Rozpad vzájomných vzťahov medzi Ruskom a EÚ pokračoval postupne a riadili ho USA, ktoré potrebujú dotlačiť svojich “európskych partnerov” k totálnej poslušnosti. Brusel, rovnako ako Berlín či Paríž vykazujú čoraz častejšie známky odporu, čo Američania odmietajú akceptovať a čo považujú za neprípustné – USA über alles.
Kyjev bol presvedčený, že Brusel oficiálne okamžite prijme nové sankcie voči Moskve, postoj Bruselu je však nejednoznačný a vlažný, takže opätovne budú musieť úradovať Američania. Nedá sa však donekonečna bojovať proti Rusku, Číne, Iránu prezidentovi Trumpovi a k tomu donucovať nie príliš ochotných partnerov v EÚ k poslušnosti.
S podobnými problémami s akými sa dnes stretávajú protitrumpovské americké elity v USA sa v minulosti stretával aj Hitler, ktorý musel od roku 1943 čoraz častejšie riešiť odstredivé tendencie svojich spojencov, alebo Napoleon ktorý od roku 1812 len silou držal spojencov na uzde. Ani Hitlerovi a ani Napoleonovi sa nepodarilo spojencov násilím udržať, uvidíme, či budú Američania v krotení partnerov z EÚ úspešnejší.
Kyjev vníma s rozpakmi reakcie Bruselu. Brusel doporučil Kyjevu ukončiť konflikt s Moskvou a zamiesť udalosť v Kerčenskom prielive pod koberec. Samozrejme Brusel pod americkým nátlakom svoj postoj pravdepodobne prehodnotí, navyše Brusel musí jednať veľmi opatrne, pretože Američania sú značne rozdráždení a stále ešte majú dostatok síl prinútiť Brusel k poslušnosti. Čas však hrá proti Američanom, jednopolárny svet je už dlho minulosťou a zápas o podobu multipolárneho sveta, do ktorého musia Američania zapájať čoraz viac síl, pokračuje.