Pred Najvyšším súdom OSN sa v pondelok začali historické pojednávania o legálnosti 57 rokov trvajúcej izraelskej okupácie územia určeného na vytvorenie Palestínskeho štátu.

Prípad stojí na pozadí vojny medzi Izraelom a Hamásom a okamžite sa stal stredobodom dňa. Vypočúvania by sa však mali skôr sústrediť na neobmedzenú kontrolu Izraela nad okupovaným Západným brehom Jordánu, pásmom Gazy a anektovaným východným Jeruzalemom.

Zasadnutie pred Medzinárodným súdnym dvorom by malo trvať šesť dní . Základom je žiadosť Valného zhromaždenia OSN o nezáväzné poradné stanovisko k politike Izraela na okupovaných územiach. Sudcom bude pravdepodobne trvať niekoľko mesiacov, kým vydajú stanovisko.

Pojednávanie otvoril palestínsky minister

Palestínsky minister zahraničných vecí Rijád al-Malíkí otvoril vystúpenie palestínskych zástupcov, ktoré má trvať celé dopoludnie.

„Stojím pred vami v čase, keď 2,3 milióna Palestínčanov v Gaze, z ktorých polovica sú deti, je obliehaných a bombardovaných, zabitých a zmrzačených, vyhladovaných a vysídlených,“ povedal al-Maliki. „Viac ako 3,5 milióna Palestínčanov na Západnom brehu vrátane Jeruzalema je vystavených kolonizácii svojho územia a rasistickému násiliu, ktoré tento proces umožňuje,“ uviedol.

„OSN zakotvila vo svojej Charte právo všetkých národov na sebaurčenie. OSN sa zaviazala zbaviť svet najzávažnejších porušení tohto práva, a to kolonializmu a apartheidu,“ pokračoval al-Maliki. „Palestínskemu ľudu však bolo toto právo desaťročia upierané a znášal kolonializmus aj apartheid,“ dodal.

Palestínčania tvrdia, že Izrael anexovaním veľkých častí okupovaného územia porušil zákaz územného dobývania a právo Palestínčanov na sebaurčenie a zaviedol systém rasovej diskriminácie a apartheidu.

„Táto okupácia je anexiou a má nadradený charakter,“ dodal al-Maliki. „Je to úmyselné, cynické prekrúcanie medzinárodného práva. … Jediným riešením, ktoré je v súlade s medzinárodným právom, je okamžité, bezpodmienečné a úplné ukončenie tejto nezákonnej okupácie,“ povedal pred súdom.

Po vystúpení Palestínčanov vystúpi bezprecedentných 51 krajín a tri medzinárodné organizácie. Počas vypočutí by však nemal vystúpiť Izrael, ale mohol by predložiť písomné vyhlásenie.

Obranné opatrenia

Yuval Shany, profesor práva na Hebrejskej univerzite a vedúci pracovník Izraelského demokratického inštitútu, uviedol, že Izrael pravdepodobne zdôvodní pokračujúcu okupáciu bezpečnostnými dôvodmi. A to najmä v prípade, že nedôjde k mierovej dohode.

Myslel tým, ze Izrael bude pravdepodobne poukazovať na útok zo 7. októbra, pri ktorom militanti z Gazy pod vedením Hamasu zabili 1 200 ľudí na juhu Izraela a odvliekli 250 rukojemníkov späť na územie.

Palestínčania a popredné skupiny na ochranu práv však tvrdia, že okupácia ďaleko presahuje hranice obranných opatrení. Tvrdia, že sa zmenila na systém apartheidu, ktorý je posilnený výstavbou osád na okupovanom území. Palestínčanom priznáva druhoradé postavenie a jeho cieľom je udržať židovskú hegemóniu od rieky Jordán až po Stredozemné more.

Izrael odmieta akékoľvek obvinenia z apartheidu

Izrael obsadil Západný breh Jordánu, východný Jeruzalem a pásmo Gazy v stredovýchodnej vojne v roku 1967. Palestínčania sa usilujú o vytvorenie nezávislého štátu vo všetkých troch oblastiach. Izrael považuje Západný breh Jordánu za sporné územie, o ktorého budúcnosti by sa malo rozhodnúť na rokovaniach.

Podľa pozorovateľskej skupiny Peace Now vybudoval Izrael na celom Západnom brehu 146 osád. Mnohé z nich pripomínajú plne rozvinuté predmestia a malé mestá. V osadách žije viac ako 500 000 židovských osadníkov, zatiaľ čo na území žijú približne 3 milióny Palestínčanov.

Izrael si pripojil východný Jeruzalem a celé mesto považuje za svoje hlavné mesto. Ďalších 200 000 Izraelčanov žije v osadách vybudovaných vo východnom Jeruzaleme. Izrael ich považuje za štvrte svojho hlavného mesta. Palestínski obyvatelia mesta Jeruzalem čelia systematickej diskriminácii, ktorá im sťažuje výstavbu nových domov alebo rozširovanie existujúcich.

Izrael stiahol všetkých svojich vojakov a osadníkov z Gazy v roku 2005. Naďalej však kontroluje vzdušný priestor, pobrežie a register obyvateľstva tohto územia.

Izrael a Egypt uvalili na Gazu blokádu, keď sa tam v roku 2007 chopila moci palestínska militantná skupina Hamas.

Medzinárodné spoločenstvo v drvivej väčšine považuje tieto osady za nezákonné. Izraelská anexia východného Jeruzalema, kde sa nachádzajú najcitlivejšie sväté miesta mesta, nie je medzinárodne uznaná.

Politika Izraela v rozpore s medzinárodným právom

Nie je to prvýkrát, čo bol súd požiadaný o vydanie poradného stanoviska k izraelskej politike.

V roku 2004 uviedol, že separačná bariéra, ktorú Izrael vybudoval cez východný Jeruzalem a časti Západného brehu, je “v rozpore s medzinárodným právom”. Zároveň vyzval Izrael, aby výstavbu okamžite zastavil. Izrael toto rozhodnutie ignoroval.

Koncom minulého mesiaca súd tiež nariadil Izraelu, aby urobil všetko, čo je v jeho silách, aby zabránil smrti, ničeniu a akýmkoľvek aktom genocídy v rámci svojho ťaženia v Gaze.

Príkaz bol vydaný v predbežnej fáze konania, ktoré podala Juhoafrická republika. V podaní obvinila Izrael z páchania genocídy, čo Izrael rázne odmietol.

Vládnuca strana Juhoafrickej republiky, Africký národný kongres, dlhodobo prirovnáva politiku Izraela v Gaze a na Západnom brehu Jordánu k režimu apartheidu. Išlo o režim vlády bielej menšiny v Juhoafrickej republike, ktorý pred svojím zánikom v roku 1994 obmedzoval väčšinu černošského obyvateľstva.