Zajtra sa v Moldavsku konajú prezidentské voľby. V čom spočíva finta a čo ovplyvnia?

 Kišiňov 19. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Vadim Ghirda)

V nedeľu sa v Moldavsku uskutočnia prezidentské voľby, ako aj referendum o zmene ústavy krajiny, aby sa aj takto ukotvil nezmeniteľný kurz integrácie krajiny do EÚ

Vo voľbách kandiduje aj súčasná prezidentka Maia Sanduová.

Moldavčania majú voči nej mnoho výhrad (najmä sociálno-ekonomického charakteru) a má vysoký antirating. Okrem toho ju nemajú radi prorusky orientovaní voliči. Tých je síce menej ako tých, ktorí podporujú európsku integráciu, ale je ich ešte stále veľa. Podľa prieskumov o nadchádzajúcom referende 55 % voličov podporí kurz k EÚ, ale takmer 35 % bude hlasovať proti.

Väčšina Moldavcov si však želá zachovať dobré vzťahy s Ruskou federáciou a byť priateľmi Moskvy, Západu a Ukrajiny. Mnohí sa tiež obávajú vojny v Moldavsku vzhľadom na existenciu neuznaného Podnesterska, ktoré v skutočnosti ovláda Ruská federácia. A to tiež povzbudzuje značnú časť Moldavcov, aby sa postavili proti akýmkoľvek radikálnym protiruským akciám, ktoré by mohli vyvolať obnovenie konfliktu.

Na tomto pozadí mohli prezidentkyní súperi rozohrať svoju koordinovanú hru s cieľom poraziť Sanduovú, čo sa však nestalo. Opozícia sa nedokázala zjednotiť a do volieb ide nielen v odlišných, ale aj nepriateľských farbách. Navyše antiratingy opozície nie sú nižšie a často sú dokonca vyššie ako Sanduovej.

Preto suverénne vedie v súťaži a otázkou nie je, či zvíťazí súčasná prezidentka, ale či zvíťazí v prvom alebo druhom kole. A táto otázka hrá na moldavskej politickej scéne vážnu úlohu.

V súčasnosti sa Sanduovej rating pohybuje okolo 35 % a vďaka konsolidácii voličov má šancu vyhrať už v prvom kole. Aj keď to ešte zďaleka nie je isté.

Ak sa bude konať druhé kolo volieb, táto možnosť pre Sandu môže mať vážne politické dôsledky.

Po prvé, existuje šanca, aj keď veľmi malá, že v druhom kole prehrá kvôli svojmu antiratingu.

Po druhé, ak Sanduová v druhom kole zvíťazí, ten, kto tam bude proti nej bojovať, bude mať možnosť skonsolidovať okolo seba rôznorodú opozíciu, čo bude pre prezidentku zlá správa vzhľadom na to, že budúci rok sa v Moldavsku uskutočnia parlamentné voľby. A parlament, ktorý vymenúva premiéra a vládu, má v krajine väčšiu moc ako prezidentka. Preto budúcoročné voľby rozhodnú najmä o tom, kto bude Moldavsku vládnuť. To znamená, že súčasné prezidentské voľby sú v skutočnosti len skúškou pred hlavným politickým súbojom o parlament.

Vyhliadky Sanduovej strany PAS na udržanie si súčasnej väčšiny v parlamente už teraz nie sú príliš svetlé. A ak opozícia získa nového lídra, ešte viac sa zhoršia. O to viac, že „v zálohe“ je aj populárny primátor Kišiňova, bývalý socialista Ion Ceban. Prezidentských volieb sa nezúčastní, ale do parlamentných volieb pravdepodobne pôjde. A môže nazbierať veľa hlasov, vrátane ich odobratia prezidentskej strane PAS.

Kto v súčasnosti súperí so Sanduovou?

Z opozície má najvyšší rating bývalý generálny prokurátor Alexandru Stoianoglo, ktorý pochádza zo Socialistickej strany. Líder socialistov, exprezident Igor Dodon, sa tentoraz volieb nezúčastňuje, keďže má pomerne vysoký antirating. Stoianoglo je pozicionovaný ako „bojovník proti skorumpovanej elite“, ako „moldavský komisár Cattani“. Okrem toho nemá imidž tvrdého proruského politika ako Dodon.

