Bratislava 23. júla 2018 (HSP/Foto:HSP-Ivan Lehotský)
V bratislavskom Dome novinárov sa v predposlednú júlovú stredu konala tlačová beseda aktivistov Ladislava Uhlára a Ľubomíra Špacíra. Nikto z prítomných novinárov netušil, že pod pomerne nenápadným názvom Výzva na odstúpenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky Jaromíra Čižnára (dnes kadekto vyzýva na odstúpenie kadekoho) sa skrýva výpoveď, ktorá by v právnom štáte spôsobila doslova mediálnu explóziu.
„Hlavné správy pred časom uverejnili článok o našej predošlej tlačovej besede,“ začal rozprávanie Ladislav Uhlár. „Vtedy sme verejnosť podrobne informovali o tom, že nebankové a bankové subjekty sa v minulosti nezákonne obohacovali na pôžičkách, ktoré boli poskytované v rozpore so zákonom, na základe čoho teraz všetci dotknutí občania majú tiež právo sa nezákonne obohatiť a tieto pôžičky nesplácať (článok nájdete TU.) Tento článok na Hlavných správach si prečítal pán Július Kováč a oslovil nás s prosbou o pomoc. Vzal si úver od nebankovej spoločnosti, kde na dokumentoch je jasne vidieť, že tam ide o úžeru, krátenie dane a iné prešľapy, a chcel, aby sme mu s tým pomohli.“
Uhlár hovorí, že takýchto ľudí je veľmi veľa, čo ich motivovalo k usporiadaniu tejto tlačovej besedy: „Je smutné, keď kandidát do prezidentských volieb pán Harabin má ešte aj v súčasnosti uvedené v programe, že skoncuje s exekučnou mafiou založenou na úžere. O čom to svedčí? Že tento problém tu stále je a všetci kompetentní o ňom musia vedieť.“
„My dvaja toto nemôžeme vyriešiť,“ vysvetľuje Uhlár, „ale môžeme aspoň poukázať na verejných činiteľov, ako konajú. Teraz chceme upriamiť pozornosť na to, prečo si myslíme, že by mal generálny prokurátor odstúpiť. V minulosti prokuratúra chránila bankové a nebankové finančné spoločnosti, ktoré krátili dane. Ja sám som osobne podával trestné oznámenia na viaceré nebankové spoločnosti, ktoré preukázateľne okrádali štát. Prokuratúra však za nimi vždy stála, od okresnej úrovne až po generálneho prokurátora, ktorým bol vtedy Dobroslav Trnka.“
„Teraz chceme konkrétne poukázať na nebankovú spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. Na štatutárnych zástupcov spoločnosti bolo podané trestné oznámenie vo veci krátenie dane podľa § 276 Trestného zákona. Začalo sa trestné stíhanie, vyšetrovateľ predstaviteľa tej spoločnosti vypočul, on sa tam so všetkým priznal, lebo to bol taký jednoduchší človek, dosadená figúrka. Napriek otvorenému a jednoznačnému priznaniu k porušeniu zákona bolo trestné stíhanie zastavené! Podali sme sťažnosť, okresný prokurátor ju odmietol, prokurátorka krajskej prokuratúry takisto, prokurátor generálnej prokuratúry tiež, a rovnako aj generálny prokurátor…“ opisuje svoju skúsenosť s prokuratúrou Uhlár.
