Bratislava 20. februára 2023 (HSP/Foto: Screenshot)
Posledné vydanie relácie televízie Ta3 V politike je objektom kritiky. Stretli sa v nej ľudia, ktorí v podstate zdieľali ten istý názor, boli opoziční len pozične. Ako vraví Chmelár, sú to mimovládni politici, opozícia vyzerá inak
Karol Farkašovský reláciu nazval Krúpo-bitím: “Najväčšou mediálnou “hviezdou“ posledného mesiaca je poslanec s výtlakom 1800 voličských hlasov. Juraj Krúpa, tento vševediaci pán poslanec doslova vymetá nedeľné televízne diskusie. Už štyri týždne za sebou servíruje divákom naučené mantry pri ktorých už vopred vieme čo ide povedať. Preto je záhadou, čím je vlastne tento človek, ktorého voličský potenciál tvoria občania sotva štyroch ulíc, pre televízie taký zaujímavý.”
Farkašovský je presvedčený, že dramaturgia Ta3 zlyhala: “Najskôr sám minister Naď, potom poslanci Krúpa a Valášek (ten, všimnite si, po celý čas na neprimerane veľkej obrazovke – takto sa robí podprahová politická reklama) plus moderátor boli v rovnako neprimeranej presile oproti opozičnému poslancovi Kmecovi. Aj ten bol opozičný iba tak, kabaretne a kaviarensky…” K “opozícii” mal poznámku aj Eduard Chmelár: “Len sa pýtam, v čom vystupoval poslanec Kmec (Hlas SD) opozične. Formálne patria všetci traja k opozícii, v skutočnosti ani jeden, preto ich nazývam mimovládni politici. Opozícia vyzerá inak.”
“Takéto zloženie hostí,” píše Farkašovský, “nemôže byť základom pre serióznu diskusiu. Nedá sa to nazvať inak ako obyčajná tendenčnosť a servilnosť. Toto je na hony vzdialené od objektivity, nestrannosti, nezávislosti a vyváženosti spravodajskej televízie. Normálna diskusia má byť dialógom o názoroch (aj iných ako provládnych). Má to byť o faktoch, postojoch, argumentoch a nie o nadbiehaní a poklonkovaní sa vládnej moci, ktorá je navyše zbavená dôvery. Vládnej moci, ktorá si ale stále myslí, že má monopol na pravdu a nanucuje ju verejnosti. Žiaľ, posledná relácia Ta3 – V Politike – mala preto bližšie k pivným rečiam než k serióznej, faktickej a zmysluplnej debate z ktorej by sa diváci aj niečo užitočné dozvedeli. A nebolo to prvý raz.”
Farkašovský tvrdí, že je to škoda, že ide o hazard s dôverou divákov. Lenže ak sa k takto vybranej zostave pridá premotivovaný Dírer, ako poznamenal jeden z komentujúcich, uvedomíme si, že to nie je zlyhanie ale zámer dramaturgie. Stačí si uvedomiť, v čom bol opozičný Kmec z Hlasu: Nevadí mu, že dáme stíhačky Ukrajine, mali sme to však podľa neho urobiť viac diplomatickým spôsobom. Nevykrikovať to do sveta a deklarovať ich ako náhradné diely.
Nahnevaný na Ta3 je aj Ľuboš Blaha: “Po dnešku by mala prísť o licenciu – najväčšia hanba slovenskej žurnalistiky!” Ak Rada pre mediálne služby Ta3 nevezme licenciu, Blaha vyzýva ľudí, aby relácie s Dírerom a Iljevom bojkotovali. Blaha nevyčíta Ta3 len pozvaných hostí, ale aj to, že neprizvali Smer, ktorý bol počas celej relácie terčom kritiky.
Poukázal aj na to, že dnes je už bežné, že novinári sa správajú skôr ako nikomu sa nezodpovedajúci politici: “Na úvod samozrejme nechýbalo Dírerovo ideologické okienko, v ktorom jednostranne zaútočil na Rusko a šíril primitívnu rusofóbiu. Nech sa páči, ak chce Dírer či Iliev vyjadrovať svoje liberálne politické názory, nech si založia stranu alebo nech vstúpia do Progresívneho Slovenska – ale čo majú čo agitovať za svoje extrémne politické postoje?”
