Bratislava 3. septembra 2024 (HSP/Foto:Pixabay)
Karta sa pomaly, ale isto obracia: Neomarxisti, progresívci, a im podobní liberáli už nebudú mať v západnom svete navrch. V článku sa dočítate dôvody…
Snáď nikoho neurazila parafráza Hemingwayovho románu v titulku – keď už vychádzame z amerických trendov, prišlo mi príhodné požičať si výrok známeho nositeľa Nobelovej ceny. Čo teda znamená metaforické spojenie, že progresívcom „zvonia do hrobu“?
Po prvé: Asi sa zhodneme na tom, že v priebehu posledných rokov sme svedkami neúprosného nárastu ultra-liberálnej, až extrémistickej, politicko-ekonomickej agendy. Do seriálov a filmov sú nasilu pretláčaní herci tmavej pleti (a napríklad známe historické postavy potom nezodpovedajú realite), firmy povinne prijímajú vyššie počty žien, v uliciach nám pochodujú ľudia v latexových oblečkoch, a vôbec – to, čo bolo celé roky považované za zvláštne či neprirodzené, je odrazu štandard…
Reč je o fenoméne „woke“, teda „bdelý, prebudený, uvedomelý“. V praktickom živote ho označuje organizačný rámec „DEI“, čiže „rôznosť, rovnosť, inklúzia“. Navonok veľmi šľachetné heslá – prevedenie však pokrivkáva…
Poviem jeden príklad za všetky: Online priestor dávnejšie obletela fotografia budovy s širokým schodiskom natretým v dúhových farbách. Avšak, čuduj sa svete, rampa pre zdravotne ťažko postihnutých pri schodisku nestála. Tento obrázok v skratke veľmi výstižne vystihuje dvojtvárne pokrytectvo súčasných neomarxistov – progresívcov. Tí sa tvária, že triedny boj pokračuje v kultúrnej oblasti, a teda je nevyhnutné podporovať „utláčaných“ ľudí. Majú na mysli, ako ináč, najmä sexuálne menšiny.
Ale na spoluobčanov, ktorých život skutočne postihujú rozličné obmedzenia, sa akosi pozabudlo…
Z ideologického trendu sa rokmi stala výrazná politická agenda, ktorou presiakli západné parlamenty, vlády, univerzity, aj korporácie. Vo veľkých firmách sú prijímaní ľudia na základe kvót, kvality sú neraz požadované až v druhom rade. Veď aj naša vláda teraz potichučky prijala Bruselom nanútený systém pre povinné zastúpenie určitého percenta ženských pracovníkov v manažmente veľkých firiem…
Požičiam si motto z reklamy na obľúbený sladený nápoj: Keď si v EÚ, nie je čo riešiť!
Dôležitý je aj „výcvik inklúzie“, teda tréning „správnej“ komunikácie s LGBTi ľuďmi. Existuje dokonca „merateľný“ DEI index, ktorý vystaví vašej spoločnosti niečo ako „vysvedčenie“, či ste dostatočne inkluzívni…
Podľa toho má potom firma aj väčšie šance získať rovnako „uvedomelého“ investora či priazeň verejnosti alebo niektorých politických strán. Vie o tom svoje aj BlackRock, najväčšia investičná a správcovská akciová spoločnosť na svete. Tí majú zasvätené tejto téme samostatné webstránky aj elektronický časopis…
O tom radšej ani nejdem hovoriť, akým agresívnym spôsobom sa od ľudí, ktorí nezdieľajú presvedčenie „woke“ agendy, dnes vyžaduje zmena názoru a súhlas. Nesúhlasíte s verejnou propagáciou homosexuality? Ste homofób roka! Po ďalšie: Len by ste skúsili povedať v nejakom korporáte, že odmietate s kolegami účasť na pochode PRIDE! Isteže, prikazovať vám to otvorene nebudú. Ale kto niekedy robil v nadnárodnej spoločnosti, ten pozná spojenie „dôrazne sa odporúča“…
Tiež sa pýtate, či je normálne tlačiť na zamestnancov takými fašizoidnými postupmi? Ako mohol svet klesnúť až sem?