A pokračuje: „Preto sme si povedali: dobre, skúsime to teda inak. Ak verejní a ústavní činitelia, prokuratúra, všetky relevantné štátne orgány takto urputne kryjú toto protiprávne konanie a umožnili nebankovej spoločnosti, že nemusí zaplatiť daň, alebo ju môže skrátiť, potom majú takéto isté právo aj všetci ostatní občania. Ústava totiž jasne hovorí: všetci sme si rovní v právach a povinnostiach. A antidiskriminačný zákon zdôrazňuje: s každým musí byť rovnako zaobchádzané. Preto my tvrdíme: ak toto umožnili majiteľom finančných skupín, tak potom musia strpieť to isté aj v prípade iných občanov. A rozhodli sme sa to skúsiť na vlastnej koži.“
Príbeh ako z Alenky v ríši divov
A potom to prišlo. Ladislav Uhlár ukazuje na vedľa sediaceho kolegu a hovorí: „Tu prítomný pán Ľubomír Špacír za rok 2011 nezaplatil daň. Ako každý iný podnikateľ, normálne podal daňové priznanie, kde vyčíslil daň zaokrúhlene vo výške 76 000 eur. V sprievodnom liste daňovému úradu v mieste bydliska, v Prievidzi, potom napísal, že by tú daň rád zaplatil – ale zaplatí až vtedy, keď zaplatí aj spoločnosť Benefit Invest, s.r.o., ktorá preukázateľne konala protiprávne. Ak prokuratúra, a to aj na tých najvyšších miestach umožnila tejto spoločnosti nezaplatiť daň vo výške šesťcifernej sumy, potom nemusí platiť ani on.“
Z rutinnej tlačovky sa zrazu stalo napínavé predstavenie. Je úplne iné o niečom len teoreticky rozprávať, a iné je pustiť sa na vlastnú päsť do otvoreného zápasu s neviditeľnou chobotnicou, riskujúc vlastnú existenciu v dobrodružstve s neistým výsledkom. Uhlár pokračuje: „Okresný daňový úrad posunul vec na krajský daňový úrad do Trenčína. Čas plynul, ale neprišla žiadna exekúcia, nedali to ani na políciu, nič – tvárili sa, ako keby sa vôbec nič nestalo. Veľmi dobre vedeli, že máme pravdu, tak radšej nechali celú vec tak a dlh nevymáhali.“
Uhlár sa odmlčal. V sále by bolo počuť spadnúť špendlík. „Prešiel dlhý čas a vôbec nič sa nedialo,“ pokračoval napokon. „Preto sme sa rozhodli vec trochu pohnúť dopredu. Ja som za to, že nezaplatil daň, podal na pána Špacíra trestné oznámenie.“
„Bola to z právneho hľadiska úplne banálna situácia,“ vysvetľuje a spomína ako s kolegom logicky predpokladali, že po tomto sa už konečne niekto bude musieť prípadom zaoberať: „pán Špacír si predsa vyrátal daň, tá bola úradom uznaná ako nedoplatok, mal zaplatiť, ale nezaplatil, a ešte na to aj upozornil.“
Lenže polícia už vedela, koľká bije, mala od daňového úradu avízo o tom, akými argumentmi Špacír odôvodnil, že daň nezaplatil. Hovorí Uhlár: „Policajti vedeli o tom, že daňový úrad radšej hral mŕtveho chrobáka, aby sa neotvorila Pandorina skrinka úžerníckej mafie. A veľmi rýchlo pochopili, že problém by sa týkal aj ich. Potrebovali trestné stíhanie zastaviť. Lenže aby ho mohli zastaviť, museli by to nejako odôvodniť. A odôvodniť to nemali ako, pretože ako som spomínal, tá situácia bola krištáľovo jasná: pán Špacír preukázateľne nezaplatil daň, ktorú mal zaplatiť, a ešte to aj verejne vyhlasoval.“
Policajti museli teda niečo vymyslieť. A veru aj vymysleli, vyriešili to šalamúnsky. „Oni tie papiere, samozrejme protiprávne, dali pod iné číslo vyšetrovacieho spisu, a tam to celé umorili, ututlali. Neoficiálne potom aj sami priznali, že to tak urobili, aby mohli vec zastaviť. Napriek tomu, že sme sa o prípad zaujímali, oni to uzavreli a po piatich rokoch to už je aj premlčané – práve tak ako je už premlčaný aj prípad krátenia dane konateľov spoločnosti Benefit Invest, s.r.o.,“ uzatvoril neuveriteľný príbeh Uhlár.
