Západ je v šoku: Svet ho oklamal

Washington 1. decembra 2023 (HSP/ria/Foto:Pixabay)

V predvečer otvorenia konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru o zmene klímy, ktorá sa včera začala v Dubaji, sa odohral srdcervúci príbeh. Sabotéri z britskej vysielacej služby BBC buď vypustili, alebo sfalšovali dokument o tom, čo si o tomto podujatí skutočne myslia Arabi, ktorí produkujú ropu. Stopercentný výmysel je však nepravdepodobný, pretože všetko veľmi zodpovedá iným znakom reality, píše Dmitrij Kosyrev pre Ria Novosti

Hovoríme o memorande, ktoré pripravili asistenti, diplomati a ďalší pre predsedu konferencie Sultána al-Džabera, ktorý je nielen ministrom vlády Spojených arabských emirátov, ale aj šéfom Národnej ropnej spoločnosti Abú Zabí. V dokumente sa okrem iného uvádza, že konferencia by sa mala využiť na rozhovory s delegátmi z Brazílie o kúpe tamojšej ropnej spoločnosti za 2,2 miliardy dolárov. Takisto sa v ňom uvádza, aby rokoval s čínskymi vyslancami o spoločných projektoch v oblasti ropy a plynu v Afrike. A tak ďalej, okrem všeobecných bodov o láske k planéte a jej klíme.

Akože, no a čo – veď naftári si robia svoj biznis. Nie, nechápete hrôzu a ohromnosť toho, čo sa stalo, dokonca aj generálny tajomník OSN António Guterres povedal “nemôžem tomu uveriť”.

Faktom je, že celá podstata a zmysel uvedenej rámcovej dohody (z pohľadu globálnej klimatickej mafie) spočíva v tom, že postupne povedie ľudstvo k tomu, aby sa vzdalo ropy, plynu a uhlia. Nazýva sa to zelený prechod a v tých krajinách, kde sa táto myšlienka už pevne usadila, sa niečo také skutočne deje. A sprevádza to štandard tejto a mnohých ďalších podobných kampaní zúrivej hystérie proti strašidelným ľuďom, ktorí ohrievajú planétu a spôsobujú tak nenapraviteľné prírodné katastrofy. Bez srandy: každý hurikán alebo povodeň, či dokonca sneh sprevádzajú nové záchvaty hnevu proti zločincom, ktorí majú tú drzosť tieto strašidelné látky ťažiť alebo dokonca spaľovať.

Teda, sultán al-Džaber je už známy obžalovaný a teraz sa objavil dokument. Táto epizóda však dokonale ukazuje, čo sa vlastne vo svete deje v súvislosti s ekologickým prechodom: veľmi jasné procesy. Tu má zmysel prečítať si dokument, ktorý pripravila Ázijská rozvojová banka v Manile, s prehľadom všetkých takýchto konferencií od roku 1992. Z neho vyplýva, že iniciátori tohto podvodu (sú predovšetkým v USA) najprv presadzovali úplne falošnú a šialenú myšlienku, že na zlepšenie klímy by sme sa mali vzdať uhľovodíkových palív a prejsť na veterné turbíny, elektromobily a iné technológie, ktoré vymysleli. A spočiatku – na neustálych “konferenciách krajín” – to fungovalo, pokiaľ išlo o povinné vyhlásenia lásky k planéte.

Ale vždy, keď prišlo na otázku, kto by mal na tento účel čo obetovať, mnohé krajiny potichu zastali – a deklarácie sa nikdy nepremenili na prísne záväzky. Rámcový dohovor, podobne ako iné podobné dohovory, nikdy neprerástol do nadnárodného orgánu, ktorý by držal v hrsti rozvoj všetkých krajín sveta a prostredníctvom hláv vlád diktoval, čo sa má vyrábať a čo spaľovať.

To bolo včera. V starých časoch sa mnohé vlády sveta cítili ako králiky pred vlkom a báli sa nejakej časti svojich voličov s mozgami ošetrenými klimatickou propagandou. Bolo nemožné povedať “chlapci, toto je podvod”. A tak sa po svete šíril zdravý a veselý cynizmus voči tomu, čo sa deje: áno, vedieme reči, ktoré od nás očakávate, ale v skutočnosti uzatvárame obchody s ropou a plynom a celkovo žijeme normálne. Dubajský únik informácií je toho dokonalou ilustráciou.

Čo sa dnes zmenilo: existujú dostatočne silné krajiny na to, aby povedali, ako to je, alebo takmer ako to je. Ide o Rusko, Čínu a nielen o ne. A teraz je veľmi poučné pozrieť sa na zoznam názorov v čínskych médiách práve o tejto konferencii v Dubaji.

Treba poznamenať, že oficiálne stanovisko Pekingu je veľmi opatrné a možno ho opísať takto: naše environmentálne aktivity sa realizujú v rámci našich vlastných programov, ale zdieľame spoločné hodnoty a ašpirácie. Oficiálne sa nespochybňuje samotná myšlienka, že klíma planéty môže závisieť od ľudskej činnosti. Nasledujú však vysvetlenia týkajúce sa konkrétnych vecí. Napríklad: západné krajiny namiesto toho, aby plnili sľuby o pomoci rozvojovým ekonomikám pri ekologizácii, robia z nich terč bezohľadného pokusu prinútiť ich, aby sa vzdali rozvoja.

To znamená, že teraz (hoci skôr na úrovni expertov) môžu niektoré krajiny hovoriť o zrejmých veciach namiesto toho, aby donekonečna uhýbali pred klimatickou slučkou, ktorú sa už štvrté desaťročie snažia nasadiť na krk doslova celému svetu. To je pokrok. Dúfajme, že myšlienka vytvoriť globálnu vládu, ktorá by škrtila ekonomiky a ekologizovala planétu, zomrie na starobu a únavu.