Môj profil 
Predplatné
Svoj príspevok Robejšek pomenoval “šarlatáni a mačky“ a na príklade troch historických káuz spojených s mačkami vysvetlil, čo vlastne “jednorozmerná múdrosť“ znamená a aké sú jej následky. Autor sa domnieva, že takéto myšlienky rýchlo získavajú popularitu v našej dobe, v zlatom veku sociálnych vied. Podotýka, že sa týkajú napríklad inklúzie, genderizmu, postmodernizmu a “úspešne nás katapultujú ďaleko za hranice reality“. Odborníci to podľa neho používajú ako “generátor riešenia na všetko“.
K napísaniu tohto textu autora inšpirovala nedávna iniciatíva vedcov, Aria Trouwborsta a Hana Somsena, z univerzity v holandskom Tilburgu, ktorí navrhli, aby boli všetky mačky držané len v bytoch, pretože ohrozujú vtáky. Píše o tom Journal of Enviromental Law.
Následne politológ uvádza, ako vedci navrhujú uviesť túto myšlienku do praxe.
“Zákaz vychádzania pre mačky vraj právne zdôvodňuje direktíva Európskej únie k faune, flóre a habitatu, konkrétne články 6 a 22b. Podľa nich nesmú dovezené zvieratá ohrozovať domácu faunu‘. Takže k záchrane vtáctva ostáva už len pár podružností. Potrebné je oznámiť aj polodivokým mačkám, že majú zákaz vychádzania, zafinancovať celoeurópsky úrad pre kontrolu dodržiavania nových nariadení a zorganizovať trestanie neposlušných zvierat a ich majiteľov,” ironizuje Robejšek.
Takéto myšlienky podľa neho majú dávnu tradíciu. Pripomenul mor v Londýne, ktorý vyčíňal v rokoch 1665-1666. Vtedy chorobu prenášali blchy žijúce na potkanoch, ale “experti“ za príčinu moru označili mačky, pretože sa zhromažďovali tam, kde žilo veľa potkanov.
“Po ich vyhladení zomrelo ešte viac ľudí, pretože sa krysy a ich blchy mohli rýchlejšie rozmnožovať. Ale pravé poznanie vyžaduje tiež obete,” uviedol.
Ďalej cituje teóriu anglického prírodovedca Thomasa Huxleyho z 19. storočia. Ten v nej pojednával o mačkách a starých pannách a vysvetlil, v čom spočíva sila a zdravie Angličanov.
“Angličania sú silní vďaka hovädziemu mäsu. Anglický dobytok prekvitá vďaka červenej ďateline. Červená ďatelina potrebuje k opeleniu čmeliaky. Život čmeliakov ohrozujú myši. Kto žerie myši? Mačky. A kto chová mačky? Staré panny,” znelo jeho vysvetlenie.
A čo majú tieto tri vedecké teórie spoločné? Robejšek sa vyslovil nasledovne: “Predpokladajú, že každá príčina má iba jeden dôsledok a ten je zase príčinou pre jeden ďalší dôsledok. Vedľajšie, neznáme alebo proti našim zámerom pôsobiace dôsledky nášho konania nemajú v tomto štýle myslenia miesto. Ale mali by mať.“
Poukazuje tak na to, že v prípade arestovania mačiek autori iniciatívy prehliadali ďalšie príčiny decimovania vtáctva, napríklad intenzívne poľnohospodárstvo a postupujúca industrializácia krajiny.
“Za povšimnutie stojí aj toto: Ten, kto presadzuje zákaz vychádzania pre mačky, by mal rovnako nemilosrdne postupovať aj proti veterným turbínam. Tieto už na pohľad úchvatné kaplnky eko–viery v krajine totiž masovo zabíjajú vtáky a naviac aj ich potravu, totiž hmyz,” dodáva Robejšek.
Na konci svojho príspevku zmienil politológ niekoľko podobných “múdrostí“, ktoré teraz môžeme často počuť od populárnych európskych politikov. Sú to:
“Migranti vyriešia demografický schodok Európy, každý zločinec sa dá resocializovat, mužské a ženské roly sú naučené, Európe sa vedie dobre, pretože sa Afrike vedie zle; klímu ovplyvňuje človek, vzdelaní majú rozhodovať a zvyšok ľudí počúvať, atď.“
Celú vec potom Robejšek zhrnul svojou vlastnou jednorozmernou múdrosťou. Tá znie naslednovne: “Zákaz všetkých direktív EÚ okamžite zlepší situáciu stoviek miliónov Európanov.“