A rekapituluje fakty: „Zhrňme si to: napriek jasnému a otvorene deklarovanému nezaplateniu dane v nezanedbateľnej výške 76 tisíc eur – čo je suma, za ktorú sa dá niekde kúpiť domček alebo luxusný automobil – sa daňový úrad ani len nepokúsil tú daň od daňovníka vymáhať. A keď iný občan dokonca podal v tejto veci trestné oznámenie, policajti ho zo strachu radšej stratili, len aby sa vec ututlala a premlčala…“
Prezident mal pravdu: žijeme v mafiánskom štáte
„Konanie úradov v tomto prípade sotva možno interpretovať inak,“ hovorí Uhlár, „než záverom, že štátne inštitúcie si musia byť veľmi dobre vedomé obrovského rozsahu protiprávneho konania krytého z najvyšších miest štátu. A robia všetko preto, aby sa táto špina nedostala na verejnosť. Je tu človek, ktorý sa podujal na vlastnom prípade dokázať, že na Slovensku je realitou nekalé podnikanie finančných skupín, za ktorými sú vplyvné osoby, kryté skorumpovanou prokuratúrou a skorumpovanou políciou. On zámerne nezaplatil daň a oni to akceptovali – trestné stíhanie zastavili, skutok sa nestal a príslušný daňový úrad podľa tohto uznesenia vyšetrovateľa aj konal a nezaplatenú daň nevymáhal…“
Pandorina skrinka je však už tak či onak otvorená, konštatuje Uhlár: „štátne orgány totiž svojím veľmi podivným správaním nechtiac prezradili, že im veľmi záleží na udržaní tajomstva úžerníckej mafie. Až tak veľmi, že sa radšej vzdajú daňového nedoplatku vo výške 76 tisíc eur a budú riskovať aj protiprávne konanie, len aby zašantročili nepohodlné spisy a dôkazy s tým súvisiace.“
Ale čo teraz, pýta sa: „Ak Ľubomír Špacír na základe tohto prístupu úradov mohol nezaplatiť daň, môže to urobiť každý jeden podnikateľ, každý jeden občan. A ten, kto dane platil, môže podať žalobu na štát, aby mu vrátil čiastku vo výške 76 tisíc eur. Toto je výsledok práce prokuratúry Slovenskej republiky, na čele ktorej je Jaromír Čižnár.“
Uhlár ďalej vysvetľuje: „Prokuratúra vedená týmto človekom de facto zničila tento štát. Na prokuratúre je bezprostredný vinník stavu, v ktorom sa právo na Slovensku nachádza – nie polícia, ale práve prokuratúra ako jej nadriadená organizácia je vinná. Oni poškodili samotný základ právneho systému štátu, pretože odteraz má v zmysle ústavy každý právo sa prihlásiť, aby dostal 76 tisíc eur – a myslím že je každému jasné, že keby sa tak stalo, štát by samozrejme padol.“
„V 2009 bol vedúcim Sekcie civilného práva na Ministerstve spravodlivosti JUDr. Peter Straka, ktorý mi pred tromi ďalšími svedkami otvorene povedal: nemáte šancu, pretože polícia SR, prokuratúra SR aj súdy SR na okresnej a krajskej úrovni sú totálne skorumpované,“ hovorí Uhlár a dodáva: „To povedal človek, ktorý je teraz predsedom senátu krajského súdu v Prešove.“
„A čo povedal Dr. Harabin na najvyšší súd? Že sudkyňa Švecová tam založila organizovanú zločineckú skupinu,“ cituje ďalej Uhlár aj ďalšieho človeka, ktorý iste vie, o čom hovorí. A pridáva ešte jeden jeho citát: „A povedal, že podobne aj generálna prokuratúra je zločinecká skupina, na čele ktorej je Čižnár.“
Uhlár tiež spomína na situáciu, ako raz, keď obhajoval klienta v spore proti nebankovému subjektu, prišiel k nemu advokát tej nebankovej spoločnosti a povedal: „Nemáte šancu ísť proti nim, pretože nebankové spoločnosti vznikli ako politická objednávka, aby si politici mali kde prať svoje čierne peniaze.“
Napokon, čo hovorí o tejto krajine sám jej prezident Andrej Kiska? Nedávno sa vyjadril, že žijeme v mafiánskom štáte. Ťažko s ním nesúhlasiť: on ako majiteľ jednej z firiem, ktorá podnikala v tej istej branži, musí predsa najlepšie vedieť o čom hovorí.
