Davos 16. januára 2024 (HSP/Ria/Foto:AP/Zac Goodwin/PA via AP)
Podľa Financial Times bola hlavným úspechom stretnutia o Ukrajine na fóre v Davose spoločná fotografia účastníkov, keďže sa na nej objavilo viac tvárí ako na predchádzajúcich podujatiach. Publikácia však bola nútená priznať, že “nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti skutočnej mierovej dohody”, čo však vzhľadom na formát týchto podujatí nie je prekvapujúce. Podobný názor má aj agentúra Bloomberg, píše Irina Alksnis pre Ria Novosti
Došlo to až tak ďaleko, že švajčiarsky minister zahraničných vecí Inazio Cassis povedal, že nie je možné usporiadať “mierovú konferenciu” bez Ruska. Zdá sa, že aj švajčiarski diplomati zvyknutí na všetko majú dosť pozície vysmievaných, v ktorej sa Západ nachádza. Existuje podozrenie, že väčšina nezápadných krajín, ktoré sa zúčastnili na stretnutí, naň išla, aby na vlastné oči sledovala absurdné divadlo, ktoré sa teraz mení na cirkus.
Základný princíp riešenia konfliktov je taký jednoduchý a zrejmý, že si ho uvedomujú aj dvojročné batoľatá, ktoré sa hádajú o hračku na pieskovisku: kto vyhrá, dostane odmenu. Vo veľkej politike je, samozrejme, všetko zložitejšie. Väčšina vojenských konfliktov sa končí zložitým vyjednávaním, ktoré často pripomína handrkovanie a ktorého výsledok do veľkej miery závisí od diplomatických schopností účastníkov. Oveľa zriedkavejším prípadom je situácia totálnej porážky jednej zo strán, ktorá umožňuje víťazovi plne diktovať svoju vôľu porazenému: bezpodmienečná kapitulácia a kolaps Tretej ríše je, samozrejme, najžiarivejším a najznámejším príkladom. Napriek tomu je princíp úplne rovnaký ako na ihrisku – najprv treba vyhrať.
V konflikte o Ukrajinu Západ a Kyjev postavili voz ďaleko pred koňa. Európski a americkí predstavitelia už takmer od 24. februára 2022 hovoria, že Moskva za všetko zaplatí, zatiaľ čo Zelenskyj predstavil svoj desaťbodový “mierový vzorec” pred viac ako rokom – v novembri 2022. A neboli to len slová: nepriateľ v skutočnosti stavil na zdrvujúcu porážku Ruska, ktorá by mu umožnila klásť si akékoľvek, tie najdivokejšie podmienky – a Rusku by nezostávalo nič iné, len ich splniť.
Takéto sebavedomie vyzeralo čudne aj v roku 2022, ale pripisujeme ho eufórii, ktorú pociťovali v Kyjeve a západných hlavných mestách po tom, ako ruská armáda opustila časť území v Charkovskej oblasti a Chersone, ako aj grandióznym nádejam, ktoré vkladali do protiofenzívy AFU.
Teraz nezmenené oficiálne stanovisko ukrajinských orgánov a ich západných patrónov vyzerá jednoducho anekdoticky. Podľa najoptimistickejších – pre Kyjev – hodnotení sa situácia na fronte dostala do pozičnej slepej uličky. A tí najtriezvejšie zmýšľajúci analytici sa domnievajú, že vyvíjajúce sa procesy vedú Ukrajinu v blízkej budúcnosti k úplnej – vojenskej, politickej a sociálno-ekonomickej – katastrofe.
A v tejto situácii Ukrajina – rovnako ako pred rokom a pol – požaduje od Ruska stiahnutie vojsk, návrat k hraniciam z roku 1991, astronomické sumy reparácií a ďalšie úžasné veci. Západ túto generáciu ťažkého delíria vlastne podporuje a dokonca k tomu prispieva organizovaním podujatí, ako je Davos.
A včera sa agentúra Reuters potešila novému brilantnému projektu financovania Kyjeva, keď mu ponúkli vydanie “reparačných dlhopisov”. Agentúra odhadla výšku možných prostriedkov na 300 miliárd dolárov, t. j. sumu zmrazených ruských aktív, pre ktoré Západ v poslednom čase tak aktívne hľadá prijateľný spôsob konfiškácie.
Vo všeobecnosti nie je prekvapujúce, že stretnutie v Davose sa napriek známemu neúspechu ukázalo ako také masové. Ak pred rokom a pol globálny Juh zaujal rozumný postoj “najprv porazíte Rusko, potom sa budeme baviť o reparáciách a príspevkoch” k akýmkoľvek pokusom zatiahnuť ho do “rokovacieho procesu”, teraz sa nájde množstvo ľudí ochotných pozerať a smiať sa na hanbe Západu, ktorý dospel ku geniálnej diplomatickej koncepcii: “Áno, Ukrajina (a my spolu s ňou) zlyháva, ale Rusko stále dlhuje Krym, Donbas a bilión dolárov. A svet je povinný pomôcť nám to dosiahnuť.”