Washington/Moskva 18. októbra (HSP/asiatimes/Foto:TASR/AP-Alex Brandon)
USA môžu udržať Izrael sústredený na problém Gazy, zatiaľ čo Rusko môže upokojiť Iráncov – ale upokojí ich?
21. októbra 1973, počas Jomkipurskej vojny, Henry Kissinger odletel do Moskvy. Na jeho príchod tam si veľmi dobre pamätám, pretože som bol s chargé d’affaires veľvyslanectva USA Adolphom Dubsom v jeho kancelárii v Moskve, keď Kissinger odišiel priamo do Kremľa, píše Stephen Bryen pre Asia Times.
Dubs nebol pozvaný ani informovaný. (Dubs sa neskôr stal veľvyslancom USA v Afganistane, kde ho v roku 1979 uniesli a zavraždili.) Kissingerovou úlohou bolo hovoriť so Sovietmi skôr, ako urobia akékoľvek vojenské kroky na podporu Egypta. Washington bol znepokojený, že Rusi by mohli použiť jadrové zbrane proti izraelským silám na Sinaji.
O niekoľko dní neskôr som priletel sovietskym komerčným letom do Kyjeva. Spolu s ostatnými cestujúcimi som vystúpil z lietadla, ktoré bolo zaparkované v určitej vzdialenosti od terminálu, a letiskové úrady nám prikázali čakať na ploche. Rusi nám predviedli vojenskú prehliadku, ktorá ukazovala, že Sovietsky zväz sa pripravuje na vojenskú intervenciu. Okamžite som to oznámil americkému konzulátu v Kyjeve.
Do 24. októbra bola egyptská tretia armáda obkľúčená Izraelom na západnej strane Suezského prieplavu, asi 100 kilometrov od Káhiry. Dozvedel som sa to, keď som na svojom vreckovom krátkovlnnom rádiu počúval VOA. Zatiaľ čo západné vysielanie bolo rušené, sovietske rušenie nebolo v tom čase až také dobré.
Dňa 25. októbra boli americké sily vrátane veliteľstva strategického letectva, kontinentálneho veliteľstva protivzdušnej obrany, európskeho veliteľstva a šiestej flotily uvedené do stavu DEFCON 3. Kissinger mal v období od januára do mája 1974 uskutočniť “kyvadlovú diplomaciu” a ukončiť konflikt.
Zapoja sa teda veľké mocnosti nejakým vážnym spôsobom do súčasnej vojny v Gaze? Minister zahraničných vecí Anthony Blinken aj minister obrany Lloyd Austin už boli v Izraeli a Blinken sa opäť vrátil do Jeruzalema. Tento týždeň by mal do Izraela pricestovať prezident Joe Biden, čo je veľmi dôležitá udalosť, keďže počas predchádzajúcich vojen a konfliktov do Izraela neprišiel ani jeden americký prezident.
Rusi už žiadajú o prímerie, rovnako ako Číňania. USA medzitým umiestnili do východného Stredomoria operačnú skupinu lietadlových lodí (USS Ford) a druhá operačná skupina lietadlových lodí (USS Eisenhower) je na ceste.
USA tiež posilňujú svoje vzdušné sily v regióne a nasadzujú pozemné útočné lietadlá A-10 a F-15E, hoci Washington nehovorí o tom, kde budú umiestnené.
USA majú základne v Jordánsku, Iraku a Sýrii, ktoré by boli účinné, ak by USA potrebovali zasiahnuť proti Hizballáhu v Libanone. V správach, ktoré údajne pochádzajú z dôveryhodných zdrojov, sa uvádza, že USA presvedčili Izrael, aby neútočil na Hizballáh po tom, ako podnikol niekoľko útokov na Izrael, pričom údajne Izraelu povedali, že USA budú Izrael pred Hizballáhom brániť.
A-10 je impozantné pozemné útočné lietadlo, ktoré americké letectvo posiela na smetisko s odôvodnením, že už nie je užitočné. Iróniou je, že je to perfektné lietadlo, ak je úlohou vyčistiť raketové základne Hizballáhu.
Jedným z významných problémov je, že Rusko a USA sú v spore o Ukrajinu a USA s Ruskom o ukrajinskej otázke vážne nehovoria. Nedostatok angažovanosti medzi oboma jadrovými mocnosťami zvyšuje ťažkosti oboch veľmocí pri práci na upokojení situácie na Blízkom východe skôr, ako sa rozšíri vojna.
Je to nešťastné najmä pre Rusko, keďže Sýria, kde majú Rusi námorné a letecké základne, sa v prípade rozšírenia vojny stane bojiskom. Izraelčania už dvakrát bombardovali letiskové dráhy v Damasku a Aleppe, aby zabránili iránskym raketám Hizballáhu dostať sa do Sýrie. Izrael sa domnieva, že Irán sa snaží dodať presné rakety dlhého doletu, ktoré majú byť namierené na izraelské obranné zariadenia a kľúčové vládne úrady.
Izrael dal jasne najavo svoj zámer zničiť Hamas v Gaze. Zatiaľ nezačal pozemnú operáciu na podporu tohto cieľa, možno preto, že Izrael sa chce najprv pokúsiť zachrániť čo najviac rukojemníkov. (Počet živých rukojemníkov pod kontrolou Hamasu je neistý).
USA podporujú izraelskú operáciu na likvidáciu kontroly Hamasu nad pásmom Gazy. Nie je isté, ako dlho budú USA izraelskú operáciu podporovať, hoci prioritou USA je prepustenie najmenej 40 amerických občanov zajatých v Gaze. Irán tvrdí, že ak Izrael prestane bombardovať Gazu, rukojemníci budú prepustení, ale Hamas toto tvrdenie Iránu nepodporil.
Svet zatiaľ čaká, ako Izrael vyrieši problém s rukojemníkmi a či bude pokračovať v pozemnej operácii proti Gaze.
Na rozdiel od roku 1973 veľké mocnosti nemajú možnosť rokovať s Hamasom. Iné krajiny, napríklad Egypt, sa pokúsili vypracovať humanitárne koridory pre nebojujúcich obyvateľov Gazy, hoci problémom je, ako odlíšiť bojovníkov od nebojovníkov.
Zdá sa, že Iránci sa chcú zviditeľniť, pretože vyvolanie vojny by mohlo poskytnúť Izraelu zámienku, ktorú potrebuje na zničenie iránskych jadrových zariadení a zariadení na výrobu rakiet dlhého doletu. V Libanone existuje miestny tlak proti tomu, aby Hizballáh začal vojnu, pretože konečným výsledkom by bol konečný kolaps už aj tak chradnúceho libanonského štátu.
Je ťažké predpovedať, či sa vojna rozšíri alebo nie. Rusko môže Iráncov upokojiť, ak sa tak rozhodne. USA môžu udržať Izrael sústredený na problém Gazy, ako to už možno urobili v súvislosti s Hizballáhom. Je to vyčkávacia situácia.
Prečítajte si tiež:
- Silné zábery z pásma Gazy podnecujú arabské a moslimské pobúrenie
- Ropné trhy predpovedajú krátku vojnu v Gaze. Sú však analytici príliš optimistickí?
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
