Mimoriadna schôdza k zmenám v RTVS – Matovičovci opäť vystrájali. Blaha: Na balkóne sú ľudia z americkej ambasády

Bratislava 15. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:Facebook/OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti )

Aktualizované 15. mája 14:26

Začala sa mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR k zmenám v Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS), inštitúcia sa má zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR)

Poslanci v úvode rokovania odsúhlasili, že diskusia k vládnemu návrhu zákona v prvom čítaní bude trvať 24 hodín. Zároveň si zákonodarcovia o hodinu predĺžili rokovací deň, miesto do 19.00 h budú rokovať do 20.00 h. Skrátili si aj obedovú prestávku. Hlasovať o návrhu by mali vo štvrtok (16. 5.) o 17.00 h.

Návrh nového zákona o STVR koncom apríla schválila vláda. Formálne nerozdeľuje súčasnú RTVS, mení však pravidlá kreovania orgánov telerozhlasu. Dňom jeho účinnosti má zaniknúť mandát súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja i členov Rady RTVS.

Predstavitelia koalície argumentovali potrebu zmien neobjektívnosťou verejnoprávnej televízie a rozhlasu či neudržateľnosťou súčasného modelu fungovania. Opozícia, viacero mimovládnych organizácií i vedenie RTVS návrh kritizovali. Hovoria o účelových zmenách.

Do diskusie sa písomne prihlásilo 40 rečníkov

Do diskusie k vládnemu návrhu zákona o Slovenskom rozhlase a televízii (STVR) sa prihlásilo 40 rečníkov. V úvode diskusie predstavila návrh ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS).

Poslanci v úvode rokovania odhlasovali skrátenie diskusie. V prvom čítaní sa má o vládnom návrhu rokovať 24 hodín. Čas sa tak prerozdelí medzi jednotlivé poslanecké kluby.

Podľa rokovacieho poriadku môžu hocikedy požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR. Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov by mali mať možnosť prihlásiť sa zákonodarcovia aj ústne.

Šimkovičová: Zákon o STVR umožní lepšie hospodárenie i modernizáciu

Vytvorenie legislatívneho prostredia je prvým krokom pre úspešné pôsobenie slovenskej televízie a slovenského rozhlasu v novom digitálnom mediálnom prostredí. Nový zákon predpokladá aj možnosť lepšieho hospodárenia, modernizácie a zdrojov na ocenenie tvorcov zo zvýšeného podielu na reklamnom balíku. Vytvára takisto platformu na prehodnotenie súčasných podmienok duálneho systému. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) to uviedla v úvode diskusie k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), o ktorom Národná rada (NR) SR v stredu rokuje v prvom čítaní.

“Myslíme si, že verejnoprávna inštitúcia by mala postupne odísť od extrémnej politickej zaujatosti, neobjektívnosti spravodajstva a manažovania publicistiky bez plurality, a hlavne prejsť k objektivite a spravodlivosti,” vyhlásila ministerka. Zdôraznila, že úloha zabezpečiť nové fungovanie súčasného Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) vyplýva z programového vyhlásenia vlády.

Šimkovičová argumentovala, že ani po takmer 14 rokoch od prijatia súčasného zákona sa nepodarilo naplniť jeho základné ciele, ako je napríklad zabrzdiť zadlžovanie verejnoprávneho vysielania, a zabezpečiť jeho finančnú konsolidáciu. Vysielanie verejnoprávnych médií podľa nej postupne strácalo atribúty vyváženosti, verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti či transparentnosti. “Problematická je aj efektivita vynaloženia zverených verejných financií a miera spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií,” poznamenala.

Tvorba a vysielanie oboch zložiek RTVS sa podľa nej len minimálne líšia od iných médií hlavného prúdu. “Spravodajstvo a publicistika v slovenskej televízii a slovenskom rozhlase sa postupne stali príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií,” zhodnotila. Ministerke chýba seriózny, kritický, širokospektrálny pohľad na javy v spoločnosti. V RTVS podľa nej vzniklo názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie. Hovorí o strate identity verejnoprávnych médií. Poukázala na to, že finančné prostriedky z reklamy pripadajú kompletne súkromným médiám, ale predpokladaná duálna vyváženosť sa stratila.

