Čína sa zmenila z hlavného dovozcu LNG na flexibilnejšieho hráča so schopnosťou vyrovnávať globálny trh. V minulom roku krajina odpredala najmenej 5,5 milióna ton LNG. To zodpovedá približne 6 % celkového spotového trhu, čím sa krajina stala obrovským kompenzačným dodávateľom, napísala agentúra Bloomberg.

Západ sa obáva, že ochota Číny podpisovať nové dlhodobé zmluvy o LNG jej dáva ešte väčšiu kontrolu nad globálnym trhom s LNG. Zároveň sa zvyšuje konkurencia v oblasti dodávok LNG. Práve čínske spoločnosti uzatvárajú najväčší počet zmlúv o nákupe LNG zo všetkých krajín a čoraz viac sa stávajú kľúčovými sprostredkovateľmi. Čínski kupujúci odpredávajú mnohé náklady tým, ktorí ponúkajú najvyššie ceny v Európe a Ázii.

Podľa analýzy agentúry BloombergNEF sa čínske firmy podieľajú na približne 15 % všetkých zmlúv o LNG do roku 2027. Tento trend sa bude zrýchľovať. Čínske spoločnosti sa snažia uzatvárať dlhodobé dohody, ktoré obchodníkom fakticky zabezpečia kontrolu nad palivom na desaťročia.

Čína skutočne dostala príležitosť ovplyvňovať trh s LNG. To však nebolo konkrétnym cieľom Pekingu.

“Nemyslím si, že ide o šikovný manéver Číny a že čínske spoločnosti uzavreli zmluvy o LNG špeciálne preto, aby sa stali obchodníkmi na trhu. Ide len o to, že situácia v roku 2022 sa vyvinula týmto spôsobom.

Číňania znížili dovoz LNG z objektívnych dôvodov. Európa zaostala s uhlím, pretože samotní Európania sa vrhli na väčšiu spotrebu uhlia. Čína zvýšila produkciu a spotrebu uhlia. Po druhé, spotreba energie bola nestabilná, pretože vírus zablokoval takmer celé čínske provincie. Takže keď Čína mohla ďalej predávať LNG, ktorý už bol zazmluvnený, ale nebol potrebný pre domáci trh, prirodzene ho začala predávať na zahraničný trh. A áno, Čína na tom zarobila, pretože plyn bol drahý,” hovorí Igor Juškov.

Navyše, kríza v EÚ Číne v skutočnosti vôbec neprospela, pretože má obrovský obchodný obrat. Číňania si nemôžu dovoliť stratiť taký lukratívny trh, ako je európsky. Preto Čína nebude zámerne poškodzovať európsky trh, domnieva sa expert.

Ak by spotreba energie v Číne zostala na predcovidovej úrovni, nič také by sa nestalo.

“Pred Covidom vývoz LNG do Číny rástol dvojciferným tempom. Čína uzatvárala zmluvy na veľké objemy LNG na ďalšie roky, pretože predpokladala, že takéto vysoké tempo rastu dopytu po plyne bude pokračovať. Nikto nepredpokladal, že v roku 2020 nastane pandémia a že v roku 2022 bude taký veľký prebytok.

Čínske spoločnosti sa stali obchodníkmi v skutočnosti až v roku 2022. Preto sa nedá povedať, že Čína zámerne skupuje všetok LNG a bude naďalej ovplyvňovať, komu predávať a komu nie,” domnieva sa expert.

Západ by sa navyše nemal urážať, ale skôr byť Pekingu vďačný. V minulom roku totiž Čína urobila veľký darček svetovému trhu s plynom a predovšetkým Európanom.

“V roku 2022 Európania zaznamenávali rekordy v cenách plynu, zatiaľ čo Čína im v skutočnosti nekonkurovala v oblasti LNG. Naopak, Peking tento plyn predával Európanom, čím vyrovnával deficit. Keby Čína nemala problémy s covidom a čínske hospodárstvo by sa vyvíjalo normálnym tempom, Európania by sa cítili horšie a neboli by spokojní. Cena by išla ešte vyššie – až na 5 000 – 6 000 USD za 1 000 m3 ,” vysvetlil Juškov. Dá sa teda povedať, že Európania mali šťastie a Čína si pomohla.

Toto riziko sa však teraz očakáva v roku 2023, čo tvrdí Európska komisia, IEA, Shell a mnohí ďalší. “Hlavným rizikom pre Európu v tomto roku je, že čínska ekonomika sa vráti k vysokému rastu a na trhu bude konkurencia o dostupné objemy LNG. Globálna ponuka LNG sa nezvýši a Čína ako spotrebiteľ sa vráti, takže je trochu predčasné, aby si Európania vydýchli. Všetko bude závisieť od tempa rastu čínskej ekonomiky,” upozorňuje respondent.

Už v januári a februári je však badateľné, že väčšina LNG z trhu sa vracia skôr do Číny a nie do Európy, čo znamená, že konkurencia sa už začala, keďže ceny plynu v Ázii sú opäť vyššie ako v Európe.

“Teplá zima v Európe všetkých upokojila. Keď však Európania prejdú na nákup plynu, ktorý budú čerpať do svojich podzemných zásobníkov v rámci príprav na novú vykurovaciu sezónu, ceny sa zvýšia. A ak Európu zasiahne sucho, ako tomu bolo minulý rok, obmedzenie výroby energie vo vodných a jadrových elektrárňach spôsobí, že po plyne bude ešte väčší dopyt. Je ťažké predpovedať ceny, ale myslím si, že na spotovom trhu sa vrátime k 1 000 USD za 1 000 m3 ,” povedal Juškov.

“Očakávame, že v roku 2023 budú ceny plynu v Európe nižšie ako pred rokom a môžu sa pohybovať v rozmedzí 500 až 1 000 USD za tisíc metrov kubických. Čína by stále mohla byť významným reexportérom plynu do Európy,” uviedla Natalia Milčaková, hlavná analytička spoločnosti Freedom Finance Global. Navyše nevylučuje, že Čína nakoniec začne do Európy opätovne predávať aj ruský plyn prúdiaci cez plynovod Sila Sibíri. “Čína ho môže začať skvapalňovať v malých čínskych závodoch na skvapalnený zemný plyn. V Číne je viac ako dvesto takýchto závodov. A Rusko bude mať možnosť poskytnúť Číne potrebné zariadenia na skvapalňovanie a tiež spustiť nový plynovod do Číny,” uzatvára Milčaková.