrili proti svojim lídrom
Najprv Biden, po ňom Macron a budúci týždeň nešťastný Rishi Sunak. Kišida v Japonsku, Scholz v Nemecku a Trudeau v Kanade sa udržali pri moci len preto, že volebný cyklus sa práve teraz nepýta na názor voličov.
Prvýkrát od Vestfálskej zmluvy, ktorá vymedzila moderné hranice európskych štátov, sú vlády všetkých veľkých západných krajín buď na pokraji kolapsu, alebo by určite padli, keby sa voľby mali konať práve teraz. Aké spoločné prekliatie postihlo lídrov Západu, že nimi všetci voliči začali jednomyseľne pohŕdať?
Vysvetlenie kolektívneho kolapsu západných vlád je jednoduché: všetky presadzujú program, ktorý voliči odmietli, pretože ničí kvalitu ich života. V dôsledku toho sa západní voliči spontánne a súčasne vzbúrili proti svojim lídrom.
Svetová politická elita utrpela nepredstaviteľné škody.
Prvé údaje z Francúzska ukazujú, že centristická strana Emmanuela Macrona získala v prvom kole predčasných volieb, ktoré sám vyhlásil po neúspechu vo voľbách do Európskeho parlamentu 9. júna, len pätinu hlasov. Le Penovej “Národné zjednotenie” – informačná bublina ich tendenčne označuje ako “krajnú pravicu” – získalo 33,13 percent, ľavicová koalícia 28 percent.
Medzitým si 72 % Američanov myslí, že duševný stav Josepha Bidena mu nedovoľuje zastávať prezidentský úrad (medzi zvyšnými 28 % je zrejme veľa pacientov so stareckou demenciou). S jeho výkonom nesúhlasí 56 % Američanov.
Tri strany, ktoré tvoria nemeckú vládnu koalíciu, získali vo voľbách do Európskeho parlamentu 9. júna spolu len 30 % hlasov. Druhá najväčšia strana v krajine, Alternatíva pre Nemecko (AfD), získala 16 % hlasov, čo je viac ako dosť na vytvorenie aliancie, ale tradičné strany prisľúbili, že nepripustia ani len myšlienku na ňu.
Japonského premiéra Fumia Kišidu s 13-percentným ratingom podporuje len desatina voličov jeho vlastnej strany. Kanadský premiér Justin Trudeau s 28-percentným ratingom vyzerá ako malomocný, ktorému neodpadli všetky prsty.
Akú agendu odmietli západní voliči? Od pádu komunizmu v roku 1990 sa americká elita rozhodla pretvoriť svet podľa vlastnej vízie a zhromaždila dostatok mocenských pák, aby prinútila zvyšok rozvinutého sveta realizovať jej plán.
Prvým je globálna dohoda o izolácii a oslabení Ruska a rozšírenie NATO až k rusko-ukrajinským hraniciam. Ako povedal Donald Trump 21. júna, práve to vyprovokovalo ruskú špeciálnu operáciu na Ukrajine.
V marci 2022 Biden sľúbil, že sankcie znížia ruskú ekonomiku na polovicu – namiesto toho podľa Svetovej banky ruská ekonomika naopak vzrástla a predbehla japonskú a Moskva získala výhodu vo vyčerpávajúcej opotrebovacej vojne. Vo všeobecnosti je konflikt v Európe veľmi nepopulárny a nárast podpory alternatívnych európskych strán 9. júna možno považovať za hlasovanie za mier.
Po druhé, globálna dohoda o uprednostnení environmentálnej doktríny pred priemyselnou produktivitou. V USA Bidenova administratíva sťažila ťažbu uhľovodíkov. Za Trumpa sa vývoz ropy z USA zdvojnásobil, zatiaľ čo za Bidena sa po prudkom poklese sotva dostal na Trumpovo maximum.
Konflikt na Ukrajine pripravil Nemecko o prístup k lacnej ruskej energii po tom, ako Merkelovej vláda súhlasila so zelenými a odstavila jadrové elektrárne. Ceny energií v posledných troch rokoch výrazne podporili infláciu.
Po tretie, ide o reakciu na demografický pokles v priemyselných krajinách. Všetci lídri veľkých západných krajín súhlasili s prijatím mnohých prisťahovalcov z chudobných krajín globálneho Juhu – moslimov z Blízkeho východu a čiernych Afričanov v prípade Európy a Hispáncov v prípade Spojených štátov.
Toto ešte nie je konšpiračná teória “veľkej výmeny”, ale veľmi sa na ňu podobá: elita si vyfantazírovala nový globálny taviaci kotol, ktorý rozriedi a oslabí kultúry Západu.