Ministerka takisto spomenula zásadné zmeny, ktoré prináša návrh zákona – kreovanie rady, zloženej zo štyroch členov nominovaných ministrom kultúry a piatich, ktorých zvolí parlament. Funkčné obdobie členov rady ostáva šesťročné, po novom však nebudú rotovať. Rada bude mať kompetenciu voliť i odvolávať generálneho riaditeľa, a to jednoduchou väčšinou, orgán dohľadu bude takisto schvaľovať uzavretie zmlúv STVR s tretím subjektom, ak výška plnenia zo zmluvného vzťahu prevyšuje sumu 1,5 milióna eur. Vytvorí sa aj deväťčlenná Etická komisia ako poradný orgán rady. Jej úlohou bude zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programových pracovníkov a dodržiavaniu iných etických princípov zamestnancov STVR a externých spolupracovníkov.

Blaha: Progresívci si zavolali pomoc 

“V parlamente sme otvorili schôdzu o RTVS. A neuveríte, s čím ako prvým prišli Progresívci. Vraj sem na balkón zavolali ľudí z americkej a britskej ambasády, aby nás strážili. Oni už ani neskrývajú, že sú ich agenti. Posielam im jasný odkaz. Slovensko nie je žiadna kolónia, aby nás tu kontrolovali Američania, ako si spravujeme vlastný štát,” informoval podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha.

Jaurová: Zákon o STVR je zlý vo svojej podstate

Vládny návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) je zlý vo svojej podstate, nie je dôvod rušiť existujúci Rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS) a zakladať novú inštitúciu, ktorá bude podriadená vláde. Vyhlásila to poslankyňa Národnej rady (NR) SR za PS Zora Jaurová počas diskusie v pléne parlamentu. Hovorí o zásahu do slobody médií.

“Zákon je zlý vo svojej podstate a nijaké pozmeňujúce či doplňujúce návrhy ani iné vylepšenia nemôžu zakryť holú podstatu problému, ktorou je bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej, identickej, ibaže úplne podriadenej vláde, s cieľom odstrániť generálneho riaditeľa a manažment a ovládnuť spravodajstvo,” uviedla Jaurová.

Skonštatovala, že jedna z mála vecí pri verejnoprávnych médiách, na ktorej by sa zhodli s časťou koalície, je absencia ich dostatočného, predvídateľného a od politikov čo najmenej závislého financovania. Kritizovala zmeny z dielne predošlých vlád a pýta sa, prečo toto predložený návrh nerieši.

V legislatíve vidí zámer odstrániť súčasné vedenie RTVS. Zmeny sú podľa nej problematické aj z ústavného hľadiska. Poukázala na právo občanov na prístup k verejným funkciám. Zákon by podľa nej toto právo mohol obmedziť pri generálnom riaditeľovi aj pri súčasných členoch Rady RTVS. Negatívne vníma zmeny kompetencií a kreovania rady inštitúcie v návrhu. “Koncentruje v nej úplne všetku exekutívnu moc a navyše je rada volená radikálne viac politicky, ako to bolo doteraz,” podotkla. Pripomenula, že po novom bude môcť rezort kultúry menovať a odvolávať štyroch z deviatich členov rady. Obáva sa politickej kontroly a obmedzenia nezávislosti a objektivity inštitúcie. Negatívne vníma napríklad právomoc rady rozhodovať o generálnom riaditeľovi vzhľadom na “politický” spôsob jej kreovania.

Kritizuje aj zvýšenie podielu reklamy, hovorí o výraznom zásahu do mediálneho prostredia z pohľadu súkromných vysielateľov.

“Vláda jasne priznáva, že nedokáže, nechce či nebude dostatočne financovať verejnoprávne médiá a dúfa, že to za ňu urobí trh. A to je presný opak verejnoprávnosti, pretože podstatou verejnoprávnosti je zabezpečiť v mediálnom priestore to, čo trh nedokáže zabezpečiť, a je to aj výrazný zásah do fungovania mediálneho trhu na Slovensku,” podotkla.