Keby bola prokuratúra funkčná, toto by sa diať nemohlo
„Špinu treba vyčistiť aj inde, ale začať sa to musí od prokuratúry,“ tvrdí Uhlár. „Keby prokuratúra na všetkých stupňoch nekryla tieto veci, o ktorých hovoríme, tak by sa nič z toho nedialo. A keď už nevystúpila trestnoprávne, tak mohla vystúpiť aspoň v civilnom konaní.“
Uhlár hovorí, že v dôsledku zlyhania prokuratúry na všetkých stupňoch štát prišiel o obrovské peniaze ešte z ďalšieho titulu: „Keďže je preukázané právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, že sa nebankové spoločnosti, ale aj banky bezdôvodne obohatili o obrovské financie, z ktorých potom poskytovali úvery, toto bezdôvodné obohatenie patrilo štátu. Čiže prokuratúra mala žalovať tieto spoločnosti, aby tieto financie štátu vrátili. Prokuratúra o tom veľmi dobre vedela, veď niekedy v roku 2015 sa stretol generálny prokurátor s ministerkou spravodlivosti a guvernérom Národnej banky, práve aby riešili nebankovky.“
Táto nepochopiteľná nečinnosť je podľa Uhlára ďalším dôvodom, prečo podľa neho generálny prokurátor zlyhal a mal by okamžite odstúpiť: „Na základe uvedenej skutočnosti podal Ľubomír Špacír teraz v júni na okresnom súde v Prievidzi žalobu na štát, kde ho žaluje o 10 miliónov eur. Tu teraz vôbec nejde o to, či ich vysúdi: otázka je, či je to relevantné, či je to žalovateľné a či je to vymáhateľné.“
„A áno, ono to všetky tri aspekty spĺňa. Pretože keď tento štát svojimi rozhodnutiami súdov, orgánov činných v trestnom konaní či politikov dal nebankovkám financie, ktoré patrili štátu, a bez ktorých by nemohli podnikať, potom aj každý ďalší občan má právo súdnou cestou žiadať od štátu: aj ja chcem financie na podnikanie, tak ako ste to dali tej a tej spoločnosti,“ myslí si Uhlár. „V ústave je dané právo na podnikanie a o rovnosti pred zákonom sme už hovorili. Takže toto je ďalší titul, z ktorého sa môže každý občan od tohto štátu právom domáhať finančného odškodnenia. Keby sa ľudia nebáli a domáhali sa svojich práv, tak by štát padol. Toto je ďalší dôvod na odstúpenie generálneho prokurátora.“
Báť sa majú iba ľudí, ale tí najprv potrebujú informácie
Uhlár vyvodzuje z toho všetkého záver: „Pre tieto dôvody my žiadame, aby odstúpil generálny prokurátor Jaromír Čižnár. On je hlavou celého tohto protiprávneho stavu. A to je iba prvý krok k tomu, aby sa začal štát znovu budovať ako zmluva občanov na základe práva.“
A uzatvára svoje vystúpenie: „Tieto mafie sa neboja ničoho. Ich bohom sú peniaze a moc. Jediné, čoho sa môžu báť, je ľud tejto krajiny. Ale aby sa ho báli, na to ten ľud najprv potrebuje vedieť pravdu. Aby vedel, kto je jeho skutočný nepriateľ.“
Ivan Lehotský
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
