Dve tváre mimovládok. Zákon cieli iba na jednu z nich

Bratislava 2. mája 2024 (HSP/Foto:Facebook,Screenshot)

Aktualizované 2. mája 2024

Podľa predstaviteľov mimovládok, poslanci NR SR netušia, čo tretí sektor na Slovensku zastrešuje, uvádzajú redaktori denníka SME v perexe svojho článku na obranu mimovládnych neziskových organizácií voči parlamentom prerokovávanému zákonu na zvýšenie transparentnosti finančných tokov v treťom sektore

Hneď v úvode sa autori dopúšťajú nepresnosti. A síce, že zákon o zahraničných agentoch z dielne poslancov SNS má Ruská federácia a Maďarsko. Je to zámer, že uvádzajú len tieto dva štáty a zamlčiavajú ďalšie, kde takýto zákon majú tiež?

Zákon o „zahraničných agentoch“ má Rusko od roku 2012. Novelizovaný bol v roku 2022. Bol prvým zákonom zo série zákonov, ktoré Európska komisia v roku 2022 v deň 10 výročia  vyhodnotila tak, že Rusko týmito zákonmi jasne porušuje svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva, ktorými je zaručiť ľudské práva a základné slobody vlastných občanov. Potvrdilo to stanovisko Benátskej komisie z roku 2021 a v júni 2022 Európsky súd pre ľudské práva. Podľa ruskej ústavy je medzinárodné právo neoddeliteľnou súčasťou ruského práva.

Maďarsko prijalo v roku 2017 Zákon č. LXXVI – prezývaný maďarský zákon o zahraničných agentoch, ktorý vyžaduje, aby sa maďarské mimovládne organizácie, ktoré dostávajú najmenej 22 000 EUR ročne od subjektov mimo Maďarska, deklarovali ako organizácie financované zo zahraničia na verejnej webovej stránke vytvorenej ministerstvom ľudských zdrojov. Maďarsko pri svojom pokuse o zavedenie zákona o zahraničných agentoch tvrdo narazilo a dnes existuje rozhodnutie najvyššieho súdu EÚ, ktorý označil tento maďarský zákon za nezákonný.

Autorom ušlo, že obdobný zákon má od roku 2016 aj Izrael. Zákon zaviedol dodatočné požiadavky na mimovládne organizácie, ktoré dostávajú viac ako 50 % svojich finančných prostriedkov od zahraničných vlád alebo organizácií. Týmto MNO vznikla povinnosť zaregistrovať sa ako zahraniční agenti a vo všetkých verejných alebo propagačných dokumentoch by museli uvádzať podrobné informácie o svojom financovaní.

Zabudli spomenúť, že priekopníkom v označovaní MNO ako „zahraničný agent“ sú Spojené štáty so svojim zákonom FARA. Kritici síce tvrdia, že američania svoj zákon prijali v roku 1938 ako ochranu voči svetom sa šíriacemu nacizmu. Len už zabudnú dodať, že tento zákon je platný a uplatňovaný na MNO financované zo zahraničia bez výnimky dodnes. Zákon FARA (“FARA”)vyžaduje, aby sa “zahraniční agenti” registrovali u generálneho prokurátora. V znení neskorších zmien a doplnení sa tento zákon vzťahuje na každého, kto koná v mene “zahraničného splnomocnenca”, okrem iného s cieľom ovplyvniť politiku alebo verejnú mienku USA.

Čerešničkou na torte je, že samotná Európska únia má zákon o zahraničných agentoch rozpracovaný. Má ísť o zákon, ktorý by prinútil mimovládne skupiny, poradenské spoločnosti a akademické inštitúcie zverejniť akékoľvek financovanie mimo EÚ v rámci zásahu proti zahraničnému vplyvu v bloku.

Problematická novela zákona o MNO

Je zrejmé, že na celej novele zákona o MNO vadí skutočnosť, a netaja sa tým ani autori článku, že MNO, ktoré získajú ročný úhrn príjmov zo zahraničia nad 5 000 EUR, musia svoju činnosť vykonávať s označením „organizácia so zahraničnou podporou“. Čo si niektoré dotknuté mimovládky prekladajú ako označenie „ zahraničný agent“. Komu ale môže toto označenie prekážať?