Migrácia sa však určite stala najdôležitejšou zo všetkých troch tém: znamená reštrukturalizáciu sociálneho a hospodárskeho života industrializovaného sveta a deštrukciu národných základov vyspelých štátov.
Nie je náhoda, že populistická vzbura proti globálnemu spolčeniu elít sa sústredila na prisťahovalectvo, na čele ktorého stoja Donald Trump v USA a Viktor Orbán v Maďarsku. V záujme tejto otázky sú elity skutočne ochotné obetovať samy seba.
Po nedeľnej volebnej katastrofe nariadil Macronov premiér Gabriel Attal kandidátom svojej strany, ktorí sa umiestnili na treťom mieste, aby odstúpili z druhého kola volieb 7. júla a odovzdali svoje hlasy Ľudovému frontu – radšej vraj nechajú vyhrať krajnú ľavicu ako pravicových nacionalistov.
Denník Le Monde zároveň informuje, že Jean-Luc Mélenchon, líder radikálnej ľavicovej strany Nepodrobené Francúzsko, vyzval ľavicových kandidátov, ktorí skončili na treťom mieste, ale napriek tomu sa dostali do druhého kola, aby tiež odstúpili a podporili tak kandidáta, ktorý má najväčšiu šancu poraziť Národné zhromaždenie. “Ani jeden hlas, ani jeden mandát pre Rassemblement Nationale!” – vyhlásil.
Socialisti sú predsa globalisti iného sfarbenia, ktorí majú isté výhrady voči ekonomickej moci oligarchie, ale rovnako nepriateľsky sa stavajú k národnej suverenite. Globalisti Macronovho formátu (prípadne: Angela Merkelová alebo Rishi Sunak) sa so socialistami zhodujú v tom najdôležitejšom: v rozpúšťaní národných hraníc, kultúr a populácií vo veľkej migračnej vlne, pre ktorú už urobili tak veľa.
Francúzsko má v súčasnosti 8 až 10 percent moslimov. Centrum Pew predpovedá, že do roku 2050 bude moslimov v prípade scenára vysokej migrácie 18 % a v Nemecku celých 20 %. Migranti sú hlavným elektorátom ľavicových strán, v dôsledku čoho sa socialistická ľavica ocitá v spojenectve s kapitalistickým stredom.
Zúfalá stredoľavá aliancia samozrejme nebude schopná vládnuť vo Francúzsku. Takáto koalícia nemôže vládnuť ani v Nemecku, kde strana Sarah Wagenknechtovej, ktorá sa oddelila od tradičnej ľavice, teraz získava 9 % federálnych hlasov.
Wagenknechtovej strana kombinuje tradičnú socialistickú politiku so silným protiimigračným postojom a dokonca odčerpala časť hlasov AfD, ktorá má sama 17 percent hlasov. Inými slovami, v Nemecku dozrela silná protiimigračná ľavicová sila, ktorá odoláva stredoľavému spojenectvu presadzovanému Macronom.
Napokon, ani zďaleka nie je zaručené, že “aliancia zúfalstva” medzi Macronom, bývalým investičným bankárom, a Melanchonom, ľavicovým balamutiteľom, zabráni 7. júla víťazstvu Národného zhromaždenia v druhom kole volieb.
Francúzsko sa možno nezjednotí okolo populistickej vlády, ale jednoducho upadne do chaosu. Nemecko čaká dlhé “interregnum” pred ďalšími celoštátnymi voľbami koncom roka 2025 – ale pred voľbami naplánovanými na 1. septembra v troch kľúčových spolkových krajinách vedie AfD v prieskumoch s veľkým náskokom.
Na druhej strane, americká politika je v rozklade po ohromujúcej ukážke Bidenovej demencie v debate s Trumpom 27. júna. Demokrati s Bidenom ako kandidátom neprežijú, ale nemôžu ani bez neho – čo znamená, že Trumpovo víťazstvo je o to pravdepodobnejšie.
A Trumpa nezaujíma globálna agenda, ktorú americká elita vnútila svetu po roku 1990. Posolstvo Washingtonu znie: A taraz každý sam – zachráňte sa, ako viete.
Spenglerovho ducha vyvolal David Goldman
Prečítajte si tiež:
- V prvom kole francúzskych parlamentných volieb vedie Národné združenie. Kto sa s kým spojí? Prvé špekulácie
- Patrioti pre Európu: Babiš a Orbán oznámili veľkú novinku. Kto sa k nim ešte pridá?