Bratislava 8. apríla 2023 (HSP/Foto:Twitter)
“Notoricky kruté”: mali by sme zrušiť Picassa? Rozhodujú zberatelia, umelci, kritici a kurátori – komentár s takýmto názvom zverejnil denník Guardian. Exminister Juraj Draxler túto polemiku kritizuje s tým, že ide o kultúrne lynče a sebabičovacie manévre
Celkom vážne sa začalo preberať, pri 50. výročí jeho úmrtia, či by nemal byť jeho odkaz nejako potlačený. Prečo? Lebo, samozrejme “kultúrna expropriácia”. Vo svojich maľbách používal africké masky a iné motívy a on predsa nebol Afričan. Iné média začali vyťahovať feminizmus a komentovať to, či mal veľa mileniek a nejako nepotláčal ich práva.
Picasso bol asi najvýznamnejším maliarom 20. storočia, aj keď mnohým jeho štýl nie je blízky a uprednostňujú klasickejšie maľby a štýly.
“Skôr bol nekonečným inovátorom, stále vymýšľal nové techniky, nové formy výrazu, ktoré si od neho brali ďalšie a ďalšie generácie umelcov.
A tak v dnešnom svete USA, Británie a čoraz viac aj Nemecka ho ako veľkú figúru treba postaviť pred inkvizičný tribunál a zistiť, či je hodný svojho miesta v našej kultúre. Je to celé naozaj bizarné, tieto kultúrne lynče a sebabičovacie manévre. Nedávno sa popredné britské noviny The Guardian ospravedlnili za to, že jeden z ich zakladateľov, pred 200 rokmi, mal čiastočne zisky z otrokov. Tento týždeň sa začalo rozoberať, či by sa nemala ospravedlniť britská kráľovská rodina, lebo tiež nejaká časť ich majetku pochádzala z aktivít, ktoré využívali otrokov. Ťažko povedať, kde to skončí,” konštatuje Draxler.
Exminister dodáva, že celé to pritom prúdi z absurdného sveta amerického aktivizmu.”Tam panuje akási bizarná predstava minulosti, v ktorej sa stále hovorí o “Afrike” akoby to bolo jednoliate spoločenstvo zotročené zvyškom sveta, hoci je to obrovský kontinent s rôznorodými kultúrami, aj históriou rôznorodých ríš. A kde okrem iného niektorí boli zotročení, iné spoločenstvá ľudí ako budúcich otrokov chytali a obchodovali s nimi. Mnohým prominentným ľuďom čiernej pleti pritom tieto kultúrne vojny prekážajú, aj sa k tomu vyjadrujú, ale mediálnej mašinérii to v podstate vyhovuje a ak sa Morgan Freeman a ďalší vyjadria “prestaňme už toľko hovoriť o pleti a o tom, čo bolo” málokto to mediálne pokryje. Paralelne s tým sa odvíjajú ďalšie vojny a aktivity armád cenzorov, ktorí vyhodnocujú, či je niekto dostatočne in čo sa týka LBGTI práv a kadečoho ďalšieho. Vyhovuje to širokým skupinám mestských intelektuálov, pretože majú čo robiť, vyhovuje to stredostavovskému publiku, ktoré si potrebuje nejako “kupovať dobro” a tak sa rýchlo svojím súhlasom zapoja. Vyhovuje to médiám aj modernému kapitalizmu, lebo je čo “riešiť” a iné témy sú pekne upozadené,” dodáva v závere Juraj Draxler.
0.0°C
.jpg)