Ak MNO vykonáva verejnoprospešnú činnosť akými sú so zákona o MNO najmä: poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd, vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva, služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti, zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu, tak predsa nemôže mať problém s tým, ak sa o nej verejnosť bude vedieť, že dostáva finančnú pomoc zo zahraničia.

Tak kde je problém?

Problém nastáva v okamihu, keď si vybrané MNO začnú dávať prívlastok „občianska spoločnosť“ a zoberú si právo robiť politiku, napriek tomu, že im k tomu chýba mandát od občanov. Ten by mohli získať dvomi spôsobmi:

1. zaregistrovaním sa ako politický subjekt a oslovením voličov vo voľbách,

2. získaním prostriedkov na svoju činnosť od občanov, nie od korporátnych, vládnych, či nevládnych národných, alebo zahraničných donorov.

Toho prvého sme v podstate svedkom dnes, keď na kandidátke PS je väčšina poslancov z liahne nejakej mimovládnej organizácie. Problém je akurát v tom, že sú títo pupočnou šnúrou spojení s tou, ktorou MNO. A že tieto MNO boli a dodnes sú štedro dotované zahraničnými aktérmi.

V momente, keď tzv. koordinovaná „občianska spoločnosť“ robí tzv. nepolitické mobilizačné kampane (písali sme o tom tu a tu), ktoré jednoznačne vyznievajú politicky, nakoľko presne označia tzv. ZLO, ktorému svojou účasťou vo voľbách treba za každú cenu zabrániť dostať sa k moci, tak je doslova žiadúce vedieť, kto tie kampane a iniciuje, sponzoruje, či podporuje. Kto dal právo nejakej nevolenej MNO zo Sorošových peňazí dať dole Mečiara? A kto dal právo iným označovať tých, čo na tieto skutočnosti upozornia „konšpirátormi“?

Prečo by mali mať problém s označením „organizácia so zahraničnou podporou“ nejaký športový klub, ak bude prostriedky využívať na rast futbalového klubu?  Môže mať problém akákoľvek environmentálna organizácia, Hospic, či organizácia, ktorá vzdeláva Rómov? Nikto by nemal mať problém s tým, že sa o ňom bude vedieť, že funguje s finančnou podporou zo zahraničia.

Tak prečo vidí problém Karpatská nadácia? Nie je to preto, že jej šéfka sa v jednom rozhovore priznala, že okrem tej ich verejnoprospešnej činnosti sa im podarilo v spolupráci s inými MNO, tzv. občianskou spoločnosťou zmobilizovať občanov v roku 1998, aby zabránili pokračovanie vlády Vladimíra Mečiara? Prečo by mali mať problém ich darcovia, ak dôvod prečo nejakú MNO podporujú je len jej verejnoprospešná činnosť?

Vládna koalícia cieli zákon na „politické nadácie“

Vládna koalícia necieli zákon na „politické nadácie“ ako uvádzajú autori článku v SME. Zákon sa vzťahuje na všetky MNO. Pravdou je, že politické nadácie, tzv. Občianska spoločnosť sa zákonom cíti dotknutá?

Prečo tzv. občianska spoločnosť“ nie je občianskou spoločnosťou. Je to práve kvôli štruktúre finančných príjmov. Občiansku spoločnosť môžu tvoriť len tie MNO, ktorých príjem väčšinovo plynie z príspevkov občanov. Práve politické mimovládky väčšinou tento atribút nespĺňajú. U nich prevažujú korporátni, vládni, nevládni, národní, alebo zahraniční donori. Tieto mimovládky tvrdia, že by im tieto finančné pramene mohli po prijatí zákona vyschnúť. Čo by viedlo k ich zániku. Ak by k tomu došlo, tak to bude len dôkazom, že podpora zo zahraničia nebola určená len na bohumilú činnosť tejto MNO, ale že sledovala aj iný neverejný záujem. Zároveň zaniknú práve tie MNO, ktoré netvoria občiansku spoločnosť.

Ďalej autori článku uvádzajú príklady činnosti niekoľkých MNO, ako dôkaz, že poslanci netušia, čo MNO na Slovensku činia. Akurát si všímajú u každej uvedenej MNO jej verejnoprospešnú činnosť. Jej politickú činnosť v rámci tzv. Občianskej spoločnosti ignorujú. My sa pokúsime poukázať aj na tento aspekt ich činnosti.