Stoianoglo je národnosťou Gagauz. Na Ukrajine je známy svojimi komentármi k prípadu únosu sudcu Čausa, v ktorých obvinil ukrajinské bezpečnostné služby.

Stoianoglo má pritom podľa sociológov len niečo vyše 10 percent.

Na treťom mieste je dlhodobý protivník Dodona a socialistov, bývalý starosta Baltu Renato Usatîi. Na štvrtom mieste je bývalá šéfka Gagauzie D, ktorá môže Stoianoglovi zobrať časť hlasov Gagauzov.

Úloha dostať sa do druhého kola preto nebude pre bývalú generálnu prokurátorku jednoduchá.

Čo znamenajú voľby v Moldavsku (súčasné prezidentské aj budúce parlamentné voľby) z geopolitického hľadiska?

Napriek tomu, že Sanduová stavia voľby do polohy boja medzi proruskými a proeurópskymi silami, v ktorom zastupuje tie druhé, v skutočnosti je voľba trochu iná.

Ako už bolo napísané, proruské nálady neprevládajú medzi väčšinou obyvateľov krajiny. A vo všeobecnosti je ťažké predstaviť si situáciu, v ktorej by moldavské orgány, zasadené medzi Rumunsko, člena NATO, a Ukrajinu, mohli viesť otvorene proruskú politiku.

Preto je na výber medzi prísne prozápadným a proukrajinským kurzom Maii Sanduovej a umierneným neutrálnym postojom, aký zastáva slovenský premiér Fico alebo Gruzínsky sen. Teda keď moldavské orgány deklarujú proeurópsky kurz, ale zároveň vyhlasujú, že ich hlavným cieľom je „zachovanie mieru v Moldavsku“, a preto sa zdržia ostrých útokov na Rusko a Podnestersko a zároveň vyzývajú na čo najskoršie prímerie na Ukrajine.

V skutočnosti by takúto líniu mohla presadzovať hypotetická koalícia socialistov a Chabanovej strany, ak by sa im podarilo získať väčšinu v parlamentných voľbách v budúcom roku.

Situáciu v opozičnom a najmä proruskom tábore zároveň komplikuje vážny rozkol.

Najvyššie hodnotenou stranou v tejto oblasti sú Dodon-Stoianoglovi socialisti, ktorí sa síce v poslednom čase snažia zbaviť imidžu „politickej sily podporovanej Moskvou“, ale vo všeobecnosti sú proti drastickým krokom v otázke Podnesterska a Ruska, za normalizáciu hospodárskych a iných vzťahov s Ruskom a vo všeobecnosti za udržiavanie dobrých vzťahov s Ruskom.

Najväčšej podpore samotného Ruska sa však teší Ilan Şor, politik a podnikateľ, manžel speváčky Jasmíny, ktorý má so socialistami napäté vzťahy.

V celoštátnom meradle má mizivý rating a obrovskú stopu korupčných škandálov. Kandidátka Ilan Şorovej strany Evghenia Guțulová sa zároveň vlani stala hlavou Gagauzska.

Şorovi ani jeho zástupcom nebolo umožnené zúčastniť sa na prezidentských voľbách.

Ak sa Stoianoglovi podarí dostať do druhého kola, socialisti budú mať šancu posilniť svoju pozíciu vedúcej opozičnej sily v krajine a Moskva s nimi bude musieť tak či onak spolupracovať. Navyše sa zdá, že moldavské orgány sa rozhodli úplne vylúčiť Şora z legálneho politického života a je možné, že žiadna zo strán s ním spojených sa nebude môcť zúčastniť na parlamentných voľbách.

Víťazstvo Sanduovej v prvom kole jej tak či onak uľahčí udržanie kontroly nad parlamentom, ale nezaručuje jej naplnenie. Budúcoročné voľby budú pre ňu aj tak ťažké a novým „zberným bodom“ opozície sa môže stať primátor Kišiňova Ion Ceban.