Trumpova administratíva už od januára podniká zúfalé pokusy presvedčiť venezuelskú generalitu, aby sama zvrhla zvoleného prezidenta Nicolása Madura, pretože v opačnom prípade Venezuelčania vykrvácajú skrz americké sankcie či dokonca priamu vojenskú intervenciu USA. Zastrašovacia taktika Bieleho domu však nezaúčinkovala na venezuelských vojakov tak, ako si to Američania predstavovali. Vo venezuelských vojenských kruhoch neboli zaznamenané prakticky žiadne pokusy zrady prísahy vernosti legitímnej vláde, na čom majú nepochybne svoju zásluhu aj tisícky kubánskych vojenských poradcov, ktorí pôsobia v rámci veliteľských štruktúr ozbrojených síl Venezuely.
Pre takto konsolidované silové zložky nebol žiadny problém neutralizovať Američanmi inscenované protivládne protesty. Biely dom sa spoliehal na to, že sankcie, diplomatický tlak a umelo vyvolaná humanitárna kríza budú postačovať na zmenu režimu. Väčšina Venezuelčanov však neuverila rétorike Donalda Trumpa, ktorý podľa ich mienky nemá žiadny kredibilný plán na vojenskú intervenciu a pokiaľ o nej hovorí, tak iba blafuje. Z tejto situácie sú už frustrovaní aj lídri venezuelskej opozície, ktorí priznali, že tweety amerického prezidenta sú síce sympatické, ale nepostačujú na to, aby zastrašili vládu v Caracase a prinútili ju rezignovať.
Nicolás Maduro možno nie je natoľko charizmatickým vodcom Venezuely ako jeho predchodca Hugo Chávez, ale v priebehu svojho prezidentského mandátu si dokázal vypracovať vlastnú stratégiu politického prežitia, pričom sa môže spoľahnúť na lojalitu armády. Nádeje USA na rýchly blitzkrieg narazili na neočakávaný odpor tak samotných Venezuelčanov, ako aj materiálnu a morálnu podporu, ktorú Caracasu poskytli nielen Kubánci, ale aj Rusi a Číňania. Ilúzie venezuelskej opozície o výsadku americkej vojenskej pechoty na brehoch Venezuely sa tak rozplývajú rovnakým tempom ako opadáva pôvodné nadšenie z blafovania Donalda Trumpa a jeho tweetových statusov.
Gabriel Gačko