Živica

O sebe tvrdí:

Prinášame inšpiratívne cesty vo vzdelávaní, nabádame k zodpovednej spotrebe a vedomej skromnosti. Možnosti pozitívnych zmien v spoločnosti ukazujeme pomocou originálnych a funkčných riešení v praxi. Využívame na to zážitkové vzdelávanie, ktorého cieľom je hlboká vnútorná skúsenosť podporujúca ľudí v objavovaní vlastného potenciálu a citlivom vnímaní svojho okolia. Učíme ľudí prebrať zodpovednosť za seba a svet, v ktorom žijú. Pracujeme s učiteľmi, žiakmi a študentmi, ale aj širokou verejnosťou. Formujeme a sieťujeme lídrov, ktorí prinášajú inovácie a pozitívnu zmenu do spoločnosti. Veľkou inšpiráciou je pre nás samotná príroda, jej rozmanitosť a komplexnosť vzťahov v nej

Ak by ŽIVICA riešila na Slovensku len to, čo považuje za svoje poslanie, komu by prekážalo, že ich činnosť je podporovaná zo zahraničia? Mohlo by to vadiť zahraničným donorom, že to o nich slovenská verejnosť bude vedieť?

Problém nastáva v okamihu, keď sa takáto MNO zapojí spolu s ďalšími, ktoré si vravia občianska spoločnosť do protivládnych protestov. Protestov proti vláde, ktorá len pred 6 mesiacmi získala mandát na realizáciu svojho volebného programu v slobodných parlamentných voľbách.

Nadácia Zastavme korupciu

Nadácia o sebe píše, že ju založili slovenskí podnikatelia Miroslav Trnka a Michal Blaha s cieľom obmedziť korupciu a jej ničivé dopady na kvalitu života na Slovensku. V Nadácii fungujeme najmä vďaka finančnej podpore pána Trnku, vďaka 2%, ktoré nám venujú ľudia a časť našich zdrojov tvoria finančné príspevky od ľudí a firiem, ktorí chcú prispieť k boju proti korupcii na Slovensku.

Vôbec sa nezmieňujú o finančnej podpore zo zahraničia. Svedčí to ich úprimnosti, ak informačné správy na svojom webe dostupné nemajú. Dá sa k ním dostať len cez vyhľadávač a v nich je informácia o značných príjmoch aj zo zahraničia? Napr. v roku 2021 MNO prispela aj  Grant OSIF Berlin sumou 14 301,06 EUR?

Akú korupciu odhalila ostatná relácia projektu Evy Mihočkovej „Cez čiaru“ s názvom „Ako sa ruská tajná služba priblížila k Matici slovenskej“? K tomuto manipulatívnemu útoku sa vyjadrila Matica slovenská (tu). Komu takáto reportáž, natočená z cieľom pošliapať dobré meno našej národnej ustanovizne mala poslúžiť?

Nehovoriac o tom, že aj táto nadácia je zapojená do už spomenutých protivládnych protestov. A navyše sa podieľa na šírení falošného naratívu o tom, že občania chcú nezávislú a slobodnú RTVS, pričom táto ani nezávislá ani slobodná nie je. O čom svedči aj monitoring plurality EÚ, o ktorom sme písali (tu)

Saplinq

Saplinq je občianske združenie, ktoré sa venuje rozvoju LGBTI+ komunity a posilňovaniu queer ľudí nielen na východe Slovenska. Venujeme sa tiež advokácii za práva LGBTI+ ľudí a spravodlivé politiky, vzdelávaním a osvetou budujeme spoločnosť, kde budú queer ľudia môcť žiť dôstojný život.​

Prečo by mala mať organizácia so zameraním na pomoc LGBTI+ komunity na Slovensku nejaký problém s tým, aby sa o nej vedelo, že poberá na svoju činnosť peniaze zo zahraničia?

