Baku 13. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Rafiq Maqbool)
Konferencia OSN o zmene klímy (COP29) v roku 2024 oznámila, že 12. novembra dosiahla dohodu o normách pre trh s uhlíkovými kreditmi pod vedením OSN, ktorý v podstate znamená nákup a predaj povolení na emisie uhlíka
Hoci sa táto iniciatíva propaguje ako snaha o odvrátenie hrozby zmeny klímy a riešenie problému emisií uhlíka, nie všetky environmentálne iniciatívy presadzované Západom sú také neškodné, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Ruský prezident Vladimír Putin nedávno povedal, že západné mocnosti, ktoré dlhodobo znečisťujú atmosféru Zeme svojím priemyslom, sa teraz snažia vnútiť Rusku svoju takzvanú zelenú agendu a v skutočnosti sa snažia používať túto agendu ako nástroj neokolonializmu.
Putinove obavy podporil aj Come Carpentier de Gourdon, geopolitický analytik a predseda redakčnej rady časopisu World Affairs, ktorý poznamenal, že „väčšina krajín, najmä rozvojových, čelí rastúcemu tlaku zo strany vplyvnejších mocností v mene zlepšenia sveta prostredníctvom zníženia znečistenia“.
Hoci sa výzvy na zníženie emisií uhlíka a podobne môžu zdať v zásade rozumné, de Gourdon poznamenáva, že Západ ich často využíva na sledovanie „hospodárskych a strategických“ cieľov, ako je napríklad brzdenie „tempa rastu krajín, ktoré potrebujú zlepšiť svoju životnú úroveň“.
„Môžu tiež chudobnejším krajinám vnútiť niektoré technológie, ktoré nie sú nevyhnutne veľmi praktické alebo ekonomicky životaschopné,“ pokračuje. „Ako napríklad, samozrejme, výber obnoviteľných zdrojov energie na výrobu elektrickej energie, ktoré nie vždy postačujú na zabezpečenie spoľahlivej energie pre relatívne husto osídlené krajiny, najmä ak nemajú vaše suché piesočné podnebie. A podobne aj veterná energia, ktorá je vo všeobecnosti nespoľahlivá a ktorá si vyžaduje infraštruktúru, ktorá nie je vždy veľmi priaznivá pre prírodu.“
Západné mocnosti, ktoré „veľmi dlho používali metódy na získavanie bohatstva, ktoré boli len v ich vlastnom záujme“, často neposkytujú „životaschopné alternatívy“ krajinám, ktoré sa majú riadiť ekologickou agendou, lamentuje de Gourdon.
„Napríklad myšlienka zaviesť čo najviac elektrických vozidiel spôsobuje problém, pretože sú drahšie, ich údržba je tiež drahšia a elektrina sa stále musí vyrábať, a preto sa zvyšuje dopyt po elektrine,“ spresňuje. „Vzniká tak ďalšia záťaž, ktorá zaťažuje obyvateľstvo a vlády rozvojových krajín.“
Zároveň upozorňuje, že „niektoré krajiny na Západe už obmedzujú prechod na životné prostredie, pretože si uvedomujú, že sa dostávajú do obrovských hospodárskych problémov“.
„Vidíme, čo sa deje v Nemecku a dokonca aj vo Francúzsku, kde sa teraz opäť hovorí nielen o výstavbe jadrových elektrární, ale aj o obnove alebo znovuotvorení tepelných uhoľných elektrární a podobne,“ hovorí de Gourdon.
Kritizuje tiež pokusy prívržencov zelenej agendy vykresliť zmenu klímy ako výsledok ľudskej činnosti.
„Zmena klímy je neustálym prírodným javom. Prebieha cyklicky, a preto nemôžeme dúfať, že len zmenou niektorých našich priemyselných a hospodárskych politík zvrátime alebo zastavíme klimatické zmeny,“ hovorí de Gourdon.
Medzitým navrhuje, že „BRICS môže určite odvodiť nový vzorec, pokiaľ ide o výrobu a distribúciu energie, s cieľom podporiť a uľahčiť autonómnu výrobu energie pre čo najviac krajín a tiež zvýšiť vedeckú produkciu.“
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