Dodala, že zvýšenie reklamného priestoru dostane STVR do obchodnej súťaže so súkromnými médiami a oslabí napĺňanie funkcie verejnoprávneho média. Obáva sa, že reklama pôjde na úkor vzdelávacích programov, vysielania pre menšiny a znevýhodnených a podobne. Nerieši to podľa nej ani problémy financovania inštitúcie.

Reakcie na Jaurovú

Dušan Jarjabek (Smer-SD) poznamenal, že niektoré otázky sa ešte budú riešiť v druhom čítaní, avizoval pozmeňujúce návrhy. Kritizoval však vyjadrenia Jaurovej o možnej protiústavnosti. To podľa neho môže posúdiť len Ústavný súd SR. Podotkol, že súčasná situácia RTVS nie je riešiteľná, a kritizoval aj súčasné vedenie inštitúcie.

Karol Farkašovský (SNS) nesúhlasí s vyjadrením Jaurovej o politickom ovládnutí RTVS a o tom, že kto platí, aj určuje, aké správy sa vysielajú. “To je holý nezmysel. Za program RTVS zodpovedá manažment RTVS a nie politici a politické strany. Zmysel nového zákona je práve odpolitizovať RTVS,” poznamenal. Vláda podľa neho chce, aby inštitúcia prinášala objektívne informácie a vrátila sa v mediálnom prostredí na piedestál verejnoprávneho formátu.

Michelko odmieta, že zvýšenie podielu reklamy ovplyvní charakter STVR

Poslanec Roman Michelko (SNS) odmieta, že zvýšenie podielu reklamy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase na päť percent ovplyvní ich charakter. Upozorňuje, že stále pôjde len o štvrtinu z objemu, ktoré môžu vysielať komerčné televízie. Uviedol to v rozprave k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), o ktorom Národná rada (NR) SR rokuje v prvom čítaní.

“Päť percent je šanca, aby diverzifikácia zdrojov pre verejnoprávne médiá bola podstatne väčšia,” obhajoval Michelko navýšenie objemu inzercie. Odmieta, že by mali reklamy prerušovať filmy. Televízia by sa mohla podľa neho stať novou šťukou na reklamnom trhu. Uvedomuje si súčasné poddimenzované financovanie.

Generálny riaditeľ a členovia rady by podľa neho mali byť v súzvuku, podobne ako vláda a parlament. Pripisuje im podobnú legitimitu. “Navzájom sa majú kontrolovať, inšpirovať, posúvať to médium, diskutovať o charaktere verejnoprávneho vysielania a podobne. A to bude len vtedy možné, keď budú mať tie rady relevantné kompetencie,” dodal.

Michelko, ktorý šéfuje parlamentnému kultúrnemu výboru, verí, že na čelo telerozhlasu príde niekto plný energie, s novými nápadmi a náplňou obsahu verejnoprávnosti, pričom bude televízia vyrábať vlastné programy. Vo svojom vystúpení pripomenul tiež zmeny, ktorými prechádzali verejnoprávne médiá v minulosti.

Poslanci Martin Šmilňák (KDH), Branislav Vančo (PS) aj ďalší opoziční poslanci namietali, že Michelko kritizoval praktiky meniace verejnoprávne médiá v minulosti, pričom ich súčasná vláda sama využíva.

Hajko považuje zákon o STVR za účelový,obáva sa i navýšenia podielu reklamy

Účelom nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) je odstránenie súčasného vedenia telerozhlasu. Navýšenie podielu reklamy pre verejnoprávne médium môže narušiť dohodu so súkromnými vysielateľmi o podpore Audiovizuálneho fondu, ktorý by tak mohol prísť o financie. Skonštatoval to poslanec za KDH Jozef Hajko počas diskusie o zmenách v Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS). Obáva sa negatívneho vplyvu reklamy na vysielanie telerozhlasu a tlačenie do komerčného vysielania. Viaceré ustanovenia zákona považuje za problematické, tvrdí, že bol šitý horúcou ihlou.

“Obeťou poľovačky na generálneho riaditeľa a vedenie RTVS sa stane fungujúca, vo verejnosti dôveryhodná značka,” podotkol Hajko. “Príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, ktorí identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo ‘fackovacím’ panákom, ktorý každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. Zastavme to, prosím,” apeloval na poslancov. Vyzval na riadnu a odbornú diskusiu o tom, čo sú verejnoprávne médiá, akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí a podobne.

