Bratislava 3. septembra 2024 (HSP/Brussels Signal/Foto:TASR/AP-Michael Probst)
Zdá sa, že kríza životných nákladov nemá konca kraja – výška inflácie totiž tvrdohlavo prekračuje cieľ stanovený Európskou centrálnou bankou (ECB). V auguste 2024 ECB vykázala infláciu na úrovni 2,2 %. „Nedávny prudký nárast životných nákladov má svoj dôvod. Sú priamym a predvídateľným dôsledkom politiky ECB v oblasti peňažnej zásoby,“ uvádza Patrick Branagan pre Brussels Signal
Riadenie inflácie je úlohou ECB, ale v posledných rokoch sa jej to mimoriadne nedarí. ECB musí prestať umelo podporovať ekonomiku tlačením nových peňazí, čím zabráni nevyhnutným korekciám, ktoré spláchnu nerentabilné a nechcené podniky. „Prirodzené trhové korekcie skôr či neskôr prídu. Čím väčší odklad, tým hlbšia jazva zostane v spoločnosti, keď príde ich čas,“ poznamenal Branagan.
Kremeľ za to nemôže
Branagan v texte uvádza, že dynamika raketového rastu cien sa nedá vysvetliť chamtivosťou podnikateľov ani agresivitou Kremľa. „Tieto faktory k tomu môžu prispievať okrajovo, ale to, že ECB naznačuje, že Rusko je hlavným motorom inflácie, je len obetným baránkom,“ myslí si. Inflácia cien je spôsobená nafukovaním peňažnej zásoby. A jediná inštitúcia, ktorá má právomoc vytvárať nové peniaze, je ECB.
Úlohou ECB je udržiavať cenovú stabilitu, pričom jej úlohou je dosiahnuť mieru inflácie na úrovni dvoch percent.
„Iróniou je, že na dosiahnutie cenovej stability ECB každý rok devalvuje euro o dve percentá. Pritom to značí, že zvýšenie množstva eur v obehu o dve percentá znamená, že hodnota každej jednotky eura sa o dve percentá oslabí. Napriek tomu ECB svoju jedinú úlohu plní mizerne. Od roku 2020 sa miera inflácie každoročne približuje k 5,3 %,“ vysvetlil autor.
Programy ECB
V súvislosti s pandémiou a zastavením hospodárskeho rastu v roku 2020 sa ECB rozhodla napumpovať finančný systém novou likviditou prostredníctvom programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) s názvom Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP) a dlhodobej refinančnej operácie (long-term refinancing operation – LTRO) s názvom Pandemic Emergency Longer-Term Refinancing Operation (PELTRO).
APP a LTRO sú v podstate úverové programy, ktoré ECB vedie pre centrálne a komerčné banky členských štátov. Na PEPP bolo vyčlenených 1,85 bilióna eur.
Pandemické programy likvidity fungovali popri bežných programoch likvidity APP a cielenej dlhodobej refinančnej operácii (TLTRO III). Celkovo predstavovali programy APP likviditu vo výške 2,45 bil. eur a LTRO likviditu vo výške 1,6 bil. eur.
Banky teda získali doslova celý “oceán“ likvidity. Z týchto viac ako 4 biliónov € likvidity sa do ekonomiky naliali približne 3 bilióny € na nákup dlhu emitovaného vládami, podnikmi a inými emitentmi cenných papierov.
Hrubý verejný dlh dosiahol v roku 2020 v prípade ekonomík eurozóny rekordnú úroveň 97,2 % HDP. Keďže vlády a ďalšie subjekty míňali prílivovú vlnu nových peňazí, ekonomika sa topila v čerstvo vytlačených eurách – čo znehodnocovalo menovú jednotku, keďže za rovnakým množstvom tovaru sa hnalo viac eur. Inflácia bola neodvratná.
Dalo sa to čakať?
Od decembra 2020 do augusta 2024 vzrástol celkový index spotrebiteľských tovarov o 20 %. To znamená, že spotrebné tovary a služby za týchto tri a pol roka v priemere zdraželi o 20 percent. To zahŕňa predmety každodennej potreby, ako sú potraviny, bývanie, zdravie a vzdelávanie…
Infláciu vyrába ECB prostredníctvom tlačenia nových peňazí. Nie náhodou sa objem peňazí v obehu zvýšil o 23 percent – z 12,415 bilióna eur v roku 2020 na 15,298 bilióna eur v roku 2024. Ceny spotrebných tovarov sa za rovnaké obdobie zvýšili takisto o 20 percent. Inflácia nafukuje peňažnú zásobu.
Profitujúcimi z inflácie sú vlády, podniky a ďalšie organizácie, ktoré sú primárnymi príjemcami úverov ECB. Tieto subjekty míňajú eurá na trhoch, ktoré ešte nezohľadnili infláciu, a preto môžu nakupovať aktíva, ktorých cena je v porovnaní s peňažnou zásobou utlmená.
“Cantillonov efekt“
Takzvaný Cantillonov efekt opisuje, ako sú účinky inflácie nerovnomerne rozdelené a vytvárajú tak “víťazov a porazených”. Keďže produkcia nových eur zázračne nevytvára žiadnu novú hodnotu, príjemcovia pôžičiek ECB vyhrávajú na úkor jednotlivcov, ktorí držia svoje úspory v eurách. Keďže inflácia spôsobuje spúšť a ceny tovarov prudko rastú, sporitelia zarábajúci v eurách si za svoje úspory môžu každým dňom kúpiť menej a menej…. „A tak sa hodnota úspor jednotlivcov v eurách odčerpáva, aby sa naplnili vrecká na zozname “obľúbencov” ECB,“ píše Branagan.
Dvadsaťšesť guvernérov centrálnych bánk, ktorí sedia v Rade guvernérov ECB, systematicky konfiškuje hodnotu vytvorenú držiteľmi eura na dosiahnutie svojich vlastných cieľov. Chaos a ničenie hodnoty spôsobené operáciami ECB je nesporné.
Od svojho vzniku v roku 1999 euro znehodnotilo svoju hodnotu voči zlatu o 85,5 %. V pomere k zásobám eura sa 1 euro v roku 1999 rovná 3,85 eura v roku 2024. „Monopolizovaná emisia peňazí verejnou autoritou je spomalená katastrofa,“ myslí si autor.
„Trhové intervencie ECB pôsobia ako schémy prerozdeľovania bohatstva tým spôsobom, že hodnotu, ktorú nadobudli držitelia eura, presmerujú do vreciek podnikov dobre prepojených s ECB,“ uviedol.
„Od roku 2020 sa ECB správala ako pyroman, ktorý zapaľuje úspory v eurách. Expanzívna menová politika pokračuje, o čom vypovedá augustové číslo inflácie (2,2%). ECB musí prehodnotiť svoj plán hry a zastaviť zväčšovanie peňažnej zásoby. V opačnom prípade riskuje, že udržiavaním krízy životných nákladov rozdúcha plamene sociálnych nepokojov a politických turbulencií,“ upozornil Patrick Branagan v závere svojho textu.
Prečítajte si tiež :
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
