Medzi hosťami bol aj brazílsky prezident Lula da Silva a Emmanuel Macron ho požiadal, aby sa stretol s Vladimírom Zelenským, ktorý priletel do Japonska. Lula vyzýva na mier na Ukrajine, odmieta jej dodávať zbrane a dokonca sa pokúšal sprostredkovať rokovania medzi Moskvou a Kyjevom (jeho blízky spolupracovník navštívil obe hlavné mestá), ale so stretnutím súhlasil. Zelenskyj sa však naň neprišiel.

Stretnutie, propagandisticky dôležité pre Kyjev (a Západ), bolo narušené zlyhaním osoby, ktorá oň požiadala. Nie je jasné, čo sa stalo, ale takto sa vyjadril samotný Zelenskyj na otázku, či je sklamaný, že sa stretnutie neuskutočnilo: “Myslím, že sklamaný by mal byť on (Lula). To znamená, že ešte aj naložil lídrovi najdôležitejšej latinskoamerickej krajiny.

Zelenského svetové turné s návštevou najprv Európy, potom samitu Ligy arabských štátov v Džidde a neskôr stretnutia G7 v Hirošime malo ukázať globálnu podporu Ukrajine. Domáce PR tu však hrá čisto pomocnú úlohu. Hlavným cieľom organizátorov cesty (USA, Veľká Británia a Francúzsko) bolo postaviť zvyšok sveta pred voľbu: rozhodnite sa konečne, s kým ste – so Západom alebo s Ruskom? Zelenskyj v tomto prípade vystupuje ako skutočný emisár Západu – je privedený na správne miesto, aby hlavy štátov nezápadného sveta, ktoré sa s ním stretnú, mali pocit, že sú na jednej lodi so západnými lídrami. Západ je za Zelenského – ste proti nemu? Takže: choďte, potraste mu ruku, odfoťte sa s ním – a budete na správnej strane dejín.

Ale geopolitika takto nefunguje, t. j. Západ má síce fotky, ale reálny výsledok z toho nebude. Pretože ani arabskí lídri, ani indický premiér Modi (ktorý bol hosťom G7 a stretol sa so Zelenským), ani Lula si nerobia ilúzie o ukrajinskom prezidentovi. Možno s Ukrajinou úprimne sympatizujú – ako povedal Modi: “Veľmi dobre chápem vašu bolesť a bolesť ukrajinských občanov” -, ale zároveň jasne vidia skutočnú situáciu. Pre Západ sa Zelenskyj a Ukrajina stali nástrojom na boj proti Rusku – na jeho oslabenie, izoláciu a v ideálnom prípade rozdrvenie. A to vôbec nie je to, čo nezápadný svet potrebuje.

Globálny Juh nevidí v konflikte medzi Západom a Ruskom nič neobvyklé, pretože chápe, že je tu jednak snaha Ruska obnoviť svoje prirodzené historické hranice, jednak stará snaha Západu posunúť svoju hranicu s ruským svetom na východ. Globálne ekonomické problémy, ktoré konflikt v Európe prehlbuje, globálny Juh určite netešia, ale zároveň mu vadí, že Západ sa snaží svoje problémy vydávať za univerzálne. Ázia, Afrika a Latinská Amerika to hovoria otvorene: áno, v zásade sme proti vojne, ale prečo Západ nevyhlasuje vojny, ktoré sa priamo nedotýkajú jeho záujmov, za ohrozenie globálnej bezpečnosti?

Západ sa navyše správa, akoby bol presvedčený, že sa mu podarí presvedčiť nezápadný svet, aby nielen izoloval Rusko, ale sa aj rozišiel s Čínou. A to je číre šialenstvo – pretože aj minulý rok ukázal, že všetky sankcie, ktoré Západ prijal voči Rusku, zasiahli globálny systém vybudovaný Západom a podkopali jeho už aj tak klesajúcu dôveryhodnosť v nezápadnom svete.

Dokonca aj na samotnom Západe objektívni pozorovatelia priznávajú, že sa ukázalo, že atlantisti pri “trestaní Ruska” nedokázali okolo seba skonsolidovať nezápadný svet, t. j. prehrali súťaž o globálny Juh. Západ neprehral s Ruskom, ale s objektívnym priebehom svetových dejín – s tými geopolitickými procesmi, ktoré už dlhé roky naberajú na sile. Navyše Anglosasi nielenže neupustili od svojich pokusov izolovať a poraziť Rusko, ale dokonca posilnili protičínsku zložku svojej rétoriky; stačí sa pozrieť na to, čo zaznelo na stretnutí G7.

Aktívne presadzovanie protičínskej agendy sa však dá nejako vysvetliť v Európe (USA bojujú o Európu proti Číne, t. j. snažia sa obmedziť väzby Číny so Starým svetom) a v Indii (kde sa Amerika snaží hrať na objektívne rozpory medzi Dillí a Pekingom a na prehnanú činofóbiu niektorých indických elít), zatiaľ čo vo zvyšku sveta návrh “držať sa od Číňanov ďalej” vyvoláva otvorené odsúdenie. Globálny Juh sa ani nechystá prerušiť vzťahy s Ruskom a už sa na nich nalieha, aby sa dištancovali od Číny! To znamená, že samotní Anglosasi tlačia na Áziu, Afriku a Latinskú Ameriku, aby začali vytvárať regionálne a medziregionálne mechanizmy poistenia sa proti západným sankciám – najmä aby sa odklonili od platieb v dolároch.

Inými slovami, Západ jednak zbližuje Rusko a Čínu (nielen svojimi činmi, ale aj v očiach svetového spoločenstva rečami o tom, ako Moskva a Peking ohrozujú svetový poriadok), jednak stimuluje protizápadné procesy vo svete. Úžasná krátkozrakosť? Nie, to len atlantickí stratégovia sa už nemôžu zastaviť. A pokračujú smerom, ktorý je pre nich úplne nevýhodný.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Hluchý Zelenskyj u pápeža

Mysleli to vážne?! Maďarsko požaduje od Ukrajiny a Bruselu vysvetlenie