Ak boli jednou z tém stíhačky pre Ukrajinu, ako je možné, že nebol prizvaný nikto zo smeru či Republiky, podľa Blahu jediných strán, s názorom odlišným od názoru vlády? Ako je možné, že Naď dostal priestor bez oponentúry? Po prvé, ministri obrany nikdy nechodili do relácií bez súpera, po druhé, Dírer oponentúru ani len nepredstieral a spolu s Naďom sa pretekal, kto si viac kopne do Smeru. To sú otázky, ktoré si Blaha kladie.
“Ústavní právnici”, poznamenáva Blaha, “ako napríklad docent Drgonec jasne zdôrazňujú, že stíhačky a potenciálny vstup do vojny sú zásadné otázky zahraničnej politiky a odvolaná vláda na to nemá právo. To vidí aj slepý. Ale Dírer dokola cituje provládneho Mazáka, ktorý ako jediný tvrdí opak a hecuje odvolanú vládu, aby porušila ústavu. Manipulácia ako remeň!”
Samozrejme, Blaha si neodpustil naložiť aj Dírerovi: “Nechá Naďa šíriť hoax, že aj iné štáty poslali Ukrajine stíhačky a nespýta sa ho na základnú otázku – nech povie, ktoré. Veď žiadne takéto oficiálne poslanie stíhačiek na Ukrajinu nikdy nikto neohlásil – a Dírer nič. Toto je novinár? Ľudia sa obávajú mobilizácie, dokonca sama TA3 priniesla informáciu, že na mestských úradoch spisujú zoznamy mladých mužov – a Dírerovi stačí, že usvedčený klamár Naď vyhlási, že mobilizáciu neplánuje.”
Pripomína, že Naďovi nemožno veriť: “No jasné, ani S-300 neplánoval poslať a v parlamente vrieskal, že to sú len “bludy, ktoré šíri Blaha”. O pár dní bola S-300 na Ukrajine. Naď klamal, klame a bude klamať. A úslužný Dírer ticho. To sa fakt tento trápny nenávistný rusofób Naď tak veľmi bojí oponentúry, že musí tie svoje lži šíriť na TA3 bez súpera? To je nový level zbabelosti.”
A tu sa dostáva Blaha k momentu, v ktorom Farkašovský videl zlyhanie dramaturgie: “A potom Dírer zadrie, že pozval troch opozičných poslancov, aby vyvážil vládneho Naďa – pritom všetci traja majú prakticky totožný názor ako Naď. Krúpa a Valášek sú takí istí rusofóbovia – to je akože v tejto téme opozícia? Si robia z ľudí srandu?”
“Valáška tam Dírer nechá šíriť stranícku propagandu,” píše Blaha, “že vraj voliči Progresívneho Slovenska by bránili Slovensko – no jasné, ohadzovali by protivníka kelímkami zo Starbucksu. Liberálne kaviarne, čo najviac vrieskajú o vojne, by ako prvé hromadne zdrhli zo Slovenska. A ako prvý by utekal Krúpa aj so svojím veľkým pupkom. Ale hlavne, že nás, hrdinovia, ženú do vojny.”
Tvrdé slová na konci Blahovho komentára: “Nie, toto sa nedá počúvať. Vypínam. To je ako v Tretej ríši v 30. rokoch. Jednostranná propaganda. Boja sa diskusie, boja sa našich argumentov. A dokola len kopú do Roberta Fica – bez akejkoľvek oponentúry. Za toto musí niesť TA3 zodpovednosť. Prekročili všetky čiary. Porušili všetky princípy nezávislej žurnalistiky a prepadli sa do absolútnej žumpy. Už stačilo!”
Kto videl aspoň časť spomínanej televíznej diskusie a niečo si pamätá, vrátilo ho to hlboko pred rok 89, a mal pocit, že vidí diskutovať Štrougala s Biľakom. Dôvera ľudí politikom ale i k médiám klesá oprávnene.