O tom, koľko dostávala táto organizácia príspevkov napr. z ministerstva kultúry za predošlých vlád sme písali (tu): „Od roku 2015 je poberateľom grantov a dotácií z verejných zdrojov aj Saplinq Roberta Furiela. Spolu sme na jeho projekty prispeli sumou 1 755 405 EUR. Z toho za obdobie 2020-2023 to bolo neuveriteľných 1 467 464 EUR.“

Otázkou je, na čo potrebuje zástupca 2% komunity na Slovensku okrem takejto štedrej dotácie z verejných zdrojov aj prostriedky zo zahraničia.

O tom, že môže mať problém s novelou zákona, čo sa týka transparentnosti svedčí štruktúra príjmov v ostatnej zverejnenej výročnej správe za rok 2021, kde túto uvádza takto:

S týmto strohým výpočtom podľa nového zákona ťažko pochodí. V predošlých rokoch to lepšie nie je.

Pochopiteľne označenie „organizácia s podporou so zahraničia“ musí vadiť, ak ste súčasťou „občianskej spoločnosti“, ktorá burcuje ľudí na slovenských námestiach proti tejto vláde.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka

Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) vzniklo v roku 2018 po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Hlavnou úlohou občianskeho združenia je pokračovať v odkaze a práci Jána Kuciaka. ICJK realizuje domáce a zahraničné investigatívne projekty, zaoberá sa ochranou novinárov a podieľa sa na výchove nádejných investigatívnych žurnalistov.

ICJK je nezávislé investigatívne centrum, jedinečné na Slovensku. Zakladajúcimi členmi ICJK boli kolegyne a spolupracovníci Jána Kuciaka: investigatívne novinárky – riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková, riaditeľka Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku Pavla Holcová a slovenský novinár a spisovateľ Arpád Soltész. Predsedom občianskeho združenia je od roku 2021 Lukáš Diko.

Komu toto centrum pomáha investigatívnou činnosťou zameranou proti iným médiám, tým, ktoré nezdieľajú ten jedine správny názor?

To že majú v zuboch súčasnú vládnu garnitúru, je viac než zjavné. Môžeme od tejto organizácie plnej investigatívcov očakávať, že pomôže Petrovi Kotlárovi, splnomocnencovi vlády pre vyšetrenie pandémie rozkryť korupciu spojenú s fungovaním Mombilných Odberných Miest (MOM) počas pandémie?

Ani u tejto „firmy“ neobstojí štruktúra príjmov zverejnená v účtovnej uzávierke v súlade s novelou zákona, požadujúca vyššiu mieru transparentnosti finančných tokov MNO. V rozprave k zákonu argumentovali poslanci za opozíciu aj tým, že finančné informácie sú transparentné dostatočne.

Aj tomuto investagítvnemu centru záleží na to, aby zostala „nezávislá“ akou je dnes.

Festival Fraj

Festival organizuje Občianske združenie FRAJ. O tom, čo urobili ako OZ počas roka 2023 píšu na svojej web stránke. Nakoľko je ich činnosť rozmanitá, od organizácie 5. ročníka samotného festivalu Sobotský SWAP– výmenu oblečenia, doplnkov, kníh či rastlín. Potiaľto by im skutočnosť, že budú verejnosť informovať o tom, že poberajú financie od zahraničných donorov, prekážať nemôže.

Problém s novelou vystane, keď zistíte, že je márne Vaše úsilie nájsť výročnú správu. A druhý problém je ich nová náplň, ktorá svedčí o tom, že rovnako uviazli v sieti tzv. „občianskej spoločnosti.

Sami na svojej web stránke uvádzajú toto:

Transparency International Slovensko

Poslaním MNO je znižovať korupciu a zvyšovať transparentnosť inštitúcií. Sledujeme mocných, presadzujeme riešenia a zapájame ľudí do verejnej kontroly. Víziou je  Slovensko a svet so zodpovednými ľuďmi a otvorenými inštitúciami bez korupcie. Ich najvyššou hodnotou je transparentnosť.

V ktorej krajine je korupcia?

Práve táto MNO by mala vítať zákon, ktorého cieľom je zvýšiť transparentnosť finančných tokov MNO. Je to predsa vo verejnom záujme. Ani jediný raz nepoukázali na netransparentnosť v treťom sektore. Lebo ak chcem ukazovať prstom na druhých, čo táto MNO rada robí, mala by vzorovo, presne tak ako to požaduje u iných nastaviť pravidlá medzi svojimi. Je to práve táto organizácia, ktorá by mala robiť audity financií mimovládok a robiť rebríčky transparentnosti.