Nemohlo by to ale fungovať donekonečna – človek si jedného dňa zákonite povie DOSŤ. Na svete sú prvé lastovičky, naznačujúce obrat späť k zdravému rozumu. John Deere, Harley Davidson aj Ford sa postupne odpájajú od indexovania rodovej rovnosti a prestávajú smerom k zákazníkom riešiť témy, ktoré polarizujú spoločnosť (samostatný článok TU). Ide o vítaný návrat ku klasickej firemnej politike.
Ani „woke“ filmy od štúdia Disney nepriniesli očakávaný finančný úspech – diváci neboli zvedaví na malú morskú vílu tmavej pleti. Nie pre jej farbu pleti, ale preto, že Andersen ju jednoducho takú nezamýšľal. „Rovnomerné“ zastúpenie rôznych menšín v rôznych spoločenských sférach jednoducho nemožno vynucovať, ľudia vycítia fígeľ a neskočia vám na to.
Tento proces sa môže ďalej urýchliť po prezidentských voľbách USA. Pokiaľ vyhrá konzervatívec Trump, je veľký predpoklad, že bude presadzovať tradičné hodnoty namiesto tých extrémne liberálnych, ktoré reprezentuje duo Biden-Harrisová.
Aj Nemci už majú plné zuby neoliberalizmu. Nekonečné zbrojenie Ukrajiny či šialená migračná politika, a všetko ostatné dokopy spôsobilo, že v regionálnych parlamentných voľbách valcovala konzervatívna pravica AfD (Alternatíva pre Nemecko). Kancelár Scholz je už z toho celý hotový…
Na Slovensku môžeme – hoci v menšom – pozorovať podobný trend. Už len spôsobom, akým sa bývalé mediálne „hviezdy“ dostávajú na perifériu, niečo nasvedčuje. Veď len avizovaný Kovačičov internetový TV projekt robí z ex-moderátora najsledovanejšej televízie defacto youtubera…
Karta sa teda pomaly, ale isto, obracia. A konečný efekt vyššie popísaných, nezvratných procesov môže byť jedine ten, že západný svet sa časom opäť vráti do starých, prirodzených koľají. Je to logické – celý progresivizmus s jeho „woke“ agendou bola jedna umelo vykonštruovaná, nezmyselná a účelovo spolitizovaná ideológia.
Len škoda, že už stihla spoľahlivo rozoštvať spoločnosť…
Každopádne ľudia, ktorí sa či už z presvedčenia alebo jednoducho kvôli výhodám alebo len preto, aby boli s väčšinou, aby boli tí “slušní” primkli k progresívcom, čoskoro zistia, že sú vyvrheli, že sú extrémisti a že sú v menšine. Podľa mňa s tým nebudú v poriadku. Voľby na Slovensku, ale hlavne teraz krajinské voľby v Nemecku jednoznačne ukazujú, že väčšina ľudí tento extrémistický teror “slušných” odmieta.
Treba si uvedomiť, že progresívni fanatici zostanú, neskôr, ak zákon o zahraničných agentoch bude prijatý, si ľudia budú môcť uvedomiť, že mnohí z týchto ich progresívnych vzorov sú zahraniční agenti a že pracujú pre záujmy iných štátov alebo elít, ale bežní ľudia, ktorí len chceli patriť k “slušnej” väčšine budú asi trochu prekvapení, keď odrazu zistia, že skutočná väčšina ich odmieta a pokladá za fašistický odpad.
Dnes to ešte nevedia a nechápu. To čo sa vo svete dnes dáva do pohybu k nám príde o niekoľko rokov. Potom sa tí, ktorí posielajú peniaze na Kovačičov a podobné projekty, budú hanbiť. Budú sa hanbiť za to čo podporovali, koľko zla tým spôsobili ale hlavne sa budú báť, že im to ostatní budú vracať. Že ich budú ostrakizovať, vytláčať na okraj spoločnosti, že s nimi budú odmietať spolupracovať, jednoducho, že im budú robiť to, čo robia teraz oni “dezolátom”.
Zatiaľ čo ľudia na Slovensku ešte veria prograsívnym úderkám a médiám, a podporujú aj peniazmi, ale aj svojou účasťou na ich akciách, ich odpadovú ideológiu, ale hlavne ich moc a vplyv, Mark Zuckerberg, už píše kajúcne listy, lebo on to už vidí jasne, a nechce zostať na strane “woke” a iných fanatikov.
Čo múdrejší, pochopia a ….