Podotkol, že inštitúcia dokázala plniť rámec svojich zákonných povinností napriek neschopnosti predošlých vlád zvýšiť koncesionárske poplatky a ich následnému zrušeniu. Apeluje na riešenie financovania telerozhlasu, za šťastné nepovažuje naviazanie jeho rozpočtu na percentá HDP.

Pri navýšení podielu reklamy v telerozhlase však vidí odklon od verejnoprávnosti inštitúcie. “V podstate budeme mať ďalšiu komerčnú inštitúciu, ktorá navyše bude počúvať politickú moc,” poznamenal. Upozornil, že zmena vyvolala aj odpor Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska. Ozrejmil, že podmienkou ich platenia dvoch percent príjmov do Audiovizuálneho fondu bolo, že príjmy z reklamy pre RTVS sa budú pohybovať na súčasnej úrovni. Je zvedavý, čo zmena vyvolá a ako sa to odrazí na podpore fondu. Podotkol tiež, že objednávatelia reklamy chcú prilákať k obrazovkám čo najviac ľudí, a to sa sotva dokáže verejnoprávnym typom programov.

Čo sa týka kontroly vysielania RTVS, už teraz podľa neho existujú možnosti sledovať, či sa správa skutočne verejnoprávne. Ak chce niekto posilniť tento kontrolný mechanizmu, vyzval na rozhovor o možnostiach novely. “Ale neklaďme na stôl nový zákon, ktorý účelovo zruší túto inštitúciu, aby ju nahradil novou,” poznamenal. Negatívne vníma aj zmeny v otázke výberu a odvolávania generálneho riaditeľa telerozhlasu. Síce z pôvodného návrhu vypadlo jeho odvolávanie bez udania dôvodu, spôsob, akým je tvorená nová rada médiá a okolnosti odvolávania podľa neho napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Väčšia nezávislosť a transparentnosť inštitúcie, ktorou vláda argumentuje pri návrhu, sú podľa Hajka len prázdne reči. Vyhlásil, že Rada STVR bude čisto politicky orgán. Upozornil aj na nedostatky ustanovení v návrhu pri funkčnom období členov rady.

Poslanec Karol Farkašovský (SNS) odmieta, že by koncesionárske poplatky boli garanciou nezávislosti, objektivity a slobodnej tvorby. Pýta sa, kde bol RTVS napríklad vtedy, keď občania požadovali objektívne informácie o pozitívach a negatívach očkovania. Telerozhlas podľa neho dáva priestor externým moderátorom, ktorí patria “k extrémnemu pravicovému politickému krídlu”.

Hlina: Z rady STVR sa vytvorí politický orgán súčasnej koalície

Riaditeľ verejnoprávnej televízie a rozhlasu sa po prijatí nového zákona stane ľahko odvolateľným, naopak, členovia rady budú v zásade neodvolateľní. Poslanec SaS Alojz Hlina na to upozornil v rozprave k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), o ktorom Národná rada (NR) SR rokuje v prvom čítaní. Legislatívu označil za “des a hrôzu”.

Z rady, ktorá má po novom voliť generálneho riaditeľa, sa podľa Hlinu vytvorí “politický orgán súčasnej vládnej koalície”, keďže z deviatich členov štyroch vymenuje ministerka kultúry a piatich zvolí NR SR. “Tí ľudia sú v zásade neodvolateľní,” tvrdí poslanec. Poukázal na to, že v novom zákone sa uvádza, že členovia nemôžu vystupovať v mene politickej strany, nezakazuje sa však konať v jej prospech. Odpadá tak jeden z dôvodov teoretického odvolania.

Poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD) poukázal na zodpovednosť, ktorú budú niesť členovia rady pri voľbe generálneho riaditeľa. Budú podľa neho pod drobnohľadom médií aj verejnosti a svoje kroky budú musieť oveľa viac zdôvodňovať. Hovorí tak aj o posilnení kontroly.

Prečítajte si tiež

• Poslanci reagujú na navrhované zmeny v RTVS. Podľa Michelka existuje priestor na väčšiu objektivitu
• Vláda rozhodla: Takéto zmeny čakajú RTVS
• Ako urobiť poriadok v RTVS