Ku cti im slúži, že poukázali na skutočnosť, že protivládne protesty organizované PS je možné vnímať ako neoprávnenú prezidentskú kampaň Ivanovi Korčokovi. Viedlo to v tom čase k tomu, že sa tejto kampane chopili iní.

Aj táto organizácia si nevšimla ako nás hodnotí ohľadom plurality médií, konkrétne nezávisloti RTVS jej spriaznená mimovládka EÚ. A aj táto MNO, súčasť „občianskej spoločnosti“ sa vezie na rovnakej vlne boja za záchranu RTVS.

Via Iuris

Aké je poslanie tejto MNO, teda verejnoprospešná činnosť? Usilujeme o to, aby sa verejnosť mohla efektívne zúčastňovať na správe vecí verejných.Vyvraciame nepravdivé mýty o „mimovládkach“ a strážime legislatívne prostredie.Presadzujeme systémové opatrenia posilňujúce nezávislú činnosť súdov, prokuratúry a polície.

Kde bol VIA IURIS, keď Mária Kolíková menila ústavu, aby bolo možné člena súdnej rady odvolať bez udania dôvodu pred vypršaním jeho mandátu? Dnes sa im to nepáči, keď ich biely kôň Ján Mazák, takýmto spôsobom v súdnej rade skončí. Aj jeho odvolávanie z postu predsedu súdnej rady nehodnotili, že je to krok správnym smerom. Pričom slovenská súdna obec si vydýchla, keď sa to členom súdnej rady na 2. pokus podarilo.

Je všeobecne známy fakt, že z liahne tejto MNO je súčasná prezidentka ako aj jej partner a „prvá dáma“ Juraj Rizman.

To, že sa ich novela zákona dotkne je zrejmé. Ale ak by si za všetkou činnosťou, ktorú na Slovensku vykonávajú, či podporujú, tak by nemali mať s označením „organizácia s podporou zo zahraničia“ žiaden problém.

Politickou činnosťou sa táto MNO nijako netají. Bez mandátu od občanov otvorene vystupuje proti krokom legitímne zvolenej vlády v septembri 2023.

Dobre si spomínam, ako sú citlivé MNO a im spriaznené média na zverejňovanie zoznamov. Že to prehlbuje nenávisť v spoločnosti. A čo je potom tento ich čerstvý black list?

Ipčko

Sme skupina mladých ľudí, psychológov, sociálnych pracovníkov, študentov s túžbou v srdci pomáhať ľuďom. Chceme tu byť pre ľudí, najmä mladých, ktorí sa nachádzajú v náročných životných situáciách. Okrem poradcov, ktorí sú každý deň na chate alebo emaile s klientmi, pracujú pre ich dobro aj členovia správnej rady a vedenia IPčka.  Naše občianske združenie IPčko chce byť  miestom skutočného stretnutia človeka s človekom. IPčko je súčasťou Integrovaného záchranného systému, Asociácie liniek pomoci, Koalície pre deti Slovensko, Asociácie nízkoprahových programov pre deti a mládež a International Association for Suicide Prevention.

Môže mať táto organizácia nejaký problém s novelou zákona o MNO? Zoznam darcov tejto MNO uverejnený vo ostatnej výročnej správe je impozantný.

A nemenej zaujímavý je aj zoznam dotácií:

Aký problém by mohla mať MNO s takým portfóliom verejnoprospešnej činnosti? Napriek mohutnému zahraničnému financovaniu, politická činnosť tejto MNO, ak nejaká je, tak verejne, známa nie je.

Zákon určite prijať treba

Autori článku v SME zmapovali verejnoprospešnú časť agendy vyššie uvedených mimovládok. Lenže tá dôvodom na prijatie zákona, ktorým sa zvýši transparentnosť finančných tokov na strane príjmov a výdavkov týchto organizácií a označia sa tie so zahraničnou pomocou, nie je.

Vykonaná analýza potvrdzuje, že zákonom dotknuté mimovládky tvoria tzv. občiansku spoločnosť. V nej zosieťované MNO okrem deklarovanej verejnoprospešnej činnosti vykonávajú organizovane spoločnú politickú činnosť, subverziu. Kedysi namierenú proti Mečiarovej vláde, dnes jej sile čelí Ficova vláda.

