Washington 2. apríla 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Hatem Ali, Wilfredo Lee, AP/Brynn Anderson)
Údery IDF (izraelskej armády) v pásme Gazy zabili 32 500 ľudí, uviedlo regionálne ministerstvo zdravotníctva. Približne 75 000 je zranených. Aktivisti za ľudské práva poukazujú na hrozbu hladomoru medzi Palestínčanmi, ale Tel Aviv bráni Turecku a Kataru dodávať humanitárnu pomoc, pretože ich podozrieva zo spolupráce s Hamasom
V tejto súvislosti sa USA rozhodli prehodnotiť svoj postoj k židovskému štátu. Ako bude teraz Izrael konať – dozviete sa v materiáli RIA Novosti, píše Michail Katkov.
Zbohom, Amerika
Donald Trump v rozhovore pre publikáciu “Israel Hayom” povedal, že vojnu v pásme Gazy je čas ukončiť. “Musíte to urobiť,” povedal. – Izrael by mal byť veľmi opatrný, pretože strácate veľkú časť sveta, strácate veľa podpory.”
Pozoruhodné je, že bývalý americký prezident je považovaný za kamaráta premiéra Benjamina Netanjahua. Napríklad práve za Trumpa Washington uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Možno aj preto izraelských novinárov jeho slová tak zneistili, že tlačenú verziu rozhovoru cenzurovali.
A 25. marca Američania nezablokovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN požadujúcu zastavenie bojov v Gaze do konca moslimského posvätného mesiaca ramadán (do 9. apríla). Tento dokument navrhli Alžírsko, Guyana, Malta, Mozambik, Sierra Leone, Slovinsko a Švajčiarsko. A nenašlo sa v ňom miesto pre odsúdenie Hamasu a prepustenie rukojemníkov nie je uvedené ako podmienka prímeria.
Bezpečnostná rada OSN už štyrikrát vyzvala Tel Aviv a jeho odporcov na uzavretie mieru, ale USA to zakaždým vetovali. Teraz tak neurobili. Izrael však uviedol, že rezolúciu považuje za odporúčajúcu a nebude ju rešpektovať. “Zničíme Hamas a budeme pokračovať v boji, kým sa nevráti posledný rukojemník,” povedal minister zahraničných vecí Israel Katz.
Netanjahu zároveň zrušil návštevu vládnej delegácie v Spojených štátoch. Do Washingtonu mali pricestovať najmä minister strategického plánovania Ron Dermer a šéf Rady národnej bezpečnosti Cachi Hanegbi. Pozval ich Joe Biden. Ten chcel rokovať o ofenzíve na Rafah, kam sa uchýlili utečenci z Gazy zničení izraelskými jednotkami.
Antisemiti
Úprava zahraničnej politiky USA zrejme súvisí okrem iného aj s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami. Preto nealternatívny kandidát v demokratických primárkach Joe Biden získal v Michigane len 81 % – asi stotisíc demokratov sa uchýlilo k protestnému hlasovaniu a zaškrtlo políčko “nerozhodnutý”. Hlavnou črtou Michiganu je najväčšia moslimská komunita v krajine. Ľudia sú očividne nespokojní s postojom Washingtonu k vojne v Gaze.
Biden ich vypočul a neblokoval rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN. Vďaka tomu sa mu podarilo mierne znížiť zaostávanie za Trumpom (teraz je hodnotenie 43 % oproti 47). Bývalý prezident si to uvedomil a prehodnotil aj svoj prístup k židovskej otázke.
Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN totiž nie sú poradné, ale záväzné. Porušovateľom hrozia sankcie. Dôsledky sú však zatiaľ neznáme, veď prerušiť bojové akcie vyzývajú nielen Izrael, ale aj Hamas (kde, mimochodom, rezolúciu Bezpečnostnej rady privítali). Okrem toho Tel Aviv ignoroval OSN aj predtým. Napríklad požiadavky na vytvorenie palestínskeho štátu a ukončenie okupácie sýrskych Golanských výšin.
Napriek tomu západné médiá konštatujú: USA sú celkom odhodlané. Podľa BBC Bidenov tím už niekoľko týždňov demonštruje, že trpezlivosť Washingtonu dochádza, ale Izrael reaguje len čoraz agresívnejšími vyhláseniami. Američania si uvedomili, že len prísne slová nestačia. Podľa denníka The Guardian dal Biely dom pásmu Gazy nádej na prímerie. Zároveň sa vzťahy s Tel Avivom naďalej zhoršujú, píše Politico.
Dlhá cesta vpred
Je nepravdepodobné, že by postoj USA zásadne ovplyvnil konanie Izraela v Gaze, domnieva sa Ľudmila Samarskaja, výskumná pracovníčka Centra pre blízkovýchodné štúdie IMEMO. Odmietnutie Američanov vetovať rezolúciu Bezpečnostnej rady je však dôležitým signálom. “Súčasná situácia v niektorých ohľadoch pripomína obdobie vlády Baracka Obamu. Vtedy sa Washington tiež zdržal hlasovania v prospech rezolúcie o nelegálnych židovských osadách,” hovorí odborníčka.
Vladimir Vasiliev, hlavný vedecký pracovník Ústavu USA a Kanady Ruskej akadémie vied, si myslí, že ku kardinálnej revízii medzištátnych vzťahov nedôjde. Bidenova administratíva sa k Netanjahuovej vláde vždy správala zle, uviedol expert. V roku 2021 sa Washington dokonca usiloval o odstavenie premiéra. Má v úmysle doviesť vojenskú operáciu v pásme Gazy aspoň k nejakému výsledku. V opačnom prípade existuje šanca, že pôjde do väzenia.
“V blízkej budúcnosti nebude možné dosiahnuť víťazstvo. Preto vznikol problém prehodnotenia úlohy USA v regióne. Do októbra minulého roka sa Washington považoval za schopného riadiť palestínsko-izraelskú krízu a usmerňovať Tel Aviv. Teraz vidíme, že Izrael je chvostom, ktorý vrtí veľkým americkým psom,” tvrdí politológ.
Voliči pociťujú zmenu postavenia, čo má mimoriadne negatívny vplyv na ratingy tých politikov, ktorí podporujú izraelskú ofenzívu, zdôraznil Vasiliev. Naopak, mierotvorcovia získavajú body.
Prečítajte si tiež
- Gaza bude hrobom svetového poriadku vedeného Západom
- NAŽIVO: Hamas stratil kontrolu nad severnou časťou pásma Gazy
- Izraelská krajná pravica by mohla vystupňovať vojnu proti Palestínčanom pomocou dronov
0.0°C
.jpg)