Na Mečiarovi sa naučili, že dokážu byť silou, ktorá dokáže zabrániť tomu, aby sa nimi a ich zahraničnými sponzormi považovaný nevhodný politik (politický subjekt) dostal opäť k moci. Neskôr zistili, že sú silou, ktorá dokáže rozvrátiť ústavny systém na Slovensku, keď sa im sériou politických aktivít podarilo vytvoriť na zákonodárcov tlak, aby títo zrušili platnosť Mečiarovych amnestií. Po vražde Jána Kuciaka zistili, že majú moc zmeniť vládu, odstaviť nepohodlného politika od moci. V roku 2019 zistili, že mobilizačnými kampaňami vedia ovplyvniť aj komunálne voľby. Bratislavčania a Nitrania o tom vedia svoje.

V roku 2020 sa opäť ukázal ich mobolizačnej sily, keď sa im podarilo, aby sa k moci dostali tzv. demokratické sily. Jedinou chybou volieb bolo, že sa do parlamentu o chlp nedostala ich predĺžená politická sila Progresívne Slovensko. Napriek tomu sa im podarilo obsadiť množstvo úradníckych postov a z týchto pozícií ako nevolená sila ovplyvňovať politický život na Slovensku.

Pred voľbami 2023 sa Slovenskom prehnala „apolitická“ mobilizačná kampaň „(Ne)chcem tu zostať“, ktorej cieľom bolo zabrániť tomu, aby sa moci dostal Róbert Fico a vládu naplno prebralo dovtedy mimoparlamentné PS.

A keď toto nevyšlo, tak od momentu ako vláda začala plniť svoje predvolebné sľuby pretavené do volebného programu, máme túto silu v uliciach. Agenda na protest sa ľahko hľadá, keďže, politický program súčasnej vlády je v protiklade s tým, čo chce na Slovensku tzv. „Občianska spoločnosť“ a jej zahraniční donori. Im vyhovuje stav justície, prokuratúri ako aj verejnoprávnych inštitúcií, financovanie politických mimovládok z verejných zdrojov, či žalostný stav RTVS.

PS je skutočnou politickou silou politických mimovládok. Sú aj v iných politických subjektoch, v PS tvoria jadro strany práve odchovanci politických mimovládok. Aj preto je dnes PS hlavným organizátorom všetkých protivládnych protestov, lebo v prepojení s politickými mimovládkami cítia moc, že môžu veci na ulici meniť. Čo bude nasledovať, ak sa tieto sily dostanú k vládnej moci?

Poslanci možno nevedia, akú všetku verejnoprospešnú agendu tretí sektor pokrýva. Ale som presvedčený, že vedia o tej agende, ktorú by pokrývať nemal. Ani z verejných zdrojov. A ani zo zdrojov zo zahraničia.

Slovenskej spoločnosti určite prospeje, keď sa zo zákona dozvie kto za koho kope. Práve politické mimovládky tých, čo sa túto spleť rôznych vzťahov mimovládok pokúšali rozpliesť nálepkovali konšpirátormi. Takto dostane pod kontrolu tieto prepojenia štát.

Predseda výboru pre kultúru a médiá sa vyjadril, že koalícia je odhodlaná posunúť zákon do 2. čítania. Tam môže dôjsť k nejakým zmenám, napr. k zdvihnutiu finančného limitu pre povinnosť označenia. Ak by malo ostať pôvodné označenie „organizácia so zahraničnou podporou“, tak nie je dôvod limit dvíhať. V prípade, že by sa zmenilo označenie podľa Dankovho návrhu na  „zahraničný agent“, mal by sa limit zdvihnúť nad 50% celkových ročných príjmov, aby to bolo v súlade so skutočnosťou.

Zákon by mal parlament schváliť v júni. Koalícia je pripravená aj na ďalší očakávaný odpor, veto prezidentky, podanie na ústavný súd, či súd pre ľudské práva EÚ.

Každá krajina, ak sa chce stať suverénnym štátom, musí prijať zákon o zahraničných agentoch. A treba len dúfať, že neskončíme ako v Gruzínsku, kde už zistili, že boj za suverenitu ľahký nebude.